Trestnoprávna ochrana spoločnosti pred terorizmom – český a slovenský pohľad

JALČ, A.: Trestnoprávna ochrana spoločnosti pred terorizmom – český a slovenský pohľad. Právny obzor, 102, 2019, č. 4, s. 322 – 335.

Protection of society against terrorism by criminal law – the Czech and Slovak views.

Until September 11, 2001 many states hadn`t national anti- terror laws. Political violence was dealt with by the ordinary criminal law. Since then was passed a lot of new anti- terror statutes in the world (for instance in the five years following September 11, Australia enacted 37 new federal laws), which primary objective and task is to ensure that police and other agencies have the sufficient powers they need to protect the community. This complicated social phenomenon is possible to understand better only by analysis of the aspects of terrorism as the key factors, to find the effective forms of fight against the terrorism, the receiving of effective measures to prevent the creation of terrorism not only on the national level but also on the international level and also by co-operation among the individual countries of world. Based on the fact of evolving counter-terrorism legislation, the contribution seeks to answer the question: what is the range in which it is possible to respect fundamental criminal law principles and fundamental human rights as such in this relatively sensitive area. In this context the contribution pointed to a specific group of criminal legal tools that are used more often in the area of combating terrorism. Content of this contribution is to bring information on new felonies of the terrorism under Criminal Code in Slovak and Czech Republic. In first part is describes basic legislative bases, that are necessary if we want serious dealt by this problem. Additional parts suggest the actual state and the last stage analyze manners fight against terrorism in both republic.

Key words: violence, terror, terrorism, terrorist organization, fight against terrorism, anti- terror laws, reversal of the burden of proof, human rights

1. Úvod

Bezpečnostné prostredie v SR a ČR je v súčasnosti relatívne pokojné, bez bez­prostredných rizík súvisiacich s terorizmom. Naše krajiny sú medzinárodnými terorista­mi a teroristickými skupinami naďalej vnímané a využívané skôr ako tranzitné krajiny, než cieľ potenciálneho útoku.

Napriek tomu narástla miera ohrozenia občanov SR a jej záujmov v zahraničí, najmä v súvislosti s členstvom v medzinárodných organizáciách a účasti vo vojenských a pro­titeroristických operáciách. V uplynulom roku sa slovenskí občania prvýkrát stali obeťa­mi teroristických útokov v Afganistane a Pakistane. Možnou hrozbou pre SR je tiež ne­legálna migrácia, prostredníctvom ktorej sa do krajiny môžu dostať členovia a podporo­vatelia teroristických skupín. V minulosti takýmto spôsobom do SR v stúpili a na jej území sa zdržiavali medzinárodne hľadané osoby podozrivé z vykonávania teroristic­kých aktivít v zahraničí. Napriek prítomnosti týchto osôb na území SR doteraz nebol migrantmi vykonaný žiadny nábožensky motivovaný teroristický útok, ani neboli zazna­menané informácie nasvedčujúce príprave tohto typu teroristického útoku na území SR.

Na rozdiel od krajín západnej Európy SR nehrozí návrat veľkého počtu radikalizova­ných bojovníkov zo Sýrie a ďalších krízových oblastí. Moslimská komunita pôsobiaca v SR sa prejavuje ako umiernená; jej predstavitelia sa dlhodobo vyhýbajú radikálnym prejavom a vyjadreniam k aktivitám islamistov v konfliktných zónach. Možným rizikom sú radikálne islamistické materiály voľne prístupné na internete a zahraniční duchovní navštevujúci a prednášajúci v slovenských modlitebniach.

V roku 2013 bola aj na Slovensku vytvorená webová stránka Sharia4Slovakia. Strán­ka obsahuje niekoľko sekcií – ciele, známe výroky proroka Mohammeda a prepojenia na niektoré ďalšie webové stránky zamerané na islam na Slovensku, ako aj profil skupiny na sociálnej sieti Facebook. Ako jeden z cieľov webovej stránky sa uvádza snaha napra­viť pokrivené vnímanie pojmov ako islam, džihád a šaría. Charakter stránky je umierne­ný a doposiaľ na nej neboli zaznamenané žiadne radikálne prejavy, ani neboli zistené žiadne poznatky nasvedčujúce protiprávnemu konaniu.¹

2. Smernica EÚ o boji proti terorizmu a jej vplyv na národné úpravy

Na úvod by som sa rád venoval aktuálnej problematike z hľadiska práva EÚ, a to smer­nici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV. Predmetnou smernicou sa EÚ snaží reagovať na neustále sa vyvíjajúcu hrozbu terorizmu, posilňovať právny rámec EÚ na predchádzanie teroristickým útokom kriminalizáciou činností, ako sú výcvik a cestovanie na účely terorizmu, ako aj organizova­nie alebo uľahčovanie takéhoto cestovania. Posilňujú sa ňou aj práva obetí terorizmu.

