Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Ústavnoprávne požiadavky prípustnosti obmedzenia práva na informácie držané štátom
LAPŠANSKÝ, L.: Ústavnoprávne požiadavky prípustnosti obmedzenia práva na informácie držané štátom. Právny obzor, 106, 2023, č. 6, s. 502 – 520.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.6.0
Constitutional requirements for the permissibility of limiting the right to information held by the state. The European Court of Human Rights and the Constitutional Court of the Slovak Republic continue to enforce the requirements of the substantive rule of law in the process of assessing the permissibility of limiting the right to information, but at the same time they also identify situations of overuse of the right to information. The Constitutional Court of the Slovak Republic opened a new decision-making practice, according to which the procedural situation of the absence of a valid decision on the merits of the applicant's right to access information within a certain time frame constitutes a violation of the applicant's substantive right to information.
Key words: limitation of the right to information held by the state, European Court of Human Rights, Constitutional Court of the Slovak Republic
Úvod
Predpokladom demokratického uplatňovania moci v modernej spoločnosti je informovanosť jednotlivých občanov o veciach verejného záujmu. Informovanosť jednotlivcov sa zabezpečuje dvoma spôsobmi. Osoby majú právo na sprostredkované informácie, ktoré im poskytujú masmédiá. Zároveň majú právo na informácie od orgánov verejnej moci.
1)
Rozhodujúcim normatívnym podkladom práva na informácie v právnom poriadku Slovenskej republiky sú článok 26 Ústavy Slovenskej republiky
2)
(ďalej tiež "Ústava") a článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
3)
(ďalej tiež "Dohovor"). Obe tieto normy obsahujú základnú právnu úpravu tak slobody prejavu, ako aj práva na informácie, pričom právna úprava oboch týchto základných práv a slobôd je v oboch uvedených normách - týkajúcich sa ich obsahu aj limitov - z veľkej časti spoločná.Z pohľadu obsahu má právo na informácie tri relatívne samostatné zložky, a to:
- vyhľadávanie informácií, teda zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú;
- prijímanie (vlastnými zmyslovými orgánmi; technickými zvukovými, obrazovými alebo zvukovo-obrazovými záznamovými prostriedkami; akýmkoľvek iným spôsobom) informácií, teda získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť prijímateľom spracovaná pre vlastnú potrebu alebo aj pre potrebu iných; a
- rozširovanie informácií, teda odovzdania prijatej informácie akýmkoľvek spôsobom ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom.
4)
Z pohľadu úlohy štátu možno právo prijímať informácie vnímať dvojakým spôsobom, teda ako:
- negatívne právo, ktoré zakazuje štátu alebo iným subjektom, aby bránili osobe prijímať informácie, ktoré mu chcú alebo môžu poskytnúť iné osoby; alebo
- pozitívny záväzok štátu vyhovieť žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby o prístup k informáciám, zhromaždiť žiadané informácie a poskytnúť tieto informácie tejto osobe.
5)
Predmetom rozboru v tomto príspevku bude pozitívny záväzok štátu sprístupniť jednotlivcovi ním požadované informácie, zhromaždiť žiadané informácie a poskytnúť tieto informácie žiadateľovi. S týmto pozitívnym záväzkom štátu koreluje právo jednotlivca na sprístupnenie ním žiadaných informácií držaných štátom.
Pre jasnejšie vymedzenie predmetu rozboru v tomto príspevku je potrebné pozitívny záväzok štátu sprístupniť jednotlivcovi, ním žiadané informácie je zasadiť do kontextu širších práv a povinností štátu v oblasti toku informácií smerom k fyzickým a právnickým osobám spadajúcim pod jeho jurisdikciu. Ústava prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú skupinu predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4 Ústavy. Ústava teda neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať. Predmetom práva na informácie môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu podľa článku 26 ods. 4 Ústavy.
6)
Základným normatívnym podkladom na vytváranie prvej skupiny informácií je článok 26 ods. 5 Ústavy. Právny poriadok Slovenskej republiky ukladá rôznym orgánom verejnej moci povinnosť proaktívne zverejňovať určité informácie. Popri zákone č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií; ďalej tiež "zákon o slobode informácií"), ktorý obsahuje všeobecnú právnu úpravu povinnosti rozsiahleho okruhu orgánov verenej moci a iných povinných právnických osôb proaktívne zverejňovať vymedzené informácie (§ 5 až 6), ďalšie zákony ukladajú povinným osobám povinnosť proaktívne zverejňovať či už informácie menovite označené zákonom
7)
, okruh informácií vymedzený zákonom
8)
, okruh informácií, ktorého rozsah sčasti posudzuje samotný zverejňujúci orgán
9)
, alebo okruh informácií určený samotným zverejňujúcim orgánom
10)
.Základným normatívnym podkladom na vytváranie tretej skupiny informácií je článok 26 ods. 4 Ústavy. Právny poriadok Slovenskej republiky vymedzuje informácie, ktoré nemožno zverejniť. Ide napríklad o zákony upravujúce povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu ku skutočnostiam, o ktorých sa povinné osoby dozvedeli v súvislosti s určitou činnosťou
11)
, o niektoré vecne vymedzené skutočnosti
12)
, o citlivé informácie na úseku kritickej infraštruktúry, ktorých rozsah určí príslušný orgán
13)
, alebo o utajované skutočnosti, ktoré takto označí pôvodca dotknutej skutočnosti a v oblastiach, ktoré určí vláda Slovenskej republiky
14)
.Základným normatívnym podkladom na vytváranie druhej skupiny informácií, teda na plnenie pozitívneho záväzku štátu sprístupniť jednotlivcovi ním žiadané informácie, sú článok 26 ods. 2 Ústavy a článok 10 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej tiež "Ústavný súd") vo svojej rozhodovacej činnosti pri výklade a aplikácii článku 26 Ústavy konštantne zohľadňuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej tiež "ESĽP") pri výklade a aplikácii článku 10 Dohovoru
15)
. Preto požiadavky vyplývajúce z judikatúry ESĽP týkajúce sa pozitívneho záväzku štátu sprístupniť jednotlivcovi ním žiadané informácie podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru sa stávajú takmer bezvýhradne požiadavkami ohľadne tohto záväzku štátu aj podľa článku 26 ods. 2 Ústavy, teda stávajú sa požiadavkami ústavnoprávnymi.Medzi právnymi režimami pozitívneho záväzku štátu sprístupniť jednotlivcovi ním žiadané informácie podľa článku 26 ods. 2 Ústavy a podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru však predsa len existujú určité rozdiely.
