Nové výzvy pred právnou vedou na základe porovnania chceného v roku 1989 a dosiahnutého v roku 2011

Článok reaguje na viacero odborne súvisiacich podujatí, podnetov a výziev pre oblasť právnej vedy a iných spoločenských vied:

Zároveň je aj

Viacero najnovších podnetov mi vnuklo názov tohto článku, ktorý možno chápať aj provokatívne.

Bola to predovšetkým medzinárodná vedecká konferencia usporiadaná Ústavom štátu a práva SAV v Tatranskej Štrbe v dňoch 6. - 7.4.2011 na tému , ktorú mi pripadla česť otvoriť.¹⁾ Bezprostredne predtým - 5.4.2011 - uskutočnil sa v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave seminár pod záštitou ministra školstva, vedy a športu SR Eugena Jurzycu a predsedu Slovenskej akadémie vied Jaromíra Pastoreka na tému ²⁾ Po vedeckej konferencii v Tatranskej Štrbe sa v dňoch 12. - 13.4.2011, pod vedením podpredsedu SAV Ľubomíra Falťana, konal evaluačný ,³⁾ na ktorom som sa za Ústav štátu a práva SAV zúčastnil ako jeho nový riaditeľ;⁴⁾ bezprostredne po nastúpení do tejto funkcie som tak mal vzácnu príležitosť poznať aktuálnu problematiku spoločenských vied v Slovenskej republike v celej jej šírke i v podstatných konkrétnostiach, pričom som konštatoval nielen mnohé spoločné problémy, ale aj široké možnosti a výzvy pre interdisciplinárnu aj multidisciplinárnu vedeckú spoluprácu s právnou vedou, o ktorú sa už dlhodobo aj ja usilujem.⁵⁾ V tých istých dňoch sme mali možnosť oboznámiť sa aj s novým dokumentom Európskej komisie, nazvanom ,⁶⁾ ktorý sa zásadným spôsobom týka aj nášho spoločenskovedného výskumu, vrátane právnych vied. K uvedenému dokumentu práve prebiehajú na európskej úrovni konzultácie aj s účasťou národných akadémií vied. Dôležitým momentom v konzultáciách o ňom sa stalo stanovisko Únie nemeckých akadémií vied vo veci európskej podpory výskumu v humanitných a spoločenských vedách.⁷⁾ Svoje pripomienky k uvedenému zelenému dokumentu vyjadril pre predsedníctvo SAV aj Ústav štátu a práva SAV. A to všetko sa udialo - v takom rýchlom slede bezprostredne po sebe - aktuálne aj v kontexte zamýšľanej transformácie Slovenskej akadémie vied.

Z hľadiska sú to všetko vítané podnety pre vedeckú činnosť všetkých jeho zamestnancov v nasledujúcich rokoch: najmä aj z toho hľadiska, že rokom 2011 začína toto jediné mimouniverzitné pracovisko základného vedeckého výskumu v oblasti právnych vied v Slovenskej republike, ktoré si v roku 2013 pripomenie 60. výročie od svojho vzniku,⁸⁾ realizovať svoj nový výskumný projekt, podporený aj agentúrou ,⁹⁾ s názvom

Tento príspevok chce byť aj úvodným slovom do riešenia tohto vedeckovýskumného projektu.

S náčrtom niekoľkých svojich úvah na tému uvedenej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa v konala v Tatranskej Štrbe, chcem sa podeliť aj so širším okruhom čitateľov Právneho obzoru.

Vyjadrím sa najskôr celkom všeobecne: očakávania v roku 1989 boli veľké a aj dosiahnuté výsledky v roku 2011 sú veľké. To, pravda, nevypovedá nič o ich kvalite. Na začiatku uvedeného obdobia bolo enormné úsilie a všeobecný entuziazmus prekonať predchádzajúce negatíva v riadení a v celkovom stave spoločnosti. Mnohí sa domnievali, že na všeličo pozitívne, dosiahnuté predtým, sa v nových podmienkach nadviaže a ďalej konštruktívne rozvinie. Ale vari nikto nemohol tušiť a už vôbec nie exaktne predvídať, zrejme ani tí najzasvätenejší do riadenia spoločenských procesov, celý obsah a rozsah premien, ktorými naša spoločnosť i ďalšie transformujúce sa národné spoločenstvá strednej a východnej Európy budú musieť prejsť, aké vplyvy budú určovať prakticky každodenne nové úlohy aj pre oblasť práva a dynamizovať spoločenský vývoj v miere pred rokom 1989 nepredstaviteľnej. Prechod od uzavretej spoločnosti k otvorenej spoločnosti priniesol liberalizáciu vo všetkých oblastiach života, pričom uvažovať dnes o tom, či spoločnosť bola po štyridsiatich rokoch neslobody na takú mieru slobody zrelá a pripravená, nie je pre mňa dnes už otázkou dňa. Dôležité je, že slobodu máme a v slobode treba našu spoločnosť ďalej kultivovať aj prostredníctvom práva; čo teda znamená aj prostredníctvom ďalšej kultivácie práva v teórii, ale najmä v praktickom živote.

