Niektoré aspekty legality odpočúvania

V tomto článkuje venovaná pozornosť niektorým aspektom právnej úpravy odpočúvania podľa zákona č.301/2005 Z.z. Trestného poriadku a zákona č.166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím inľormačno-tcchnických prostriedkov a o zmene a doplněni niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Skúmajú sa v ňom najmä možnosti priebežnej kontroly vykonávania odpočúvania a odôvodňovanie rozhodnutí, ktorými sa nariadilo, a s tým súvisiaca ich preskúmateľnosť. Súčasťou tohto článkuje napokon aj stručná analýza informovanosti odpočúvanej osoby ojej odpočúvaní, ktorá je jedným z predpokladov právnej ochrany pred potenciálnym zneužívaním odpočúvania, resp. jeho nezákonným vykonávaním.

Jedným zo základných práv chránených Ústavou Slovenskej republiky č.460/ 1992 Zb. (ďalej len "ústava") je právo na ochranu korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ, ktoré je súčasťou práva na ochranu súkromia. Garantuje ho či. 22 Ústavy, podľa ktorého " (odsek 1) a podľa ktorého " (zákon odsek 2 prvá veta). ČI. 22 ústavy, podobne ako 51. 13 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "Listina"), chráni aj (odsek 2 druhá veta). Súčasťou tohto práva je dôvernosť obsahu informácií šírených takýmto spôsobom, preto každý adresát týchto práv, ktorý komunikuje s inou osobou, má legitímne očakávanie, že obsah jeho komunikácie zostane dôverný a neprístupný tretím osobám.¹⁾

Právo na ochranu súkromia vyplýva aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"). Podľa či. 8 ods. 1 Dohovoru má každý "Zároveň či. 8 ods. 2 Dohovoru upravuje možnosť legitímneho zásahu do tohto práva, konkrétne oprávňuje štátne orgány zasahovať do jeho výkonu, ak je to v súlade so zákonom a ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných (porovnaj či. 8 ods. 2 Dohovoru). Z uvedeného ustanovenia celkom jasne vyplýva, že akýkoľvek zásah do predmetného práva musí byť v súlade so zákonom a odôvodnený legitímnym cieľom, ktorého dosiahnutie sa ním sleduje, napr. predchádzaním nepokojov a zločinnosti. To, samozrejme, platí aj pre odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (ktorého podstatou je "³⁾ pozn. - preklad aut).

Tieto ústavnoprávne pravidlá, podľa ktorých možno za istých okolností zasiahnuť do práva na ochranu korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ, boli neskôr dotvorené judikaturou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "Európsky súd"), na ktorú sa neraz odvolal aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd"). V jednom z jeho rozhodnutí, konkrétne v náleze I. ÚS 274/05, sa uvádza, že zásahy do práva na súkromie sa vykladajú" v Prvé hľadisko je v citovanom rozsudku posúdené celkom jasne; podľa ústavného súdu "⁵⁾ Potenciálny či uskutočnený zásah do práva na súkromie treba preto ďalej posúdiť z hľadiska legality, legitimity a proporcionality, pričom najmä niektoré otázky týkajúce sa legality odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky nie sú zodpovedané celkom jednoznačne.

Odpočúvanie môže byť uskutočnené iba na základe platného práva a len po splnení všetkých podmienok, ktoré toto právo ustanovuje. Pritom právna úprava takéhoto zásahu do práva na súkromie musí byť formulovaná tak, aby " V slovenskom právnom poriadku je odpočúvanie upravené vo viacerých zákonoch, predovšetkým v zákone č.301/2005 Z.z. Trestnom poriadku (ďalej len "Trestný poriadok") a v zákone č.166/ 2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím infonnačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).⁷⁾ Zatiaľ čo Trestný poriadok sa vzťahuje na podmienky odpočúvania v rámci trestného konania, zákon o ochrane pred odpočúvaním upravuje takúto možnosť aj mimo trestného konania, nezávisle od toho, či sa také konanie následne po odpočúvaní začne, alebo nie.

Trestný poriadok v § 115 ods. 1 pripúšťa odpočúvanie v trestnom konaní o zločine, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, na základe príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (ďalej len "príkaz"), ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Práve .⁸⁾ Pritom dôvodnosť predpokladu o zistení týchto skutočností

Všetky tieto skutočnosti, a príp. aj niektoré ďalšie, by mal vziať do úvahy predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na vydanie príkazu podľa § 115 ods. 2 Trestného poriadku. Z tohto ustanovenia o. i. vyplýva, že "