Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku
Mgr.
Norbert
Adamov
PhD.
Ak vznikla škoda alebo ujma na zdraví v dôsledku prevádzky dopravného prostriedku, záleží
na viacerých okolnostiach, či na ten-ktorý prípad sa budú vzťahovať všeobecné ustanovenia
OZ o zodpovednosti za škodu alebo osobitné ustanovenia
OZ o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravného prostriedku. Pre subsumovanie konkrétneho prípadu pod príslušné právne normy je potrebné
určiť:
a)
či táto škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku,
b)
kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku,
c)
či tento prevádzkovateľ má alebo nemá status podnikateľa v oblasti
dopravy,
d)
aký druh dopravného prostriedku spôsobil škodu alebo inú ujmu (v nadväznosti na
status prevádzkovateľa).
Čo treba chápať pod slovnou väzbou "osobitná povaha
prevádzky"
Aby mohla byť zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku
posudzovaná podľa osobitných ustanovení OZ, prvou
podmienkou je, že takáto škoda bola vyvolaná "osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku".
Slovnú väzbu "osobitný charakter prevádzky" však OZ
nevymedzuje
.Podľa Feketeho sa "v osobitej povahe prevádzky prejavujú typické vlastnosti prevádzky,
ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať
škodu."1)
Vojčík osobitnú povahu prevádzky dopravného prostriedku definuje tak, že z tejto prevádzky
"vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom
dopravného prostriedku.". Vojčík zároveň prezentuje názor, že "zdroju zvýšeného nebezpečenstva
nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov
v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými
pravidlami premávky... tento zdroj
zvýšeného nebezpečenstva
nemôže ovplyvniť ani
prevádzkovateľ a ani vodič (napr. materiálové vady a únava materiálu), preto sa riziko prevádzky
prenáša výlučne na prevádzkovateľa a toto riziko je pri niektorých druhoch dopravných prostriedkov
zmiernené povinným zmluvným poistením."2) Na Vojčíkovej interpretácii je
zaujímavé, že pri technickom zlyhaní dopravného prostriedku výrazne obmedzuje použitie liberačných
dôvodov3) a jeho akcentovanie prevádzky dopravného prostriedku ako "zdroja
zvýšeného nebezpečenstva" interferuje sa definíciou zvlášť nebezpečnej prevádzky, ktoré (podľa
Feketeho) "za súčasného stavu techniky nie je možné ovládať takúto prevádzku do tej miery, aby sa
vylúčilo pomerne vysoké riziko vzniku škodlivých následkov."
.4) Fekete
tiež poukazuje na to, že pojem zvlášť nebezpečnej prevádzky je relatívny a jeho obsah sa s rozvojom
techniky mení - napríklad v minulosti sa za zvlášť nebezpečnú prevádzku považovala prevádzka
železníc, mláťačiek alebo výkon práva poľovníctva.5) Podľa Eliáša povinnosť
nahradiť škodu podľa §427 OZ bol historicky
zaradený do OZ ako reakcia na zvýšené nebezpečenstvo
vzniku škody v súvislosti s prevádzkou dopravných prostriedkov. Otázka teda znie, či zvýšené
nebezpečenstvo ako definičný znak osobitného charakteru prevádzky nie je v dnešnej dobe viac
historickým reliktom ako reálnou hrozbou, ak by príčinou havárie malo byť technické zlyhanie
dopravného prostriedku.Komentár OZ od kolektívu autorov Švestka,
Spáčil, Škárová, Hulmák (ďalej v texte označený ako komentár C. H. Beck) definuje "zvláštnu povahu
prevádzky dopravného prostriedku" ako "určitú okolnosť, ktorá je vlastná práve prevádzke určitého
dopravného prostriedku a ktorá je objektívne spôsobilá vyvolať škodu nie je pri tom rozhodujúce, na
aký účel sa dopravný prostriedok využíva, ani to, či k škodovej udalosti došlo na verejnej
komunikácii alebo na inom verejne prístupnom miste. Ak škodu spôsobilo ťahané zariadenie, platí, že
ide o škodu spôsobenú ťahajúcim dopravným prostriedkom."6) Takto formulovaná
definícia však plne nekorešponduje s judikátom R 3/1984
(s. 84), podľa ktorého v prípade stavebných strojov môže vzniknúť zodpovednosť na základe
§ 427 OZ len vtedy, ak stavebný stroj spôsobil
škodu pri preprave vlastnou silou, teda ak ho možno považovať za dopravný prostriedok, teda nie v
prípade, ak ku škode došlo pri výkone pracovnej činnosti, na ktorú je primárne určený (napríklad pri
bagrovaní).