Touto smernicou sa posilňuje a aktualizuje existujúce rámcové rozhodnutie 2002/475/ SVV, najmä tým, že za trestný čin sa podľa nej považuje:

• cestovanie na účely terorizmu, a to najmä s cieľom bojovať proti fenoménu zahra­ničných teroristických bojovníkov. Vďaka kompromisu, ktorý sa podarilo dosiahnuť, sa zabezpečí, aby bolo napríklad cestovanie do oblastí postihnutých konfliktom s úmyslom zapojiť sa do činností teroristickej skupiny alebo cestovanie do členského štátu EÚ so zámerom spáchať teroristický útok trestné;
• organizovanie a uľahčovanie takýchto ciest, a to aj prostredníctvom logistickej a materiálnej podpory, napríklad kúpou cestovných lístkov alebo plánovaním ciest;
• absolvovanie výcviku na teroristické účely, napríklad vyrábanie alebo používanie výbušnín, strelných zbraní, škodlivých alebo nebezpečných látok, v ktorom sa odráža existujúce ustanovenie o vedomom poskytovaní takéhoto výcviku;
• poskytovanie alebo zhromažďovanie finančných prostriedkov so zámerom alebo vedomím, že sa majú použiť na páchanie teroristických trestných činov a trestných činov spojených s teroristickými skupinami alebo činnosťami.

Smernicou sa tiež dopĺňajú súčasné právne predpisy týkajúce sa práv obetí terorizmu. Kompromisné znenie zahŕňa v tejto súvislosti súbor služieb zameraných na splnenie osobitných potrieb obetí terorizmu, akou je napríklad právo na poskytnutie okamžitého prístupu k odborným podporným službám, ktorými sa zabezpečuje lekárska a psychoso­ciálna starostlivosť, alebo na získanie právneho či praktického poradenstva a pomoci s podávaním nárokov na náhradu škody. Posilnené budú aj mechanizmy reakcie na nú­dzové situácie, ktoré sa uplatňujú bezprostredne po útokoch.

V smernici sa počíta aj s posilnenými pravidlami výmeny informácií medzi členský­mi štátmi, ktoré sa týkajú teroristických trestných činov a boli zhromaždené v rámci trestných konaní.

Transpozičná lehota pre členské štáty bola do 8. septembra 2018. Návrh bol predložený v súvislosti s obnovenou stratégiou vnútornej bezpečnosti EÚ a v nadväznosti na výzvu Rady na urýchlené opatrenia po útokoch v Paríži, ku ktorým došlo 13. novembra 2015. Zohľadňujú sa v ňom požiadavky vyplývajúce z niekoľkých medzinárodných textov:

• rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) a dodatkového protokolu k Do­hovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu, ktoré sa zameriavajú na boj proti feno­ménu zahraničných teroristických bojovníkov;

• noriem Finančnej akčnej skupiny (FATF) v súvislosti s financovaním terorizmu.

V súčasnosti hodnotiť predmetnú smernicu by asi bolo ešte predčasné, ale možno konštatovať, že členské štáty sa nevedeli dohodnúť na výraznejších legislatívnych zme­nách v boji proti terorizmu (zrýchlená výmena „citlivých“ informácií medzi členskými štátmi, zlepšiť kontroly na vonkajších hraniciach schengenského priestoru, prehĺbiť jus­tičnú spoluprácu). Prijatú smernicu však treba chápať aj v kontexte smernice 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR). Smernica upra­vuje poskytovanie údajov z PNR, ktoré sa týkajú cestujúcich na medzinárodných lin­kách, zo strany leteckých spoločností členským štátom, ako aj spracúvanie týchto údajov príslušnými orgánmi. V smernici sa ustanovuje, že zhromaždené údaje zo záznamov o cestujúcich možno spracúvať len na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stí­hania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti.

3. Teror verzus terorizmus

V americkej odbornej literatúre sa oba pojmy – teror a terorizmus – odlišujú. Ako teror sa zväčša chápe násilie štátu smerom nadol a násilie všeobecne, vrátane „aktov te­roru“, zatiaľ čo za terorizmus sa označuje skôr politicky motivované násilie proti štátu a jeho obyvateľstvu, pričom civilisti a vôbec „okoloidúci“ bývajú uprednostňovanými cieľmi.²

Vo všeobecnosti z trestnoprávneho hľadiska je za teroristický čin považovaný taký čin, ktorým sa porušuje medzinárodné humanitárne právo. V praxi často dochádza k za­mieňaniu pojmu terorizmus s pojmom teror a aj štáty, ktoré pristúpili k niektorému z množstva medzinárodných dohovorov, ktoré sa venujú terorizmu chápu tento pojem rôzne.³

Pre potreby slovenského Trestného zákona (§ 140b), ako aj Trestného poriadku vymedzujeme trestné čin