Bezúhonnosť pedagogického zamestnanca (ZSP 11/2024)

Zamietnutie žaloby odôvodnil súd prvej inštancie (o. i.) tým, že žalobkyňa (zástupkyňa riaditeľky školy) spáchala zločin subvenčného podvodu v štádiu pokusu a pokračovacieho prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v štádiu pokusu, za ktorý bola 12. januára 2017 právoplatne odsúdená na trest odňatia slobody podmienečne na tri roky so skúšobnou dobou v trvaní päť rokov. Podľa presvedčenia súdu žalobkyňa v dôsledku jej právoplatného odsúdenia prestala spĺňať predpoklady vymedzené v § 6 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 317/2009 Z. z.") na výkon dohodnutej práce, predovšetkým pokiaľ ide o bezúhonnosť. Výpoveď z pracovného pomeru z 29. mája 2018, ktorú žalovaná (škola) dala žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, preto nie je neplatná.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol, že zákon č. 317/2009 Z. z. upravuje nielen práva a povinnosti pedagogických a odborných zamestnancov, ale aj predpoklady na výkon pedagogickej a odbornej činnosti (§ 6 ods. 1 tohto zákona). V zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona bezúhonným nie je pedagogický zamestnanec, ktorý bol odsúdený buď za akýkoľvek úmyselný trestný čin, alebo za nedbanlivostný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti. Bezúhonnosť je predpokladom prijatia do pracovného pomeru, zároveň je ale tiež predpokladom pre ďalšie trvanie právneho vzťahu medzi pedagogickým zamestnancom a školou (zamestnávateľom). Výsledkami vykonaného dokazovania dospel aj odvolací súd k záveru, že žalobkyňa z dôvodu