Justičná reforma - správne súdnictvo a súdny precedens de lege ferenda

Žijeme v období krízy legislatívy a právneho pozitivizmu, v ktorom zákon ako základný prameň správneho práva nie je bez výkladu spôsobilý plniť svoju regulačnú funkciu. Zreteľne sa to prejavuje najmä v období núdzového stavu a sanitárnej krízy Covid 19, keď zdrojom výkladu práva sa stávajú tlačové konferencie predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy, rozličné formy otázok a odpovedí v médiách, sociálne siete Facebook, Twitter a mediálne komentáre politikov. Tieto všetky prostriedky sa snažia "vypomáhať" štátu a verejnosti prekladajú návod ako sa má občan správať v zmysle zákona.

Cieľom príspevku je načrtnúť rozvojové aspekty správneho súdnictva so zameraním sa na okruh prameňov správneho práva. Čerpám z poznatkov sudcu zaoberajúceho sa súdnym prieskumom zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pravidelne vyskytujúce sa právne problémy ma priviedli k zovšeobecneniu poznatkov.

Zákon obsahuje iba abstraktné pravidlá, ktoré pre svoju aplikáciu nevyhnutne potrebujú výklad. Zákon pracuje iba s hypotézami. Nemôže obsiahnuť všetky detaily právnych vzťahov, ktoré sa pri jeho aplikácii môžu vyskytnúť. Detaily musia byť vždy interpretované. Detaily sa rodia a objavujeme ich spravidla až v okamihu aplikácie zákona. Vtedy zreteľne zistíme, čo zákonodarca opomenul, nepresne alebo neúplne vyjadril a čo musí byť nahradené výkladom, prípadne ďalšou novelizáciou zákona. Pokusy dotvárať detaily zákona jeho následnými novelizáciami vyvolávajú potrebu ďalších novelizácii.

V rámci súdnej kontroly zákonnosti budú správne súdy musieť vyriešiť nahromadené množstvo individuálnych sporov občanov so štátom, ktoré sa odlišujú iba okruhom účastníkov konania. Meritórny problém bude rovnaký, pretože