Michal Bada: Život v Žiline v zrkadle jej mestskej knihy. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2011, 137 s.ISBN 97880-224-1182-0

Na úvod musím vysloviť niekoľko negatívnych vymedzení voči slovenskej historiografii, ktorá za posledných dvadsať - tridsať rokov nedostatočne postihla a vôbec systematickejšie neobsiahla dejiny každodennosti v stredoveku, ako aj v novoveku, ktorých metodologický rámec musí už raz nevyhnutne prekročiť rankeovský postulát dosiahnuť objektívne historické poznanie o danom fenoméne a pozitivisticky videné nadobudnúť absolutistickú predstavu o ňom. V dejinách každodennosti, čo platí aj pre každodennú právnu realitu, sa pripúšťa a konštruujú poznatky relativizujúce naše poznanie, v ktorom sa odkrývajú príkladne vzorce myslenia, poznania a konania, ktoré sú často ideálmi, inokedy len individualizovanou, neopakovateľnou realitou, ba dokonca excesom z danej praxe. V tomto rámci skúmania sa pracuje viac ako vo všeobecno-politickom dejinnom výskume s metódou sondy, čistou abstrakciou pri vyhodnocovaní kvantitatívnych a individualizovaných dát, vedec sa pohybuje v spleti neraz rutinne sa opakujúcej dennodennej reality a údajov o nej, používa často štatistické prístupy a aj konečné výstupy majú uvedenú kvalitu. Extenzívny prístup však musí vychádzať z dostatočne reprezentatívnej materiálnej pramennej základne a tou pre naše dejiny sú pramene novoveku, prípadne už neskorého stredoveku. Dejiny sú však nepomerne viac sledom udalostí a skutočností nepostihnutých na materiálnych nosičoch informácií (najmä písomnej kvality a kvantity archívneho materiálu) a v starších dejinách sa môžeme spoľahnúť často výhradne na ne, menej sa využívajú aj komparatívne prístupy a postupy interdisciplinárnych výskumov, ktoré si v našich podmienkach vyžadujú už aj rozvinutejšie metodologické postupy, aplikovanie poznatkov základného (minimálne) archívneho výskumu. Ten v našich podmienkach nielen v právnohistorickej, ale aj vo všeobecnej historickej vede neraz, bohužiaľ, absentuje, alebo je len triviálno-deskriptívny. Predmet výskumu dejín každodennosti sa síce už dlhodobo využíva najmä v záverečných študentských prácach typu diplomovej práce, ktoré na druhej strane vykonajú zásadne popisný prieskum prameňov, a takmer vôbec nedocenia a nevyužijú poznatky v prameňoch obsiahnuté.

Ak sa preto pozrieme i na práce našej (nielen právnohistorickej) historiografie, čo i len posledných desiatich rokov, nie je toho veľa, čo by si zaslúžilo v tomto ohľade našu pozornosť. Objavili sa skôr zborníkové práce (príkladom je Žena a právo,¹⁾ zborník o právnom a spoločenskom postavení žien v minulosti, zborník s názvom Kriminalita, bezpečnosť a súdnictvo v minulosti miest a obcí²⁾ ). Pritom v archívnych fondoch dominujú právne pramene, ktorých kvalitu aj rozsah oceňujú skôr všeobecní historici. Medzi nimi sa do mladej generácie môže svojou prvou monografiou priradiť aj Michal Bada.

Recenzovaným dielom sa stala monografia s názvom z pohľadu materiálno-historického rozboru Žilinskej mestskej knihy, ktorá je slovenským aj zahraničným (a nielen všeobecným ale aj právnym) historikom dobre, ba až dôverne známa. Vzhľadom na podtitul recenzovanej monografie ju môžeme zaradiť medzi prvotné práce tohto druhu,