Právna istota a preďvídateľnosť súdnych rozhodnutí.

Článok je zameraný na dôsledky uplatňovania princípu právnej istoty vo vzťahu k požiadavke predvídateľnosti súdnych rozhodnuti. V tejto súvislosti sa autor zaoberá otázkou, či je v právnom systéme Slovenskej republiky prítomný imperatív, aby súd posudzoval podobné prípady podobne a odlišné prípady odlišne. Článkom predostretá úvaha autora vychádza najmä z relevantnej judikatury Ústavného súdu Slovenskej republiky a názorov právnej vedy. Autor porovnáva situáciu v Slovenskej republike s vybranými súdnymi rozhodnutiami z Českej republiky a poukazuje aj na súvisiace právnoaplikačné otázky.

Podporná argumentácia súdnymi rozhodnutiami, resp. právnymi vetami v nich obsiahnutými, nieje v podaniach právnikov ničím nezvyčajným. Predtým než právnik predostrie súdu svoju argumentáciu, študuje názory ponúkané judikaturou, pričom očakáva, že práve takýto postup mu pomôže predvídať, ako súd rozhodne vo veci jeho klienta.¹⁾ Opačným prístupom by podľa Kúhna mal klientovi dokonca vzniknúť nárok na náhradu škody za nekvalitné právne zastupovanie.²⁾ V naznačených súvislostiach by som sa chcel v tomto článku zaoberať nasledujúcimi otázkami: Sú súdy v Slovenskej republiky viazané predchádzajúcou judikaturou? Je vyššie uvedené očakávanie právnika, resp. jeho klienta, v súlade s ústavnými princípmi právneho systému Slovenskej republiky? Aký význam má pri týchto otázkach princíp právnej istoty?

Vzhľadom na absenciu výslovnej pozitívnoprávnej úpravy,³⁾ ktorá by ponúkala jednoznačnú odpoveď na položené otázky, je vhodným prameňom poznania predovšetkým judikatura Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej ako "ústavný súd") a odborná literatúra.

Podľa judikatury ústavného súdu medzi základné hodnoty materiálneho právneho štátu "neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok",⁴⁾ ktorá je implicitne obsiahnutá v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej ako "ústava"). "Základným prvkom právnej istoty v právnom štáte je istota občana, že sa voči nemu bude zachovávať právo".⁵⁾ Právna istota je vnímaná ako definičný znak právneho štátu. Princíp právnej istoty, samozrejme, presahuje hranice slovenského právneho poriadku a možno povedať, že je spoločný pre právne systémy demokratických krajín.⁶⁾

Právna istota je v judikatuře ústavného súdu spájaná, okrem iného,⁷⁾ aj s predvídateľnosťou práva, ktorá je "neopomenutelným komponentom"⁸⁾ právnej istoty. Predvídateľnosť práva je z pohľadu ústavného súdu jednou z požiadaviek právnej istoty. Vo všeobecnosti možno v tejto súvislosti konštatovať, že "konanie štátnych orgánov musí byť v rámci istých hraníc pre občana predvídateľné, a tým súčasne kalkulovateľné".⁹⁾ Ústavný súd vymedzuje požiadavku predvídateľnosti práva ako legitímne očakávanie subjektu práva, že vydaný individuálny právny akt bude v súlade so zrozumiteľnými a čitateľnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.¹⁰⁾ Uvedené vymedzenie predvídateľnosti práva nemožno s ohľadom na ďalšiu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu (ktorej sa autor venuje nižšie)