Analýza vybraných aspektov colného dohľadu a zodpovednosti za porušenie colných predpisov

Customs supervision is a complicated legal regime. It implies activity of customs authorities, that ensure compliance with customs rules and other legal provisions applicable to goods subject to customs supervision. The definition of customs supervision isn´t in customs Act, only provides range of activities that are carried out by customs supervision. Given the fact that customs supervision is an activity which is administer by public authorities, the denomination "supervision" is incorrect. Theoretically, the supervision is generally considered to be an activity that is entrusted to an independent body. Therefore, it is appropriate to apply the concept of surveillance or control in terms of performance "state" supervision. Customs supervision introduces customs control, subsequent control, customs procedure or other procedures of the customs authorities within the meaning of the Customs Act. Customs control consists in comparing the declared state (in the customs declaration) with a real situation (direct control of the subject) and legal state (according to customs regulations). Subsequent control may be performed to the customs authority within three years from the end of the year in which incurred a paying duty or goods were assigned a customs -approved treatment or use. Subsequent control is also important in terms of check data archives and in terms of control previous customs declarations. Customs procedure is a procedure that aims to determine whether and under what conditions the goods that are imported, exported or transported through the territory of the Slovak Republic, released for the customs procedure or is assigned to other proposed customs-approved treatment or use. Relationship of customs procedures and proceedings before the customs authorities is not synonymous - it is a special relationship. Each customs procedure is proceedings before the customs authorities, which is substantively broader category, in terms of scope and diversity of activities. Customs supervision may also perform other procedures of the customs authority. In particular it is procedure sui generis to handle goods specially designated. In case of violation of customs regulations applies institute of liability at the level of administrative law or criminallaw. The authors analyze the basic theoretical questions of customs supervision and liability for breach of customslegal provisions. They also show some theoretical inconsistencies, particularly in the definition of fundamental issues that they subsequently characterize.

Definícia cje vymedzená v čl. 4 bode 13 Colného kódexu, pričom rozumieme ním všeobecnú činnosť colných orgánov, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne aj ďalších právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu. Colný dohľad ako súbor aktivít zabezpečovaných finančnou správou Slovenskej republiky (ďalej len FS SR) upravuje zákon č.199/2004 Z.z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len colný zákon). Podľa tohto zákona tovar prepravovaný cez hranice colného územiaEurópskej únie (ďalej len EÚ), ako aj cez hranice slobodného pásma spadá na území Slovenskej republiky pod colný dohľad.¹⁾ Rozhodujúcim právnym okamihom začiatkurežimu colného dohľadu je prekročenie vonkajšej hranice EÚ, teda vstup na colné územieEÚ a od tohto momentu podlieha colnému dohľadu. "."²⁾

Prostredníctvom colného dohľadu sa primárne kontroluje dodržiavanie colných predpisov, pri ktorých porušení nastupuje právna zodpovednosť.³⁾ Z pohľadu závažnosti protiprávneho konania a uloženia sankcie, ktorá usmerní subjekt, aby obnovil právny stav, môžeme právnu zodpovednosť za porušenie colných predpisov rozdeliť na dve významné skupiny, a to administratívnoprávnu a trestnoprávnu. predstavujú správne delikty významnú skupinu protiprávnych konaní, za ktoré konkrétny správny orgán (colný orgán) ukladá sankcie, ktoré sú vymedzené v administratívnoprávnych normách. Za druhy správnych deliktov v slovenskej teórii považujeme priestupky, iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia, správne delikty právnických osôb a fyzických osôb (napr. podnikateľov) postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie, správne disciplinárne delikty a správne poriadkové delikty.⁴⁾ Priestupok je pozitívne, ako aj negatívne vymedzený v § 2 zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch),⁵⁾ pričom je charakterizovaný aj kombináciou materiálnych a formálnych znakov. S primeranou analógiou môžeme klasifikovať správne delikty upravené vo finančnoprávnych normách, a to na dve základné skupiny, priestupky a iné správne delikty. Iné správne delikty možno klasifikovať na:

Analogicky finančnoprávne delikty musia spĺňať všetky znaky, tzn. všeobecné znaky upravené konkrétnym právnym predpisom (napr. vek) a na druhej strane typové znaky, ktoré predstavujú skutkovú podstatu priestupku (objekt, objektívnu stránku, subjekt a potenciálne aj subjektívnu stránku).

