Poznatky z rozhodovacej činnosti súdov v sociálnych veciach

The text should highlight the problems of application practice of the courts but also of the administrative authorities in social insurance and security in the aplication of the new legislation and contribute to remedy the deficiencies, where the application practice doesn´t require amendment of the legislation, as well as draw attention to the fields, in which adoption of a new legislation would be helpful.

Významná úloha pri ochrane sociálnych práv účastníkov vzťahov sociálneho zabezpečenia aj sociálneho poistenia pripadá súdom, ktoré rozhodujú vo veciach správneho súdnictva.

Tieto súdy poskytujú právnu ochranu nielen v dávkových veciach sociálneho poistenia, ale aj vo všetkých ostatných prípadoch, v ktorých sú rozhodnutiami správnych orgánov (alebo právnických osôb, na ktoré štát preniesol svoju právomoc rozhodovať o subjektívnych právach fyzických alebo právnických osôb vo veciach verejnej správy) založené, zrušované alebo menené právne vzťahy v oblasti sociálnej, alebo v ktorých sú právne vzťahy v takejto oblasti ich rozhodnutím dotknuté.

Okrem dávkových vecí súdy preskúmavajú najmä rozhodnutia o poistnom, vrátane povinnosti zaplatiť penále alebo pokuty za jeho nezaplatenie, rozhodnutia o povinnosti vrátiť poistné, rozhodnutia o dávkach sociálnej pomoci, o rentách zo škôd na zdraví a iné, ale aj posudzujú, či poistný vzťah trvá alebo či trval.

Mimoriadne široká oblasť týchto právnych vzťahov a v súčasnosti jej nedokonalá právna úprava spôsobujú závažné problémy v aplikačnej praxi nielen orgánom verejnej správy, ale aj súdom, ktoré musia v oveľa väčšej miere ako v minulosti korigovať výkladovými rozhodnutiami medzery v právnych predpisoch, ale aj rozpory medzi obsahom rôznych právnych predpisov, ba dokonca aj rozpory medzi konkrétnymi zákonnými ustanoveniami toho istého právneho predpisu a odstraňovať tak často aj neželané dôsledky narýchlo schvaľovaných právnych úprav, ktoré sa neustálymi zmenami nestávajú koncepčnými.

Z rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky a z poznatkov jednotlivých senátov v konkrétnych veciach vyplývajú nielen poznatky o rozhodovacej činnosti a o úrovni konania orgánov sociálneho poistenia podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení"), ale aj poznatky o nedostatkoch právnej úpravy.

Pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení bol procesným právnym predpisom upravujúcim postup orgánov verejnej správy v konaniach o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb na úseku verejnej správy predovšetkým zákon č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "Správny poriadok").

Len vtedy, ak zákon č.100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom zabezpečení") obsahoval odlišnú právnu úpravu, mala táto odlišná právna úprava prednosť pred ustanoveniami Správneho poriadku. Účinnosťou zákona o sociálnom poistení sa táto právna úprava zmenila a hoci zákon vylúčil podpornú pôsobnosť Správneho poriadku, nepodarilo sa mu dostatočne presne a vyčerpávajúco upraviť celú oblasť správneho konania v sociálnych veciach.

Správne konanie v dávkových veciach, ktoré uskutočňujú príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne (ďalej aj "poisťovňa"), veľmi často nezodpovedá zákonu.

Ich pochybenia v niektorých veciach spočívajú nielen v nesprávnej aplikácii hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov v ich rozhodovacej činnosti, ale niekedy sa prejavujú tiež v nerešpektovaní práce súdov, najmä ich právnych názorov vyslovených v rozhodnutiach súdov, ktorými boli rozhodnutia správnych orgánov zrušené.

Vyskytli sa prípady, v ktorých poisťovňa súdu predkladá neúplný administratívny spis, spis bez pripojenej zdravotnej dokumentácie žiadateľa o dávku podmienenú dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, stáva sa, že súdu nie je predložený evidenčný materiál, alebo sú predložené len fotokópie dávkových spisov a podobne.

Takéto pochybenia potom majú za následok zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že poisťovňa nepreukázala, že rozhodla na základe riadne zisteného skutočného stavu veci.

Z administratívnych spisov organizačnej zložky poisťovne, obsahujúcich zdravotnú dokumentáciu v konaniach o trvaní nároku na dávku podmienenú nepriaznivým zdravotným stavom, či v konaniach začatých z podnetu organizačnej zložky poisťovne, nie vždy možno zistiť, či už predvolanie na kontrolnú lekársku prehliadku účastníka obsahuje aj identifikáciu druhu konania. Často z neho nevyplýva, či ide o predvolanie na zasadnutie posudkového orgánu vo veci trvania nároku na invalidný dôchodok, hoci takéto zistenie je dôležité pre záver, či došlo k začatiu konania o dávke z úradnej povinnosti. Ak predvolanie na opätovné posúdenie zdravotného stavu je prvým úkonom organizačnej zložky poisťovne vo vzťahu k účastníkovi konania, potom jeho doručenie má za následok začatie správneho konania, ktoré je v súčasnosti upravené v samotnom zákone o sociálnom poistení s vylúčením podpornej pôsobnosti Správneho poriadku.

Posúdenie okamihu začatia konania prvým úkonom, ktorý poisťovňa vykoná voči účastníkovi, však spôsobuje aj teoretické aj praktické problémy.

V prípade, ak je účastníkovi doručené predvolanie na kontrolnú lekársku prehliadku, na základe ktorej poisťovňa rozhodne, potom je predvolanie prvým úkonom voči účastníkovi, ktorým sa začalo správne konanie. Ak v dôsledku kontrolnej lekárskej prehliadky nie je potrebné znova o nároku rozhodnúť, potom je prinajmenšom sporné, či došlo prvým úkonom vo vzťahu k účastníkovi skutočne k začatiu správneho