ESĽP rozhodol v prospech SR v prípade týkajúcom sa dĺžky súdneho konania

Sťažujúca sa spoločnosť namietala neprimeranú dĺžku konania podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Napadnuté konanie sa začalo v apríli 2018, keď sťažujúca sa spoločnosť podala návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu približne 2 000 EUR s úrokom. V októbri 2018 bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol na základe odporu žalovaného zrušený. Vo februári 2022 prvostupňový súd vyhlásil rozsudok, ktorý následne nadobudol právoplatnosť a zostalo rozhodnúť iba o výške náhrady trov priznanej sťažujúcej sa spoločnosti. Medzičasom sa sťažujúca sa spoločnosť sťažovala na dĺžku konania na ústavnom súde, ktorý jej sťažnosť zamietol v decembri 2021.

ESĽP akceptoval argumenty vlády a konštatoval, že v čase rozhodnutia ústavného súdu konanie pred prvostupňovým súdom trvalo približne 3 roky a 8 mesiacov. Hoci takáto dĺžka konania môže byť otázna, ESĽP nemohol prehliadnuť, že nedošlo k významnejším obdobiam nečinnosti, ktoré by boli pričítateľné príslušnému súdu. Uznal, že obmedzenia v súvislosti s pandémiou COVID-19 mohli mať nepriaznivý účinok na konanie, keďže najmenej dve pojednávania museli byť z tohto dôvodu odročené. Okrem toho došlo k odročeniu viacerých ďalších pojednávaní z ospravedlneného dôvodu právneho zástupcu žalovaného. ESĽP tiež poukázal na relatívne nízku sumu, ktorej sa konanie týkalo a domnieval sa, že spor nebol pre sťažujúcu sa spoločnosť významný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ESĽP sťažnosť odmietol ako zjavne nepodloženú.