Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Vybrané otázky zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa

Števček , M., Dufalová , L., Kri žan , M.: Vybrané otázky zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa. Právny obzor, 107, 2024, č. 2, s. 140 – 151.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.2.04

Selected issues of the heirs‘ liability for the testator‘s debts. Regulation of inheritance law in the Slovak legal system is brief and is not subject to frequent legislative changes. Despite the consistency of the legal regulation, in legal practice there are questions and problems that jurisprudence either does not solve or solves only marginally. It regards questions of responsibility of the heirs for the debts of the testator, where the conflicting interests of the testator‘s creditors and the testator‘s heirs naturally exist. The article is devoted to selected issues of the heirs‘ responsibility for the testator‘s debts, which occur in legal practice. Heirs in inheritance proceedings, in order to reduce their responsibility for the debts of the testator, state that their responsibility is limited to the amount of the net value of the inheritance, or combine this objection with the claim that they are only responsible for the debts listed in the inheritance decision. In legal practice, even if rarely, it is also possible to meet with the agreement of the heirs, according to which one of the heirs acquires only the property of the testator and the other only the debts of the testator. By the methods of scientific research, we present conclusions to the questions above, which will benefit both legal science and legal practice.

Key words: inheritance, liability, debts, net worth of inheritance, heirs´ agreement


