K problematike "actio libera in causa" v súvislosti s trestným činom opilstva.

The present article deals with the issue of drunkenness, a specific crime with an emphasis on "" in the intentional and negligent form, which is currently in a society little discussed and with a legal practice ignored. The low number of crimes of drunkenness is reflected in the relatively weak case of law courts, particularly in the context of this institute. In this paper I point out the deficiencies in particular the complexity of the offense of drunkenness. Then we mention considerations in terms of increased efficiency of legislation.

Trestný čin opilstva upravený v ustanovení § 363 zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "Trestný zákon"), ktorý je systematicky zaradený v 9. hlave Trestného zákona s názvom: "", nepatrí medzi frekventované formy kriminality, čo preukazuje aj nasledovné grafické znázornenie, v rámci ktorého poukazujeme na počet zistených trestných činov opilstva v rámci celkovej kriminality v rokoch 2012 až 2015, čo je následne vyjadrené percentuálnym pomerom. V rámci tohto obdobia bolo zistených len 16 trestných činov opilstva, ktoré boli aj v plnom počte objasnené, čo činí 100 % objasnenosť.

Percentuálne vyjadrenie pomeru celkovej kriminality k trestnému činu opilstva¹⁾

Navzdory tomu, že opilstvo nepatrí k zjavne frekventovaným trestným činom, naopak k najmenej páchaným trestným činom v rámci celej kriminality, zasluhuje si svoju pozornosť, nakoľko z hľadiska subjektívnej stránky skutkovej podstaty ide o trestný čin svojim spôsobom špecifický. Považujeme za užitočné uskutočniť hlbšiu analýzu trestného činu opilstva v našich podmienkach v korelácii s výnimkami zo skutkovej podstaty, nakoľko je tejto problematike v rámci publikačnej praxe venovaná pozornosť malého rozsahu. Prostredníctvom tejto skutkovej podstaty je možné postihovať páchateľa za taký skutok, ktorého sa dopustil v nepríčetnosti za splnenia ďalších zákonných predpokladov. Trestnosť konania uvedeného trestného činu spočíva v tom, že páchateľ sa "²⁾ Podľa § 363 ods. 2 Trestného zákona sa takéto ustanovenie, ako aj ustanovenie § 23 Trestného zákona neuplatní, ak sa páchateľ priviedol do stavu nepríčetnosti v úmysle spáchať trestný čin.

V súčasnosti základná skutková podstata trestného činu opilstva prináša rad problémov. Nevhodná terminológia pojmu opilstvo, problematika , zložitosť a chaotickosť subjektívnej stránky skutkovej podstaty opilstva, to všetko sú problémy, ktoré si vyžadujú podrobnú analýzu a následne vyhodnotenie skutočných nedostatkov, ktoré by slúžili ako podklad pre návrhy . Podstata problému v aplikačnej praxi spočíva najmä v tom, že dokazovanie v rámci trestného konania je obťažnejšie, nakoľko skúmanie psychickej stránky páchateľa si vyžaduje odborné znalosti na vysokej úrovni, obzvlášť z oboru psychiatrie. Dôraz budeme klásť na vymedzenie hranice medzi trestným činom opilstva a , nakoľko odlíšiť v aplikačnej praxi tieto dva navzájom podobné inštitúty je nesmierne náročné najmä už zo spomínaného problematického dokazovania.

Trestná zodpovednosť páchateľa za trestný čin si vyžaduje splnenie dvoch základných podmienok, a to dosiahnutie požadovaného veku 14 rokov³⁾ a požiadavku príčetnosti v čase spáchania činu inak trestného.⁴⁾ Pojem nie je v Trestnom zákone exaktne vymedzený, avšak teória trestného práva definuje tento pojem ako spôsobilos