Rozhodnutie ESĽP v prospech Slovenskej republiky v prípade ...

Vyhľadávanie v aktualitách

10. 6. 2021 Kategória: Aktuality Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil svoje rozhodnutie v prípade Maričák proti Slovenskej republike, v ktorom sa sťažovateľ sťažoval na porušenie článku 8 a 13 Dohovoru. ESĽP rozhodol v prospech Slovenskej republiky a sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú.

Sťažnosť sa týka zadržania listu, ktorý bol adresovaný sťažovateľovi, ktorý vykonáva trest odňatia slobody. List bol zadržaný a založený do osobného spisu sťažovateľa z dôvodu, že obsahuje informácie s hanlivým obsahom, ktorý môže narušiť účel výkonu trestu. Sťažovateľ vyjadril nesúhlas so zadržaním listu a neúspešne sa obrátil na riaditeľa ústavu na výkon trestu, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo spravodlivosti. Jeho prvú ústavnú sťažnosť, smerujúcu proti ústavu na výkon trestu, ústavný súd odmietol z dôvodu, že vec spadá do právomoci prokuratúry. Sťažovateľ sa následne obrátil na prokuratúru, ktorá žiadne pochybenie nezistila. Druhú ústavnú sťažnosť ústavný súd odmietol ako res iudicata poznamenajúc, že opäť smerovala proti ústavu na výkon trestu.

Sťažovateľ sa na ESĽP sťažoval, že zadržaním listu a odmietnutím jeho druhej ústavnej sťažnosti došlo k porušeniu článku 8 a 13 Dohovoru. Tvrdil, že zadržanie listu nebolo „v súlade so zákonom“, pretože príslušnej právnej úprave chýbala požadovaná presnosť a jej aplikácia závisela výlučne na subjektívnom posúdení väzenských orgánov. Namietal tiež, že zadržanie listu bolo svojvoľné a nebolo „nevyhnutné v demokratickej spoločnosti“. Ďalej sa sťažoval, že odmietnutie jeho druhej ústavnej sťažnosti bolo arbitrárne a v rozpore s jeho právami podľa článku 13 Dohovoru.

Pokiaľ ide o namietané porušenie článku 8 Dohovoru, ESĽP poznamenal, že právna úprava týkajúca sa korešpondencie odsúdených obsahuje podrobné pravidlá, do akej korešpondencie možno a nemožno nahliadať a za akých okolností má byť korešpondencia zadržaná, že tieto pravidlá sú primárne interpretované a aplikované ústavom na výkon trestu, čo však podlieha dozoru prokuratúry a účinnosť tohto dozoru podlieha preskúmaniu ústavným súdom. Konštatoval, že dôvody zadržania predmetného listu sú stanovené v príslušnom ustanovení zákona o výkone trestu odňatia slobody (zákon č. 475/2005 Z. z.) a v posudzovanom prípade diskrečná právomoc vnútroštátnych orgánov podliehala podrobným a nepochybne dostupným pravidlám s uvedeným kontrolným mechanizmom. Za týchto okolností ESĽP nezistil, že by zásah do práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho korešpondencie nebol v súlade so zákonom. Pri skúmaní, či tento zásah bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, ESĽP poukázal hlavne na časť listu, ktorá navrhovala verejné poníženie inej osoby s použitím fyzického násilia. Konštatoval, že táto hrozba násilím odôvodňovala zásah príslušných orgánov a musí byť považovaná za nevyhnutnú v demokratickej spoločnosti. Navyše, sťažovateľ bol bezprostredne informovaný o liste a dôvodoch jeho zadržania, problematická časť listu mu bola neskôr oznámená spolu s podrobným vysvetlením zahŕňajúcim aspekt účelu jeho trestu. Podľa ESĽP, účel sťažovateľovho trestu nemožno vnímať abstraktne a nemožno ho oddeliť od skutočnosti, že bol uložený za násilný trestný čin. Pokiaľ ide o zvyšok listu, nezdalo sa, že by bol predmetom sťažnosti. V rozsahu, v akom bola sťažnosť zdôvodnená, ESĽP nezistil žiadne porušenie práv sťažovateľa podľa článku 8 Dohovoru a sťažnosť podľa tohto ustanovenia odmietol ako zjavne nepodloženú. Vzhľadom na uvedené odmietol aj námietku podľa článku 13 Dohovoru a sťažnosť ako celok vyhlásil za neprijateľnú.