HLUŠÁK, M.: Náhrada škody pri strate možnosti užívať vec. Právny obzor, 103, 2020, č. 1, s. 13 - 28.
Compensation of damage for loss of use. The article deals with the claim of the owner of the damaged thing for compensation for loss of the possibility to use such a thing. It focuses mainly on cases where the owner does not spend any money on the substitute thing during the repair. For example, if the owner of the damaged car does not rent a replacement vehicle, nor does she use taxis or public transport, but instead she walks or uses he bicycle. In such cases, the question arises as to whether such a loss of the possibility to use the thing is pecuniary harm, i.e., the damage to be compensated. The author concludes that this question should be answered in the negative. However, according to the author, this does not mean that in such cases the owner of the damaged thing should not be entitled to any compensation. In particular, the claim for reimbursement of frustrated expenses would be appropriate.
Key words: loss of use, damages, pecuniary and nonpecuniary harm, difference theory
Prípady, v ktorých môže prichádzať do úvahy náhrada škody pri strate možnosti užívať vec (loss of use, Verlust von Gebrauchsvorteilen), môžu byť rôzne.1) V prvom rade je tu situácia, kde vlastník - napríklad taxikár - používal svoje poškodené auto pri prevádzkovaní svojej živnosti a v dôsledku jeho neužívania prišiel o určitý zisk. Tu zrejme otázka existencie, resp. vzniku jeho nároku na náhradu tohto zisku nebude vyvolávať zásadnejšie komplikácie. Tie nebude zrejme vyvolávať ani nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré poškodený vynaložil, ak si namiesto poškodenej veci používanej na vykonanie určitej činnosti zaobstaral do času jej opravy zástupnú vec či službu. 2) Napríklad, ak si inštalatér prenajme na čas opravy náhradné auto.
Skutočné komplikácie však vyvolá prípad, ak vlastník používal svoju vec na súkromné, neziskové účely a počas jej opravy nevynaložil žiadne náklady na obstaranie zástupnej veci. Napríklad ak poškodený požíval svoje auto na osobné účely a počas jeho opravy svoju dopravnú situáciu riešil využívaním bicykla, prípadne bezodplatnou prepravou poskytnutou rodinnými príslušníkmi či známymi. Alebo ak si vlastník domu, v ktorom býval, zabezpečil počas opravy domu svoje bytové potreby bývaním u blízkeho príbuzného bez nejakých dodatočných nákladov. Rovnaké otázky však môžu nastať aj tam, kde sa vec využíva komerčne. Napríklad, ak sa poškodí nejaký dopravný prostriedok a prevádzkovateľ dopravy počas jeho opravy využije svoje vlastné záložné vozidlo či kapacitu iných svojich využívaných vozidiel.
Vo všetkých takýchto prípadoch vzniká otázka, či sa dá vzniknutá ujma - dočasná strata možnosti užívať vec - považovať za ujmu majetkovú, a teda za škodu, ktorú treba poškodenému nahradiť. Ak na túto otázku odpovieme kladne, potom vyvstane otázka ďalšia: ako určiť výšku náhrady takejto škody? Práve tieto otázky budú stredobodom našich ďalších úvah.
I.
Začnime stručným pohľadom na to, ako sa na skúmanú problematiku pozerajú naša, ako i zahraničná právna náuka a súdna prax.
Z pohľadu slovenských reálií pôjde o pohľad naozaj stručný, pretože naša doktrína sa o tejto otázke osobitne nezmieňuje a judikatúra je v tejto oblasti viac než chudobná. Medzi rozhodnutiami našich najvyšších súdnych autorít sa nám podarilo do- hľadať len jediné rozhodnutie, ktoré by sa problematike straty možnosti užívať vec venovalo výslovne. V ňom ešte Najvyšší súd SSR - zaoberajúc sa otázkou (o ktorej bude reč neskôr), či má vlastník motorového vozidla v rámci náhrady škody nárok na preplatenie alikvotnej časti zaplateného poistného (zákonného a havarijného) za obdobie, počas ktorého bolo poškodené vozidlo vyradené z prevádzky - výslovne uviedol (hoci bez hlbšej argumentácie), že vyradenie z prevádzky "sam[o] osebe nepredstavuje hmotnú ujmu".3)
Omnoho bohatší je však pohľad zahraničný.4)
Napríklad podľa F. Melzera5) nedáva nový český Občiansky zákonník priestor na náhradu ujmy spočívajúcej v strate možnosti užívať vec. Autor - zrejme zastávajúci názor, že tu ide skôr o ujmu nemajetkovú - poukazuje na judikatúru českého najvyššieho súdu,6) ktorá konštantne nepovažuje stratu oprávnenia disponovať peňažnými prostriedkami za majetkovú ujmu podliehajúcu náhrade.
Poľská judikatúra7) i právnická spisba8) sa taktiež prikláňajú k názoru - i keď počuť aj hlasy opačné9) -, že v takýchto prípadoch ide o ujmu nemajetkovú, za ktorú nepatrí náhrada. Argumentuje sa najmä tým, že diferenčná metóda - teda porovnanie hodnoty majetku poškodeného podľa skutočného stavu s hypotetickým stavom, ktorý by nastal nebyť škodovej udalosti - nevedie k vykázaniu rozdielu týchto hodnôt, a teda k záveru, že tu máme do činenia s majetkovou ujmou (škodou).10) Opačný názor zas argumentuje tým, že úžitková hodnota vecí spočíva v tom, že uspokojujú určité potreby. Zmarenie ich uspokojenia predstavuje majetkovú ujmu, pretože hoci neuspokojené potreby samy osobe nemôžu byť prepočítané na peniaze, v peniazoch môže byť vyjadrená hodnota užívania veci uspokojujúcej tieto potreby v jednotke času. Poukazuje sa tu najmä na tie veci, kde nastúpila tzv. komercializácia ich úžitkovej hodnoty, teda možnosť uspokojiť potreby, na ktorých uspokojenie tieto veci bežne slúžia, službou tretej strany (nájom automobilov a pod.).11)
Aj v Rakúsku sa náhrada za stratu možnosti užívať vec v skúmanom kontexte odmieta, a to tak v doktríne,12) ako aj v judikatúre. 13) Poukazuje sa najmä na to, že tu nejde o majetkovú, ale o nemajetkovú ujmu, čo