Ochrana obetí rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách.

Violence against women as an extreme form of discrimination is one the most serious form of violation of the human rights of women. The aim of this paper is to show how selected documents of the UN, Council of Europe and the European Union devoted to gender based violence against women are reflected in Slovak law. Legislation often uses only gender-neutral formulations. International conventions and documents tend to use a more narrow term - gender based violence against women. The istanbul Convention covers all areas that may have an impact on the elimination of violence against women and help its victims. The Slovak republic was one of the first states that signed the Istanbul Convention; nevertheless this convention is still not ratified. The EU Victims´ Directive, which was transposed by just adopted new Victims´ Act in Slovakia, has several goals that can impact positively on victims of crime, including ensuring that all victims of crime have access to support services, protecting particularly vulnerable victims, and preventing "secondary victimisation" of victims with respect to their treatment by the criminal justice system. Notably, the Victims´ Directive variously recognises victims of violence because of their gender, gender identity or gender expression. But in new Slovak Victims´Act is missing gender as form of discrimination, so the victims of gender-based volence, victims of crimes because of their gender identity or expression are not included to "vulnerable victims." Likewise, a special act concerning gender-based violence against women has not been adopted yet in Slovakia. The authors focus on the new concepts contained in the istanbul Convention, point out to imprecise translation of concepts into Slovak language and recommend introducing of some new concepts and their definitions in the draft of act on Elimination of Gender-Based Violence. The adoption of the "special" and "comprehensive" act on Elimination of Gender-Based Violence based on Istanbul Convention together with the revised "general" Victims´ act based on EU Victims´ Directive may become one of steps toward improvement of the situation in the area of gender-based violence against women.

Rodovo podmienené násilie páchané na ženách sa zaraďuje medzi najzávažnejšie formy porušovania ľudských práv žien. Vo veľkej miere ohrozuje ich osobnú integritu a dôstojnosť, poškodzuje ich fyzické aj duševné zdravie a bráni ženám, aby v plnej miere užívali a uplatňovali si ľudské práva. Na rozsiahly výskyt rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách v Európe poukázal aj doteraz najkomplexnejší výskum Násilie páchané na ženách: celoeurópsky výskum agentúry Európskej únie pre základné práva (FRa)¹⁾. Výskum reagoval na požiadavky Európskeho parlamentu (2009) a Rady Európy (2010) získať celoeurópske porovnateľné údaje o násilí páchanom na ženách na účely prípravy politík a praktických opatrení v tejto oblasti. Podľa výskumu počas svojho života zažije 34 % slovenských žien fyzické a/alebo sexuálne násilie.²⁾

Napriek tejto skutočnosti dodnes nebol u nás prijatý osobitný zákon, ktorý by upravoval rodovo podmienené násilie páchané na ženách, hoci s jeho legislatívnymi prípravami začalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Sr v roku 2015³⁾ v období. keď sa pripravoval aj legislatívny návrh zákona o obetiach trestných činov na Ministerstve spravodlivosti SR a ktorý bol Národnou radou SR už schválený. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR práce na legislatívnom návrhu zákona skončilo. Viacerí odporcovia osobitného zákona o rodovo podmienenom násilí páchanom na ženách argumentovali, že zákon o obetiach trestných činov, ktorým sa mala skončiť transpozícia Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (smernica o obetiach), bude v dostatočnej miere poskytovať ochranu aj obetiam rodovo podmieneného násilia. Vo svojom príspevku sa snažíme nájsť odpovede, či je to skutočne tak.

Rodovo podmienené násilie páchané na ženách považujú za prejav nerovnosti medzi mužmi a ženami a formu diskriminácie žien dokumenty zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách a domácim násilím na pôde Organizácie Spojených národov (OSN), Rady Európy (RE) a Európskych spoločenstiev (ES)/Európskej únie (EÚ).

Vnímanie problematiky rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách sa postupne menilo, pričom jej vývoj sa okrem iného odrážal aj v terminológii. Od "neutrálneho" pojmu násilie v rodine, v ktorom je dominantná rodinná dynamika, cez domáce násilie sa postupne dospelo k pojmu násilie páchané na ženách a rodovo podmienené násilie páchané na ženách, pri ktorom sa zdôrazňuje nerovnosť mocenských vzťahov medzi ženami a mužmi.

Na pôde OSN sa problematike násilia páchaného na ženách po prijatí Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDaW)⁴⁾ venovala najmä Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách (DEVaW)⁵⁾ z roku 1993 a rezolúcia OSN o odstránení domáceho násilia na ženách z roku 2004, podľa ktorej je domáce násilie na ženách rodovo podmienené - a je dôsledkom nerovnosti sily medzi ženami a mužmi.

V rámci RE boli takisto postupne prijaté dokumenty zamerané na ochranu ľudských práv žien a elimináciu rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách. Na odporúčanie Rec(2002)⁵⁾ Výboru ministrov členským štátom o ochrane žien pred násilím, v ktorom došlo k zosúladeniu terminológie⁶⁾ i zjednoteniu východísk s dokumentmi OSN, nadviazal Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor).⁷⁾ Slovenská republika Istanbulský dohovor podpísala medzi prvými, ale doteraz ho neratifikovala. Ratifikácia bola najprv plánovaná na koniec roka 2013⁸⁾ a neskôr bola zahrnutá aj v Národnom akčnom pláne pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014 - 2019⁹⁾, no aj tento rok bola opätovne odložená.

obsahuje definície všetkých pojmov, ktoré sú aj v uvedených dokumentoch OSN a RE, a to pojmy:

ES/EÚ sa spočiatku sústredili predovšetkým na ekonomické integračné ciele. K formálnemu zakotveniu ľudských práv na pôde EÚ došlo až v Zmluve o Európskej únii z roku 1992 a najmä v Charte základných práv Európskej únie z roku 2000, ktorá sa právne záväznou stala až vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti v roku 2009. Problematika rovnosti žien, podpora a ochrana práv žien sa postupne dostávala medzi priority ľudskoprávnej politiky. EÚ sa rodovo podmienenému násiliu páchanému na ženách venovala najmä napr. Stratégia rovnosti žien a mužov na roky 2010-2015, v ktorej jednou z kľúčových oblastí činností bola dôstojnosť, nedotknuteľnosť osôb a koniec (gender based violence), Strategický záväzok k rodovej rovnosti 2016-2019, v ktorom medzi priority patrí boj proti násiliu (gender based violence) a ochrana a podpora obetí, ako aj násilných trestných činov: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (smernica o obetiach).

Strategický záväzok deklaruje, že podpora rodovej rovnosti je kľúčovou činnosťou EÚ a rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou hodnotou EÚ. Rodovo podmienené násilie je v EÚ stále veľmi rozšírené a môže mať mnoho podôb: každá tretia žena sa stretla s fyzickým alebo sexuálnym násilím, 5 % žien vo veku od 15 rokov bolo znásilnených a 20 % žien sa stretlo s obťažovaním na internete. Takéto násilie sa odohráva všade - doma, v práci, škole, na ulici alebo internete - bez ohľadu na sociálne zázemie. Rodovo podmienené násilie je veľmi rozšírené a ubližuje obetiam niele