Kategorizácia zbrane

Krajský súd v B. napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného z 31. marca 2009 spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu z 22. januára 2009 podľa § 250j ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OSP") a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že tovar, ktorý bol predmetom žiadosti o udelenie licencie nespĺňal základnú definíciu vojenského materiálu a zároveň žalobca ako držiteľ zbrojnej licencie skupiny A,B,C,D,E,F,G, je oprávnený nakladať so strelnými zbraňami a strelivom, ktoré boli predmetom žiadosti o vydanie dovoznej licencie výlučne v zmysle obmedzení vzťahujúcich sa k jednotlivým skupinám zbrojných licencií, avšak je plne oprávnený takýto druh tovaru nadobúdať a ďalej s ním obchodovať, Keďže na predmetný druh tovaru sa nevzťahujú ustanovenia o obchodovaní s vojenským materiálom, nemožno ho kvalifikovať ako vojenský.

Pri kategorizácii tovaru došlo k pochybeniu a mylnému stotožneniu pojmov samočinná a vojenská zbraň. Krajský súd dospel k záveru, že okamihom znehodnotenia zbrane a jej certifikáciou spolu s vystavením civilnej značky dochádza k demilitarizácii vojenskej zbrane v súlade s právnymi predpismi SR. Podmienky znehodnocovania zbraní upravuje zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene niektorých zákonov.

Ak žalobca v priebehu administratívneho konania predložil kúpnu zmluvu a proforma faktúru so spoločnosťou B.V.S., s.r.o., krajský súd dospel k záveru, že táto bola vystavená len na získanie dovoznej licencie, ale predmetný tovar nebol už na jej základe odovzdaný žalobcovi a nikdy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným tovarom zo spoločnosti B.V.S., s.r.o. na žalobcu. Proforma faktúru nemožno považovať za prejav vôle smerujúci k uzavretiu kúpnej zmluvy, a teda k nadobudnutiu vlastníckeho práva k danému tovaru, na ktorý sa proforma faktúra vzťahuje. Žalobca v konaní dostatočne správnemu orgánu preukázal, že vlastnícke právo k tovaru nikdy nenadobudol, ani neuzavrel so spoločnosťou B.V.S., s.r.o. zmluvu o kúpe predmetného tovaru, a preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 473,02 €.

Žalovaný podal proti predmetnému rozsudku 17. decembra 2010 v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne a žalobcovi neprizná náhradu trov konania.

Uviedol, že súd pri posudzovaní toho, čo je vojenský materiál sa uspokojil len s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len "Zákon"), hoci ods. 2 citovaného ustanovenia uvádza, že podrobnosti podľa ods. 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva SR. Podľa výnosu Ministerstva hospodárstva SR č. 1/2003, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona, patria samočinné zbrane skupiny A do kategórie VM 1.a) - Pušky, karabíny, revolvery, pištole, samopaly a guľomety. Súd jednostranne a účelovo použil len časť príslušného ustanovenia, účelovo vynechal § 4 ods. 2 Zákona, aby dokázal odôvodniť svoje nesprávne rozhodnutie uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Na obchodovanie so samočinnými zbraňami skupiny A - kategórie VM 1. A) - Pušky, karabíny, revolvery, pištole, samopaly a guľomety, sa vyžaduje naplnenie § 5 ods. 1 Zákona. Žalobca nebol držiteľom povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom. Na obchodovanie so samočinnými zbraňami skupiny A podľa Zákona sa jednoznačne vyžaduje povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom. Súd pri rozhodovaní jedn