Nároky z bezdôvodného obohatenia v sporoch s cudzím prvkom (ZSP 13/2022)

Súd prvej inštancie právomoc súdov SR konať vo vzťahu k žalovanému v prvom rade posúdil podľa čl. 4 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Nariadenia, § 2, § 37b písm. a), § 37a písm. d), § 37c písm. a) ZMPSP, § 9 a § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako "CSP") a konštatoval, že žalovaný je v prvom rade medzinárodným prvkom v prejednávanej veci, má sídlo v USA, a vzhľadom na absenciu medzinárodnej zmluvy medzi SR a USA, ktorá by upravovala právomoc súdov, možno aplikovať len ustanovenia ZMPSP. Uzavrel, že nie je daná právomoc súdov SR vo vzťahu k žalovanému v prvom rade, preto proti tomuto žalovanému konanie zastavil. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že vzhľadom na predmet sporu (vydanie bezdôvodného obohatenia) je daná právomoc súdu SR podľa ustanovenia § 37b písm. a) ZMPSP, pretože toto ustanovenie o právomoci v prípade náhrady škody sa mutatis mutandis uplatňuje aj na nároky z bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie poukázal na dôvody rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 363/09-24 z 26. novembra 2009, kde vyslovil právny názor, že "Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla."..... "Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia." Na základe uvedeného súd prvej inštancie zastával názor, že nemožno zamieňať tieto dva právne inštitúty, teda nárok na náhradu škody a nárok z bezdôvodného obohatenia, a preto nemožno rozširujúcim výkladom dospieť k záveru, že by sa uvedené ustanovenie ZMPSP malo aplikovať okrem nárokov na náhradu škody aj na veci nárokov z bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu uzavrel, že právomoc súdov SR vo vzťahu k žalovanému v prvom rade podľa ustanovenia § 37b písm. a) ZMPSP nie je založená. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že právomoc súdu SR vo vzťahu k žalovanému v prvom rade je daná podľa ustanovenia § 37a písm. d) ZMPSP, pretože vyplatením preddavku (žalovanému v prvom rade) došlo k vzniku zmluvného vzťahu, súd prvej inštancie uviedol. že sám žalobca v žalobe uviedol, že k dodaniu tovaru ani k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade nikdy nedošlo. Zastával názor, že je na žalobcovi preukázať, že už v čase podania žaloby bola daná právomoc súdu SR konať o jeho žalobe. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom štádiu konania vychádzal z tvrdenia žalobcu, podľa ktorého k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, preto právomoc súdu SR nie je daná ani podľa ustanovenia § 37a písm. d) ZMPSP. Súd prvej inštancie na dôvažok k tvrdeniu žalobcu, že právomoc súdu SR vo vzťahu k žalovanému v prvom rade je založená podľa ustanovenia § 37c písm. a) ZMPSP, leb