Colným dohľadom príslušné orgány zabezpečujú dodržiavanie colných predpisov a na tento účel môže byť tovar podrobený colným kontrolám.⁷⁾ Colný dohľad však v SR možno vymedziť nielen colnou praxou alebo teoreticky vedeckým prístupom pododvetvia colného práva, ale aj legálne v zmysle colného zákona, podľa ktorého sa colný dohľad vykonáva:

Na základe uvedeného možno konštatovať, že zákonodarca zvolil vymedzenie prostredníctvom jednotlivých činností. Colný zákon colný dohľad ako taký nedefinuje, len stanovuje spektrum činností, ktorými sa colný dohľad vykonáva.⁹⁾ Vzhľadom na skutočnosť, že ide o činnosti, výkon ktorých zabezpečuje sústava štátnych orgánov, možno vyčítať sumárnemu označeniu tejto skupiny aktivít pojmom "dohľad" nesprávne použitie. Teoreticky sa za dohľad vo všeobecnosti považuje činnosť, ktorá je zverená nezávislým orgánom.¹⁰⁾ Preto je vhodnejšie aplikovať pojem dozor v zmysle výkonu "štátneho" dozoru. Odhliadnuc od tejto nepresnosti možno považovať legálne vymedzenie colného dohľadu za postačujúce.

Osobitne je colný dohľad upravený pre neopracované diamanty pri ich dovoze, vývozealebo preprave cez colné územie EÚ a osobitne pre peňažné prostriedky v hotovosti pri ich preprave, ak vstupujú na územie SR z tretieho štátu alebo vystupujú z územia SR do tretieho štátu, s dôrazom na kontrolu plnenia si informačnej (ohlasovacej) povinnosti.¹¹⁾

Za nosné činnosti colného dohľadu možno označiť colnú kontrolu a colné konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o procesné postupy colných orgánov, môžeme ich súhrnne označiť za predmet úpravy .

Pri realizácii colného dohľadu je osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, povinná strpieť úkony potrebné na vykonanie colného dohľadu a poskytnúť colnému orgánu nevyhnutnú súčinnosť. Osobitne je povinnosť poskytnúť súčinnosť dôležitá pri výkone colnej kontroly. Konkrétne ide o: - Povinnosť osoby, ktorá uskutočnila dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru, alebo osoby, u ktorej sa nachádza alebo možno predpokladať, že sa nachádza tovar podliehajúci colnému dohľadu, aby umožnila colnému orgánu vykonať colný dohľad v stavbách vrátane bytu, v dopravných prostriedkoch, na pozemkoch, ktoré vlastnia, užívajú alebo spravujú a poskytnúť potrebné doklady, údaje a informácie.

V súlade s čl. 4 bod 14 Colného kódexu sa vymedzuje pojem . V tomto ponímaní ide o vykonávanie špecifických úkonov, ako je prehliadka tovaru, preverovanie existencie a pravosti dokladov, kontrola účtovných alebo iných dokladov, kontrola dopravných prostriedkov, kontrola batožiny a iného tovaru prepravovaného osobami alebo na osobách a vykonávanie úradných šetrení s cieľom zaistiť, aby boli dodržiavané colné predpisy, prípadne ďalšie právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu. Colné orgány môžu v súlade s podmienkami ustanovenými v platných právnych predpisoch vykonávať akékoľvek kontroly, ktoré považujú za potrebné v záujme zabezpečenia dodržiavania colných predpisov.¹³⁾

je realizáciou konkrétnych colných procesnoprávnych oprávnení colného orgánu, ktorá spočíva v porovnávaní deklarovaného stavu (v colnom vyhlásení) so stavom faktickým (zistením priamo kontrolou u fyzickej alebo právnickej osoby) a právnym (podľa colných