Komisionárska zmluva

Žalobu v časti o zaplatenie 4 870 392,20 Sk úrokov z omeškania zamietol. Žalobu o zaplatenie istiny 142 583 757,60 Sk voči žalovanému v prvom rade zamietol v celom rozsahu a žalobcu zaviazal zaplatiť mu 244 879 Sk náhrady trov konania. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania z istiny 84 672 478 Sk za obdobie od 1. augusta 2000 do 31. augusta 2004 vo výške 10 055 551,40 Sk konanie zastavil.

Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovanému v prvom rade vznikol v súvislosti s členstvom v združení D. voči žalobcovi dlh, z ktorého neuhradil žalovanú čiastku. Žalobca a žalovaný v druhom rade uzavreli 12. októbra 2000 zmluvu, na základe ktorej žalovaný v druhom rade pristúpil k záväzku žalovaného v prvom rade. Uvedená zmluva bola súčasťou plnenia z komisionárskej zmluvy, ktorú uvedení účastníci uzavreli v rovnaký deň. Podľa komisionárskej zmluvy mal žalovaný v druhom rade vo vlastnom mene, na účet žalobcu vymôcť pohľadávky voči žalovanému v prvom rade. Komisionárskou zmluvou bol žalovaný v druhom rade zmocnený pohľadávky od žalovaného v prvom rade vymôcť, teda aj prijať od neho plnenia. Keďže nebol stanovený spôsob, akým mal žalovaný v prvom rade záväzok splniť, mohlo sa tak stať aj formou jednostranného zápočtu. Z uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že záväzok žalovaného v prvom rade voči žalobcovi zanikol plnením žalovanému v druhom rade (aj plnením formou postúpenia pohľadávok žalovanému v druhom rade aj jednostranným započítaním proti pohľadávkam). Povinnosť plniť žalobcovi tak podľa komisionárskej zmluvy zostala na žalovanom v druhom rade. Keďže ten hodnoverným spôsobom nepreukázal, že záväzok splnil, súd ho na splnenie zaviazal.

Proti rozsudku podali odvolanie všetci účastníci. Žalobca podal odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku proti žalovanému v prvom rade a proti výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v prvom rade trovy konania. Žalovaný v prvom rade podal odvolanie proti rozsudku v časti zaväzujúcej ho na zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcej 29 217 409 Sk a proti výroku o trovách konania, ktorý žiadal zmeniť tak, že mu proti žalobcovi bude priznaná náhrada trov vo výške 5 085 690 Sk. Žalovaný v druhom rade v odvolaní žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 13. mája 2008.

V dovolaní uviedol, že smeruje aj proti výroku, ktorým bola žalovanému v druhom rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 142 583 757,60 Sk a 92 455 069,30 Sk úrokov z omeškania, avšak len v tom, že táto povinnosť má byť uložená spoločne a nerozdielne obom žalovaným. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podaním z 24. apríla 2009 dovolateľ mimoriadne dovolanie upravil tak, že navrhuje, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že zaviaže oboch žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne istinu 142 583 757,60 Sk a 92 455 069,30 Sk úrokov z omeškania.

V odôvodnení rozsudku v časti, ktorou potvrdil zamietnutie žaloby proti žalovanému v prvom rade uviedol, že sa stotožňuje