Verejná akciová spoločnosť a jej reverzibilita po novom

Dňa 1. decembra 2009 nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka, zákon č.487/2009 Z.z. (v texte podľa kontextu iba ako novela alebo zákon). Prijatie zákona je priamou reakciou slovenského zákonodarcu na povinnosť implementácie smernice č.2007/36/ES¹⁾ do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica sa má týkať skupiny akciových spoločností, ktorých akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Cieľom smernice má byť najmä uľahčenie výkonu akcionárskych práv pre akcionárov takýchto spoločností. V preambule smernice sa, okrem iného, konštatuje, že značné podiely akcií v spoločnostiach registrovaných na regulovanom trhu vlastnia akcionári, ktorí nemajú trvalý pobyt v členskom štáte, v ktorom má spoločnosť sídlo. Majitelia akcií, s ktorými sú spojené hlasovacie práva, by mali mať možnosť tieto práva vykonávať, keďže tieto práva sú zohľadnené v cene, ktorú musia zaplatiť za nadobudnutie týchto akcií. Keďže súčasný stav komunitárnej legislatívy nie je pre ochranu práv týchto akcionárov dostatočný, mali by sa zaviesť určité minimálne normy s cieľom chrániť investorov a podporovať plynulý a účinný výkon práv akcionárov spojených s hlasovacím právom. Dôsledkom uvedeného je prijatie nových ustanovení Obchodného zákonníka. Tieto sa v skratke týkajú zvolávania valného zhromaždenia vo verejných akciových spoločnostiach; rozsahu predpísaných údajov, ktoré je spoločnosť povinná zverejniť na svojej internetovej stránke pred konaním valného zhromaždenia (§ 184a a nasl.). Novela zavádza aj možnosť dištančného hlasovania²⁾ akcionárov, a to prostredníctvom korešpondenčného hlasovania (§ 190a a nasl.), respektíve umožňuje akcionárom zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie (§ 190d a nasl.). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy stanovenia rozhodujúceho dňa pre účasť akcionára na valnom zhromaždení, novela v prípade verejnej akciovej spoločnosti tento deň stanovuje ako tretí deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia.

Predmetom tohto článku nebude bližšie priblíženie jednotlivých zmien a doplnení ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré sú premietnutím ustanovení smernice do právneho poriadku a ktoré si kladú za cieľ uľahčenie výkonu akcionárskych práv vo verejných akciových spoločnostiach. Prijatá novela nás zaujala v inom smere. Novela zásadným spôsobom zmenila charakteristiku a doteraz platnú definíciu verejnej akciovej spoločnosti. Rovnako tak zásadným spôsobom zmenila postup a predpoklady na zmenu statusu verejnej akciovej spoločnosti na súkromnú akciovú spoločnosť. Predovšetkým týmito zmenami by sme sa chceli v článku ďalej zaoberať.

Akciová spoločnosť je právnická osoba, je druhom kapitálovej obchodnej spoločnosti. Základné imanie akciovej spoločnosti je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou; spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom a akcionár za záväzky spoločnosti neručí. Obchodný zákonník rozlišuje dve skupiny akciových spoločností: 1) verejné akciové spoločnosti, 2) súkromné akciové spoločnosti.

Aby sme sa mohli bližšie zaoberať zmenami, ktoré v chápaní pojmu verejná akciová spoločnosť novela priniesla, je potrebné najskôr priblížiť genézu vzniku a doterajšieho významu spojeného s obsahom pojmu verejná. Rozlišovanie akciových spoločností na spomenuté dve skupiny bolo do nášho právneho poriadku zavedené zákonom č.500/2001 Z.z., ktorým sa novelizoval Obchodný zákonník s účinnosťou od 1. januára 2002. Slovenský zákonodarca si s ozrejmením zavádzaných legislatívnych skratiek, ako aj s potrebou a dôvodmi rozlišovania medzi týmito skupinami akciových spoločností veľa starosti nerobil. Dôvodová správa k zákonu č.500/2001 Z.z. sa doslovne obmedzuje na nasledovné konštatovanie: Dôvodová správa nám veľkú výpovednú hodnotu o bližšom úmysle zákonodarcu so zavedením, významom a používaním vytvorených legislatívnych skratiek neposkytuje. Faktom zostáva, že prijatím predmetnej novely bola do nášho právneho poriadku zavedená nová kategorizácia akciových spoločností, ktorá diferencuje medzi verejnou akciovou spoločnosťou a súkromnou akciovou spoločnosťou.