Úvod
Dedením, ktoré predstavuje univerzálnu sukcesiu, vstupujú osoby, ktorým svedčí subjektívne dedičské právo, do práv a povinnosti poručiteľa, pričom nie vždy je dedičstvo tvorené len aktívami. V prípade, ak poručiteľ počas svojho života vystupuje ako dlžník, tak v rámci dedenia dedičia vstupujú do právneho postavenia poručiteľa ako dlžníka v prípade tých záväzkov, ktoré nezanikajú smrťou poručiteľa alebo ktoré nemajú osobitný právny režim nástupníctva. Smrťou fyzickej osoby v zmysle ustanovenie § 579 Občianskeho zákonníka
1)
zanikajú len tie práva a povinnosti, ktoré sú viazané na osobu dlžníka, typicky vyživovacia povinnosť alebo povinnosť vznikajúca ako dôsledok neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Osobitný právny režim nástupníctva majú napr. plnenie z poistnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 817 Občianskeho zákonníka alebo peňažné nároky zamestnanca v zmysle ustanovenia § 35 Zákonníka práce
2)
.
Keďže majetok poručiteľa nie je neobmedzený, v právnej praxi sa veritelia pri uplatňovaní pohľadávok voči dedičom svojho dlžníka stretávajú s rôznymi námietkami právnych nástupcov poručiteľa týkajúcimi sa zodpovednosti za dlhy poručiteľa, ktorými sa dedičia snažia čo najviac obmedziť svoju zodpovednosť za dlhy poručiteľa, aby mali z dedičstva čo najväčší prospech. Naopak, snahou veriteľov je uspokojiť svoje pohľadávky v čo najširšej možnej miere.
Jednou z námietok dedičov týkajúcich sa ich zodpovednosti za dlhy poručiteľa je, že dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky čistej hodnoty dedičstva, prípadne, že dedič zodpovedá za dlh, len ak je pohľadávka veriteľa uvedená v rozhodnutí o dedičstve. Ako príklad uvádzame rozhodnutie Okresného súdu Lučenec, ktorý v odôvodnení uvádza:
"Keďže žalobca neprihlásil žiadnu svoju pohľadávku do dedičského konania [...], a teda žiadna pohľadávka žalobcu nie je zahrnutá do súpisu dlhov, všetky ostatné pohľadávky veriteľov (t. j. okrem tých, ktoré sú uvedené v súpise dlhov a ich hodnota je zahrnutá do výšky dlhov) môžu byť dedičmi uspokojené len do výšky čistej hodnoty dedičstva."
3)
Veritelia sa tiež stretávajú s tým, aj keď ojedinele, že dedičský súd schváli dohodu dedičov, ktorá obsahuje ustanovenie, že jeden z dedičov nadobudol všetok majetok poručiteľa (dlžníka), a druhý z dedičov nadobudol len dlhy poručiteľa (dlžníka). V takom prípade potom vyvstáva otázka, voči komu a v akej výške si môže veriteľ uplatniť svoju pohľadávku.
1. Všeobecne k zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa
Zodpovednosť za dlhy poručiteľa upravuje ustanovenie § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súlade s ktorým
dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Pojem "do výšky ceny nadobudnutého dedičstva" znamená, že dedič nezodpovedá za dlhy len dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (
in natura
), ale zodpovedá celým svojím majetkom (
pro viribus hereditatis
)
4)
, avšak iba do hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol (
cum viribus hereditatis
). Pojem celým svojím majetkom zahŕňa nielen hnuteľný a nehnuteľný majetok, ale aj príjmy dediča napríklad z pracovného pomeru, čo je významné najmä pre prípad vymáhania nároku veriteľa. Pojem "poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou" označuje také dlhy, ktoré nezanikajú smrťou dlžníka, a tiež dlhy, ktorých prechod sa neriadi osobitným právnym režimom, ako sme už uviedli v úvode.
Súčasná právna úprava vychádza zo zásady obmedzenej zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa, ktorej základom je premisa, že dedenie nemá byť pre dediča majetkovým rizikom. Len na porovnanie: nová česká právna úprava od tejto zásady upustila a vychádza zo zásadne neobmedzenej povinnosti dedičov hradiť dlhy s odkazom na európsku tradíciu a v súlade s myšlienkou, že smrť dlžníka nemôže predstavovať neodôvodnené riziko ani pre veriteľa
5)
. Táto neobmedzená zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa vychádza z ustanovenia § 1701 Novely občianskeho zákonníka (NOZ)
6)
, ktorý v odseku 1 uvádza:
"Dlhy poručiteľa prechádzajú na dedičov, ibaže zákon ustanovuje inak."
Limitácia zodpovednosti do výšky ceny nadobudnutého dedičstva prichádza do úvahy len v prípadoch uvedených v § 1706 NOZ - ak dedičia uplatnili tzv. výhradu súpisu alebo súpis pozostalosti nariadil súd v záujme osoby pod osobitnou ochranou. Výhrada súpisu nie je NOZ definovaná - ide o procesnú námietku, ktorú dedič môže uplatniť v dedičskom konaní písomne alebo ústne do zápisnice pred súdom v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď bol o tomto práve poučený.
7)
Osoby pod osobitnou ochranou definuje ustanovenie § 1685 ods. 2 písm. a) a patrí tam osoba, ktorá nie je plne svojprávna
8)
, alebo ktorá je neznáma alebo neprítomná, alebo právnická osoba verejne prospešná alebo zriadená vo verejnom záujme. Právnym následkom uplatnenia výhrady súpisu je obmedzenie zodpovednosti dediča, ktorý túto výhradu uplatnil, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, tak ako to poznáme v slovenskom práve. Dedič, ktorý uplatnil výhradu súpisu tak robí s účinkami len pre seba, nie pre všetkých dedičov. NOZ vo vzťahu k zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa neposkytuje ochranu dedičovi automaticky, ale táto ochrana je viazaná na aktivitu dediča.
V prípade, ak dedičstvo nadobúdajú viacerí dedičia, je potrebné aplikovať ustanovenie § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka:
"Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu."
Na strane dlžníkov tak vzniká spoločný dlh, ktorý je dlhom deleným, nie solidárnym. Konkrétny dedič zodpovedá za dlh poručiteľa iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, nezodpovedá za celý dlh.
Skutočnosť, kto a v akej cene nadobudol dedičstvo, vyplýva z právoplatného rozhodnutia, ktorým sa končí konanie o dedičstve. Dedičom nie je len ten, kto nadobúda konkrétny majetok poručiteľa, ale aj ten, kto síce nenadobúda v rámci dedenia konkrétny majetok poručiteľa, ale ktorému je dedič nadobúdajúci celé dedičstvo povinný vyplatiť príslušný dedičský podiel v peňažnej sume.
9)
Vyplýva to z ustanovenia § 482 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje dedičom uzavrieť dohodu o vyporiadaní dedičstva
(pactum successorium)
, pričom dedičia sa môžu dohodnúť na nadobudnutí dedičských podielov aj v inom rozsahu, ako tvoria ich dedičské podiely zo zákona. Skutočnosť, že jeden z dedičov prevezme nehnuteľný či hnuteľný majetok poručiteľa a podiely ostatných dedičov (tzv. ustupujúci dedičia) sú uspokojované v peniazoch, neznamená, že by títo ostatní dedičia v dôsledku takejto dohody postavenie dedičov stratili.
10)
Na druhej strane, dedičom nie je osoba, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa a ktorej bol v rámci dedičského konania vydaný majetok nepatrnej hodnoty, resp. majetok poručiteľa, ktorý nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, a to v súlade s ustanovením § 188 Civilného mimosporového poriadku
11)
. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že nepatrný majetok poručiteľa neprechádza na dediča dedením, ale na základe inej právnej skutočnosti, ako uvádza Najvyšší súd SR:
"vlastníctvo k veciam tvoriacim nepatrný majetok poručiteľa nenadobúda obstarávateľ pohrebu dedením, ale ich vydaním, pričom k ich vydaniu dochádza na základe rozhodnutia súdu, ktorým sa súčasne konanie o dedičstve zastavuje. Z toho vyplýva, že sa jedná o nadobudnutie vlastníctva k veciam, resp. majetku, nepatrnej hodnoty rozhodnutím štátneho orgánu podľa ust.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).