Bude fungovať súkromnoprávne vymáhanie súťažného práva?

The Slovak Republic has fullfiled its obligation to transpose the EU Directive on private enforcement of competition law (2014/104/EU) approving the Act No 350/2016 Coll. on certain rules regulating actions on recovery of damage caused by competition rules violation.Although the act is in force for a couple of months by now there is a serious doubt concerning working of this legal regulation in practice. Based on the US successful experience with the private enforcement of competition law the article informs about the legal regulation of the so called horizontal framework of collective redress in the EU and afterwards axplores the ambitions of the Slovak legislator in this field. It draws attention to the main difference resulting from the comparison of the respective EU recommendation and the reality in the Slovak republic. Whereas in EU recommendation is the general regulation of collective redress covering more specific branches of law foreseen (e. g. consumer protection, environmental law, competition law), in the Slovak republic the ambition of the class actions regulation is by now restricted by the framework af consumer protection regulation (Consumer Code comprising also class actions is being prepared). The article offers also other alternatives to this legislative solution that perhaps correspond better to the presented EU approach.

V SR došlo prijatím zákona č. 350/2016 Z.z.¹⁾ k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie. Vymáhanie súťažného práva tradične uplatňované verejnoprávnymi prostriedkami by tak malo dostať efektívne doplnenie v podobe súkromného vymáhania súťažného práva. V odbornej verejnosti však prevažuje pomerne skeptické stanovisko, či sa tak skutočne aj stane, teda či nová právna úprava skutočne povedie k sfunkčneniu mechanizmu súkromného vymáhania súťažného práva, ktoré vo väčšine členských štátov EÚ doposiaľ buď nefungovalo vôbec, alebo malo len marginálny význam.

Inšpiráciu pre právnu úpravu súkromnoprávneho vymáhania súťažného práva našiel európsky zákonodarca v USA, ktoré možno považovať za krajinu s najdlhšou tradíciou využitia tohto inštitútu. Totiž už od prijatia tzv. Sherman Act²⁾ v roku 1890 predstavuje súkromné vymáhanie neoddeliteľnú súčasť protimonopolného práva v USA.

Na uplatňovaní súťažného práva sa teda v USA od počiatku prakticky podieľali okrem súťažných orgánov aj federálne súdy a možno povedať, že väčšinu sporov z porušenia súťažného práva predstavujú práve súkromné spory.³⁾

R. Neruda s odvolaním na odbornú literatúru podáva výpočet dôvodov, ktoré zakladajú nepomerne vyššiu atraktivitu súkromného uplatňovania práva na náhradu škody z porušenia súťažného práva v USA v porovnaní s európskou realitou. Medzi tieto dôvody zaraďuje:

Podľa Nerudu má však systém zrejme zvýhodňujúci žalobcu aj svoje negatívne stránky. Hovorí v tejto súvislosti o tzv. "" alebo "explózii súkromnoprávnych sporov" často začínaných zo šikanóznych dôvodov.⁵⁾ Nečudo, že väčšina týchto sporov sa končí mimosúdnym vyrovnaním, ktoré je istejším a menej bolestným riešením pre žalovaných ako riziko nákladného súdneho sporu, často dokonca aj v tých prípadoch, keď by mali reálnu šancu na úspech v súdnom konaní.⁶⁾

"Súkromnoprávnym vymáhaním antimonopolného práva sa potom rozumie dovolávanie sa porušenia verejného súťažného práva v s