Obvyklé kritérium, podľa ktorého sa akciové spoločnosti rozdeľujú na dve skupiny, je miera potreby chrániť verejnosť.³⁾

Súkromné akciové spoločnosti možno označiť za privátne korporácie, ktoré boli založené výlučne na súkromné účely, spravidla podnikateľského charakteru. Akciové spoločnosti tohto typu sú pravidelne definované uceleným a obmedzeným počtom akcionárov (niekedy ide o spoločnosti s jediným akcionárom). Z dôvodu zachovania si prehľadu o akcionárskej štruktúre a uceleného okruhu akcionárov bývajú akcie v týchto spoločnostiach emitované vo forme na meno a zväčša sú na akcionárov viazané. Možnosť kreácie a zachovanie relatívne vysokej miery uzavretosti takejto spoločnosti pred vstupom tretích osôb umožňuje inštitút obmedzenej prevoditeľnosti akcií zakotvený v stanovách. Prevod akcií býva podmienený najčastejšie získaním predchádzajúceho súhlasu niektorého z orgánov spoločnosti (predstavenstvo, dozorná rada), respektíve môže ísť o kombináciu hneď niekoľkých podmienok (napríklad kombinácia predchádzajúceho súhlasu spoločnosti s prevodom spojeným s predkupným právom ostatných akcionárov k prevádzaným akciám). Pre súkromnú akciovú spoločnosť je charakteristické, že spoločnosť k výkonu svojich podnikateľských aktivít nezískava finančné zdroje pôsobením na kapitálovom trhu, a to či už z dôvodu, že takéto zdroje vzhľadom na napĺňanie podnikateľských cieľov jednoducho nepotrebuje, alebo iba nemá záujem o zvýšenú mieru ingerencie štátu na jej podnikanie. Naproti tomu verejnú akciovú spoločnosť charakterizuje jej otvorenosť vo vzťahu k investorskej verejnosti. Aj verejná akciová spoločnosť bola založená súkromnoprávnymi aktivitami a na súkromné účely, podlieha však vo vyššej miere kontrole štátu, pretože jej akcie sú verejne a voľne obchodované na regulovanom trhu.

Z uvedených charakteristických znakov možno vymedziť základné rozlišovacie kritériá týchto typov akciových spoločností. Prvým kritérium je akcionárska štruktúra spoločností. V prípade súkromnej akciovej spoločnosti sú akcie koncentrované vo vlastníctve úzkeho okruhu majiteľov (alebo iba jediného majiteľa), kým vo verejnej akciovej spoločnosti musí byť aspoň časť akcií rozptýlených medzi investorskú verejnosť. Ďalším kritériom je pôvod zdrojov, z ktorých spoločnosť získava prostriedky pre financovanie svojich podnikateľských aktivít (či spoločnosť zdroje získava aj na kapitálovom trhu, alebo výlučne mimo neho). Súkromná akciová spoločnosť nepodlieha sprísnenej štátnej regulácii normami verejného práva. Naopak verejná akciová spoločnosť sa výmenou za možnosť získavania kapitálu od investorskej verejnosti dobrovoľne rozhodla podrobiť sprísneným pravidlám regulácie plynúcich z osobitných právnych predpisov.

Do účinnosti poslednej novely Obchodného zákonníka sa v prípade verejných akciových spoločností rozlišovali jej dva podtypy. Prvým podtypom bola verejná akciová spoločnosť, ktorá svoj charakter verejnosti získala úpisom akcií na základe verejnej ponuky. Pod verejnou výzvou na upisovanie akcií sa podľa ustanovenia § 154 ods. 5 Obchodného zákonníka rozumie verejná ponuka cenných papierov v zmysle ustanovenia § 120 zákona o cenných papieroch.⁴⁾ K vytvoreniu uvedeného podtypu verejnej akciovej spoločnosti mohlo dôjsť buď pri tzv. sukcesívnom spôsobe založenia akciovej spoločnosti, kedy časť vkladov vytvárajúcich základné imanie pochádzala od zakladateľov a časť vkladov zakladatelia získali prostredníctvom úspešne realizovanej verejnej výzvy na upisovanie akcií. Rovnako mohlo ísť o prípad, kedy sa pôvodne súkromná akciová spoločnosť rozhodla zvýšiť základné imanie, a to práve prostredníctvom verejnej výzvy na upisovanie akcií. Druhým podtypom bola verejná akciová spoločnosť, ktorej akcie boli prijaté na obchodovanie na burze.

Podľa novelizovaného ust. § 154 ods. 3 Obchodného zákonníka platí, že za verejnú akciovú spol