Ústavná legislatíva a otvorené problémy

Author points to some open problems of constitutional legislation and focuses on novels which are breaking the Constitution in that way that they have no support in the Constitution, further on novels which are infringing the material core of the Constitution and those which disturb compatibility of constitutional order and dominant position of the Constitution. He concludes by de lege constitutione proposals.

Ústava Slovenskej republiky prešla od jej vzniku viacerými legislatívnymi úpravami. V roku 1992 vytvorila ústava základy parlamentnej formy vlády a súčasne vytvorila priestor pre tvorbu štátnych orgánov v podmienkach samostatnej republiky. V septembri 1992 bolo potrebné prijať i prechodné ustanovenie, ktoré odkladalo účinnosť niektorých ustanovení, ktoré mohli nadobudnúť účinnosť až s príslušnými zmenami ústavných pomerov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Určitá rýchlosť pri prijímaní ústavy a nové skúsenosti a poznatky pri aplikácii vyústili do viacerých ústavných noviel.

Novely ústavy možno charakterizovať nasledovne: 1. Novely, ktoré zdokonaľovali systém parlamentnej formy vlády. 2. Novely, ktoré prelamujú ústavu v tom, že im chýba opora v ústave, nekonvenujú ustanoveniam čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 3. Niektoré novely porušujú materiálne jadro ústavy, ktoré spočíva na parlamentnej forme vlády a v rámci nej na primeranej deľbe moci. 4. Skupina ústavných zákonov, prijatých mimo textu ústavy a bez jej splnomocnenia, ktoré narušujú kompatibilitu ústavného poriadku a narúšajú dominantné postavenie ústavy.

K legislatívnej problematike ústavy sa v príspevku zameriame na vyššie uvedenú štruktúru právnych problémov, prípadne poukážeme na niektoré otázky, ktoré môžu spôsobovať aplikačné problémy. Niektoré ustanovenia v ústave môžu byť pri aplikácii sporné, to však zvyčajne rieši judikatúra ústavného súdu. Bývajú i však také, ktoré judikatúra ústavného súdu vyriešiť nemôže.

K ustanoveniam, ktoré môžu tvoriť aplikačné problémy, patrí celoštátne .

zakotvené v čl. 93 až 100 je koncipované z hľadiska právnych účinkov ako záväzné s tým, že kvórum je stanovené účasťou nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a na jeho platnosť sa vyžaduje nadpolovičná väčšina jeho účastníkov. Takéto kvórum je vhodné pri obligatórnom referende, ako je to pri potvrdení ústavného zákona o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku, čo vzhľadom na význam tohto aktu je plne odôvodnené. V ostatných prípadoch ústavne definovaných ako dôležité otázky verejného záujmu by bolo vhodné diferencovane uvažovať o znížení tohto kvóra. Napríklad pri zmene ústavy by malo byť kvórum vyššie ako v ďalších otázkach, ktoré môžu byť predmetom referenda.

Pravda, záväznosť referenda môže spôsobiť problémy, a to najmä v prípade, ak takéto rozhodnutie sa premieta do legislatívnej činnosti parlamentu. Vzhľadom na to, že platí zákaz imperatívneho mandátu, riziko môže byť najmä vtedy, ak iniciuje parlamentná opozícia.

Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 42/95 vyslovil názor, že v teoretickej polohe je určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach "nechal poradiť" od občanov, alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť. Z tohto nálezu sa však natíska otázka, či by sa v ústave nemalo počítať i s konzultatívnym referendom. Na druhej strane, v prípade referenda, ktoré má bezprostredne zaväzujúce právne účinky, je vhodné zveriť prezidentovi právomoc v závažnom prípade (po konzultácii v parlamente zastúpenými stranami) parlament rozpustiť, v prípade legislatívnej úpravy by toto oprávnenie mal prezident použiť, ak neuspel ani so suspenzívnym vetom. Podľa názoru ústavného súdu je povinnosťou kompetentného štátneho orgánu zabezpečiť, aby návrh prijatý v referende vyvolal potrebný právny účinok. Prijatie návrhu v referende má ústavnú relevanciu v tom zmysle, že ním občania zúčastnení na hlasovaní udelia parlamentu príkaz, aby v súlade s návrhom prijatým v referende zmenil časť ústavy, ktorá bola predmetom vyhláseného referenda. Ústava však neobsahuje ustanovenie umožňujúce občanom, aby hlasovali priamo o formulácii ústavy.

Výkladový problém môže spôsobiť v kontexte textu ústavy dikcia "iné dôležité otázky verejného záujmu". Bude asi zložitá úvaha o tom, ktorá referendová otázka je alebo nie je dôležitá.