Doplnková ochrana

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu a ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Krajský súd dospel k záveru, že odporca v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci. Stotožnil sa s názorom odporcu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal opodstatnenosť ani existenciu obáv a ani prenasledovanie z dôvodu prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

Krajský súd uviedol, že odporca správne konštatoval, že navrhovateľ v priebehu azylového konania neuviedol žiadne podstatné skutočnosti a nepredložil žiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti týkajúcej sa udelenia azylu. Ako aj sám navrhovateľ potvrdil, v Pakistane nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mu hrozila akákoľvek perzekúcia, do styku s políciou, armádou, či inými zložkami štátu nikdy neprišiel a rovnako nikdy žiadnemu prenasledovaniu zo strany týchto orgánov nečelil.

Krajský súd sa stotožnil s názorom odporcu ohľadne neexistencie pôvodcu prenasledovania ako aj samotného prenasledovania v prípade navrhovateľom udávaných dôvodov žiadosti o azyl. Navrhovateľ totiž skutočnosť, že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný, v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a samotná prítomnosť obáv o svoj život (z dôvodu údajnej možnosti prípadného prenasledovania príslušníkmi Talibanu, s ktorými dokonca v živote do osobného kontaktu ani neprišiel), je s ohľadom na zistenia odporcu, uvedené v rozhodnutí, pre rozhodnutie irelevantnou. Podľa krajského súdu odporca navyše správne konštatoval, že údajné usmrtenie navrhovateľovho brata na rodinnom pozemku príslušníkmi Talibanu nebolo ničím preukázané a zo strany navrhovateľa a jeho rodiny sa jednalo len o akési domnienky vzhľadom na skutočnosť, že na území Pakistanu príslušníci Talibanu skutočne operujú.

Krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľa ohľadne nedostatočného a nesprávneho zistenia veci, potrebného pre posúdenie navrhovateľovej žiadosti a taktiež námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporcu pre nezrozumiteľnosť za nedôvodné, ničím nepodložené a nereálne.

Krajský súd sa stotožnil aj so závermi a zisteniami odporcu o tom, že v prípade navrhovateľa neboli splnené ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany.

Krajský súd uviedol, že vzhľadom na námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku za účelom posúdenia súčasnej bezpečnostnej situácie v mieste bydliska navrhovateľa, doplnil na pojednávaní dokazovanie správami z dokumentačného strediska o bezpečnostnej a politickej situácii v meste Lespur v okrese Gujrat v provincii Pandžáb v Pakistane.

Správy podľa zdroja Pakistanský inštitút pre mierové štúdie, Pakistan, Správa o bezpečnosti (január 2010), na č. l. 20-30 spisu krajského súdu, neuvádzajú žiadne samovražedné útoky za úvodné mesiace roku 2010 v Pandžábe, pričom potvrdzujú relatívnu stabilitu v Pandžábe a taktiež v Kašmíre.

Vychádzajúc zo zisteného stavu, krajský súd sa stotožnil s názorom odporcu ohľadom neposkytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi a v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia odporcu odkázal.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom vyjadril presvedčenie, že spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Uviedol, že dôvodom jeho žiadosti o azyl, resp. doplnkovej ochrany bola obava o jeho život a bezpečnosť v Pakistane. Talibanci v Pakistane pod hrozbou násilia "presviedčajú" mladých ľudí na spoluprácu, aby sa aktívne zapájali do bojov proti Američanom. On takúto spoluprácu odmietol. Spolu so svojim bratrancom sa niekoľko mesiacov skrýval na rôznych miestach Pakistanu, avšak potom ako objavili bratrancovo bezvládne telo, z obavy o svoj život z Pakistanu odišiel. Uviedol, že nepochybuje o tom, že za smrťou bratranca stojí Taliban.

Navrhovateľ uviedol, že v prípade návratu do Pakistanu by bol vystavený neľudskému zaobchádzaniu, ke