Prvý rozdiel možno zaznamenať na úrovni osobnej pôsobnosti práva jednotlivca na sprístupnenie ním žiadaných informácií.
Naopak, podľa ustálenej judikatúry ESĽP článok 10 Dohovorunepriznáva jednotlivcovi právo prístupu k informáciám, ktorými disponuje verejný orgán, ani neukladá štátu povinnosť odovzdať mu ich. Na strane druhej, takáto povinnosť môže vzniknúť, ak poskytnutie informácie je uložené vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo ak prístup k informácii je rozhodujúci pre výkon slobody prejavu jednotlivca, obzvlášť slobody prijímať a šíriť informácie, a odmietnutie takéhoto prístupu predstavuje zásah do výkonu tohto práva.
16)
Pri rozhodovaní o otázke, či nesprístupnenie informácie predstavuje zásah do výkonu slobody prejavu jednotlivca, súd posúdi prípad vo svetle jeho konkrétnych okolností a so zreteľom na nasledujúce kritériá: i) účel žiadosti o informácie; ii) povaha požadovaných informácií; iii) úloha žiadateľa a iv) či boli žiadané informácie pripravené a dostupné. Kategórie osôb, ktorým bolo na základe výsledkov tohto testu priznané právo na informácie, sú napr. novinári
17)
, neziskové organizácie s aktivitami zameranými na otázky verejného záujmu
18)
, akademickí vedci a autori literatúry o témach verejného záujmu
19)
.Podľa litery článku 26 ods. 2 Ústavy sa sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie zaručuje každému jednotlivcovi. Na túto širokú osobnú pôsobnosť práva na informácie podľa článku 26 ods. 2 Ústavy nadväzuje aj zákon o slobode informácií ako základný zákonný predpis v oblasti sprístupňovania informácií držaných štátom, ktorý zakladá právo na prístup k informáciám v prospech každého, teda v prospech akejkoľvek fyzickej osoby alebo právnickej osoby (§ 3 ods. 1 prvá veta, § 4 ods. 1), dokonca aj v prospech právnickej osoby inak spadajúcej medzi osoby povinné informácie sprístupňovať
20)
, a to bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje sprístupniť (§ 3 ods. 3). Podľa litery článku 26 ods. 2 Ústavy sa sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie zaručuje každému jednotlivcovi. Na túto širokú osobnú pôsobnosť práva na informácie podľa článku 26 ods. 2 Ústavy nadväzuje aj zákon o slobode informácií ako základný zákonný predpis v oblasti sprístupňovania informácií držaných štátom, ktorý zakladá právo na prístup k informáciám v prospech každého, teda v prospech akejkoľvek fyzickej osoby alebo právnickej osoby (§ 3 ods. 1 prvá veta, § 4 ods. 1), dokonca aj v prospech právnickej osoby inak spadajúcej medzi osoby povinné informácie sprístupňovať
21)
, a to bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje sprístupniť (§ 3 ods. 3)
22)
.Tým, že vecná pôsobnosť práva na informácie podľa článku 26 ods. 2 Ústavy a zákona o slobode informácií je širšia ako podľa článku 10 Dohovoru, slovenský ústavodarca a zákonodarca zabezpečili - oproti európskemu štandardu - nadštandard tohto základného práva.
23)
Druhý rozdiel vyplýva logicky z toho prvého v tom, že keďže článok 26 ods. 2 Ústavy a zákon o slobode informácií priznávajú právo na informácie každému a bez ohľadu na dôvod záujmu o informáciu, uvedené kritériá hodnotenia okolností prípadu, ktoré ESĽP používa pri selekcii oprávneného nositeľa práva na informácie podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru, sú pri rozhodovaní o existencii tohto práva podľa článku 26 ods. 2 Ústavy a zákona o slobode informácií bezpredmetné. Výnimku tvorí kritérium pripravenosti a dostupnosti žiadaných informácií, ktoré ostáva relevantné aj pri posudzovaní existencie práva na informácie podľa
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 6/2023
