Rozhodnutie ESĽP v prospech Slovenskej republiky v prípade Maričák proti Slovenskej republike

Pokiaľ ide o namietané porušenie článku 8 Dohovoru, ESĽP poznamenal, že právna úprava týkajúca sa korešpondencie odsúdených obsahuje podrobné pravidlá, do akej korešpondencie možno a nemožno nahliadať a za akých okolností má byť korešpondencia zadržaná, že tieto pravidlá sú primárne interpretované a aplikované ústavom na výkon trestu, čo však podlieha dozoru prokuratúry a účinnosť tohto dozoru podlieha preskúmaniu ústavným súdom. Konštatoval, že dôvody zadržania predmetného listu sú stanovené v príslušnom ustanovení zákona o výkone trestu odňatia slobody (zákon č. 475/2005 Z. z.) a v posudzovanom prípade diskrečná právomoc vnútroštátnych orgánov podliehala podrobným a nepochybne dostupným pravidlám s uvedeným kontrolným mechanizmom. Za týchto okolností ESĽP nezistil, že by zásah do práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho korešpondencie nebol v súlade so zákonom. Pri skúmaní, či tento zásah bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, ESĽP poukázal hlavne na časť listu, ktorá navrhovala verejné poníženie inej osoby s použitím fyzického násilia. Konštatoval, že táto hrozba násilím odôvodňovala zásah príslušných orgánov a musí byť považovaná za nevyhnutnú v demokratickej spoločnosti. Navyše, sťažovateľ bol bezprostredne informovaný o liste a dôvodoch jeho zadržania, problematická časť listu mu bola neskôr oznámená spolu s podrobným vysvetlením zahŕňajúcim aspekt účelu jeho trestu. Podľa ESĽP, účel sťažovateľovho trestu nemožno vnímať abstraktne a nemožno ho oddeliť od skutočnosti, že bol uložený za násilný trestný čin. Pokiaľ ide o zvyšok listu, nezdalo sa, že by bol predmetom sťažnosti. V rozsahu, v akom bola sťažnosť zdôvodnená, ESĽP nezistil žiadne porušenie práv sťažovateľa podľa článku 8 Dohovoru a sťažnosť podľa tohto ustanovenia odmietol ako zjavne nepodloženú. Vzhľadom na uvedené odmietol aj námietku podľa článku 13 Dohovoru a sťažnosť ako celok vyhlásil za neprijateľnú.