Molek, P. Materiální ohnisko ústavy: věčný limit evropské integrace?

Výnimočne sa v česko-slovenskej právnickej obci stáva, že slovenskí odborníci monograficky vo vzájomnej polemike otvoria zásadnú právnoteoretickú tému. Pravidlom je, že časopisecky reagujú na, v českom prostredí, otvorenú diskusiu a vnášajú do nej niekedy osobitné otázky spojené s odlišnosťami českého a slovenského právneho poriadku. Určitou výnimkou je odborná polemika spojená s hľadaním materiálneho ohniska slovenskej ústavy. Vzhľadom na to, že slovenská ústava na rozdiel od českej ústavy nemá baterku na hľadanie v podobe tzv. večnej klauzuly, t. z. nezmeniteľnej náležitosti ústavy, tak táto polemika na Slovensku celkom prirodzene vyústila do krajných pozícií medzi R. Procházkom (Ľud a sudcovia v konštitučnej monarchii. Plzeň: Aleš Čeněk, 2011) a B. Balogom (Materiálne jadro Ústavy Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex, 2014), čo pri vari najabstraktnejšej téme súčasnej právnej vedy ani inak dopadnúť nemohlo.

V čase vydania monografie B. Baloga vzniká ucelený pohľad na túto tému v mimoriadne produktívnej "dielni" P. Moleka, ktoré je uverejnené v čase vrcholiaceho predreferendového boja "za rodinu". Lepšie načasovanie ani nemohlo byť, pretože v rámci preventívnej kontroly ústavnosti Ústavný súd Slovenskej republiky posudzoval, či referendové otázky nenarážajú ani na ľudom nezmeniteľné jadro slovenskej ústavy, a to či svojou podstatou nezasahujú do ľudských práv. Pre mnohých odborníkov nečakané rozuzlenie tejto ústavnej drámy pochopiteľne zvyšuje pozornosť pri čítaní monografie P. Moleka, ktorá nemá zďaleka len ambíciu glosovania doterajšej vedeckej tvorby, ako sa to často stáva ambicióznym adeptom právnej vedy. P. Molek však predkladá na tomto základe argumentačne podložený vlastný názor založený na zásadnej dištinkcii medzi materiálnym ohniskom ústavy a nezmeniteľnými náležitosťami (večnými klauzulami) ústavy. Ide o veľmi pútavé čítanie literárne kvalitného diela s myšlienkovým pátosom a so štandardným systémovým ukotvením. To platí ale až do strany 265, kde v duchu dovetku v názve P. Molek upozorňuje, že "večné limity európskej integrácie" prinášajú do Európskej únie dimenzie, ktoré sa týkajú nielen členských štátov Európskej únie, ale celej Európy. Tu sa spravidla obdobné publikácie tajuplne končia, avšak P. Molek s niekoľkonásobným ospravedlnením za to, že nie je politológ, ani znalec medzinárodných vzťahov, pokračuje a ostro (nie však konšpiračne) tieto problémy stojace za dverami opisuje vo svojom "pokuse o epilóg".

Stojí za to si ich tiež pripomenúť. Vyplývajú najmä zo skutočnosti, že už sto rokov vládne v Európe "americký mier" založený na predstave, že ak niekto ohrozí európsku bezpečnosť, Američania prídu nakoniec ochrániť jej hodnoty, ale doslova aj životy. Ako hovorí P. Molek, parafrázujúc J. Weilera, Európania si zvykli, že môžu utrácať "na maslo", kým Američan