Spoločnosť však tvoria jednotlivci, a teda ani kultivácia spoločnosti sa nemôže uskutočňovať bez kultivácie jej členov. Nie som ten, ktorý si myslí, že faktorom kultivácie spoločnosti a jednotlivcov môže byť iba "každému rovnako daná sloboda" sama osebe.

Keď som sa oboznámil s vedeckým programom tejto konferencie, veľmi ma zaujal. Až dosiaľ som sledoval a zúčastňoval sa na vedeckých konferenciách a iných odborných podujatiach so zameraním prevažne na oblasť môjho vlastného vedecko-pedagogického pôsobenia, ktorým je občianske právo a v jeho rámci najmä právo duševného vlastníctva. Pritom predmetom, ku ktorému som na prvom mieste svojho záujmu inklinoval už od vysokoškolských čias, bola predovšetkým teória štátu a práva: z nej som vykonal rigoróznu skúšku a v tomto odbore som začal aj svoju vedeckú ašpirantúru. Dokonca by som povedal, že v občianskom práve som sa ocitol pod vplyvom okolností skôr nechtiac, aj keď čoskoro som aj v ňom našiel značnú záľubu a zaujímavé pole pôsobenia. Ale dodnes - resp. intenzívnejšie prinajmenšom v posledných rokoch - aj v občianskom práve ma najviac zaujímajú skôr všeobecnejšie právnoteoretické a právnofilozofické otázky. Nemyslím si, že vo výučbe občianskeho práva, resp. aj širšie súkromného, ale aj verejného práva, venuje sa im pozornosť (aspoň na právnických fakultách, na ktorých som pôsobil) v takom obsahu, miere a hĺbke, aké si zasluhujú a aké by im s vedeckou samozrejmosťou mali patriť.

O to viac oceňujem širokospektrálny program tejto konferencie, pričom konštatujem, že som v ňom nenašiel čiastkovú právnoteoretickú tému, ktorá by nemala svoje reflexie aj v pozitívnoprávnych disciplínach vrátane občianskeho práva. Napokon, priamo v programe tejto konferencie, hoci svojím personálnym aj tematickým ťažiskom zakotvenej v odbore teória štátu a práva, sú významne zastúpené aj témy pozitívnoprávne, a to tak z oblasti verejného, ako aj súkromného práva. Program je premyslene a veľmi inšpiratívne pripravený.

A nie je to len môj subjektívny postreh. S programom konferencie, na ktorého tvorbe som sa ja osobne vôbec nepodieľal, som oboznámil aj širší okruh našich doktorandov i iných kolegov z oblasti súkromného práva v Slovenskej republike i v Českej republike a s uznaním sa o ňom vyjadrili mnohí.

Tento vedecký program teda môže byť výzvou aj pre zintenzívnenie medziodborovej spolupráce v oblasti práva, ale takisto s relevantnými mimoprávnymi odbormi. Aj ja sa o ňu už dve desaťročia usilujem, hoci musím priznať, že s efektom dosiaľ len dosť skromným.

Už sám názov tejto konferencie - - chápem ako široko adresovanú výzvu - tak rôznym špecializovaným vedným odborom jednotlivo, ako aj pre ich interdisciplinárnu spoluprácu. Veď sa len zamyslime na jednotlivými pojmami v ňom obsiahnutými:

"Čo je právo?"

"Čo je prostredie?"

"Čo je prostredie práva?"

V jednotlivých sekciách tejto konferencie sa sústredili špecializovanejšie úvahy na tieto otázky, ale jej celkový výsledok v podobe zborníka z nej ponúkne pohľad na túto problematiku aj v jej komplexnosti. Chcem zdôrazniť, že takto postavený program konferencie ponúkol neobyčajne inšpiratívne námety pre všetkých jej účastníkov.

Aj mne sa vynára množstvo výziev - v podobe konkrétnych právnych problémov, nastoľujúcich sa otázok, ale i črtajúcich sa možných odpovedí na niektoré z nich. Rozptyl spektra témy konferencie bol však určený jednotlivým sekciám počas jej ďalších dvoch dní. Mne na jej úvod prislúchala azda skôr iba všeobecnejšia otázka:

Čo by malo byť výsledkom tejto konferencie, na aký cieľ by sa mala upriamovať pri súčasnom stave nášho práva a spoločenského prostredia - v informačnom, právnom, ekonomickom, vedecko-technickom a kultúrnom priestore, v ktorom v roku 2011 žijeme?

Samozrejme, aj na túto otázku môže mať každý z účastníkov svoj vlastný názor, podmienený jeho hodnotovými alebo záujmovými prioritami. Ale pretože ide o vedeckú konferenciu, najmä