Podľa komentára OZ od Eliáša a kol. sa
považuje za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky taká škoda, ktorá "je spôsobená priamo
prevádzkou dopravného prostriedku alebo činnosťou, ktorá úzko prevádzkovo-technicky súvisí so
zaistením dopravy týmto dopravným prostriedkom."7)
Z vyššie uvedených definícií osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku možno
vyvodiť nasledujúce znaky:
1)
Ide buď o fyzikálne javy spojené
s pohybom
predmetného dopravného prostriedku.
Nie je preto rozhodujúce, či sa dopravný prostriedok pohybuje vlastnou silou, alebo sa momentálne
pohybuje v dôsledku gravitácie, alebo je ťahaný iným dopravným prostriedkom. Výnimkou je, ak
predmetný dopravný prostriedok je naložený na inom dopravnom prostriedku.8)
Treba však odlíšiť situácie, v ktorých je ťahaný objekt konštrukčne určený na ťahanie, resp.
tlačenie9) (ako príklad tu možno spomenúť dvoj- a viacnápravové prívesné
vozíky, vlečky a iné prívesy rôzneho druhu), a situáciou, keď jeden dopravný prostriedok ťahá iný
dopravný prostriedok (ktorý sa napríklad pokazil alebo mu došli pohonné látky). Aj tu však treba
rozlišovať, do akej miery je možné ťahaný dopravný prostriedok ovládať. Iná situácia je, ak funkčný
ručný rušeň ťahá pokazený rušeň, iná situácia je, ak jedna loď ťahá na lane inú loď a celkom odlišná
situácia z hľadiska možností ťahaného ovplyvňovať priebeh je, ak ide o ťahanie jedného automobilu
druhým. Ťahanie sa bežne praktizuje aj v leteckej doprave pri ťahaní vetroňov motorovými lietadlami.
Mám za to, že na posúdenie miery zodpovednosti v týchto prípadoch je potrebné posúdiť mieru, do akej
môže osoba, ktorá ovláda ťahaný dopravný prostriedok, ovplyvňovať priebeh akcie.2)
Alebo môže ísť aj o fyzikálne javy, ktoré sú spojené
s činnosťou jednotlivých
súčastí
dopravného prostriedku, hoci sa dopravný prostriedok nepohybuje (napr. chod motora alebo
svietenie svetiel).Je otázne, či je z teoretického hľadiska správne, aby sme ako pojmový znak osobitnej
povahy prevádzky automaticky považovali aj potenciál vyššie uvedených fyzikálnych javov spôsobiť
škodu. Ide o to, že niektoré javy imanentne spojené s prevádzkou dopravného prostriedku - napríklad
funkčnosť (či nefunkčnosť) žiaroviek osvetľujúcich interiér alebo zadné evidenčné číslo, prakticky
nemôžu byť príčinou vzniku škody. Logicky však môže ísť o takú súčasť dopravného prostriedku, ktorá
vykonáva nejakú funkciu v súlade s tým, na čo je dopravný prostriedok primárne určený. Ťažko možno
za takúto súčasť považovať napríklad zábavné systémy ako autorádio alebo CD menič.
Mám za to, že slovná väzba "osobitná povaha prevádzky" môže odkazovať aj s bezškodový
priebeh. To, že niektoré javy, ktoré sa imanentne spájajú s prevádzkou dopravných prost