Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Otázka skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v konaní o vydanie sumy zexekvovanej už na podklade rozsudku rozhodcovského súdu

ZSP 11/2021
§ 53 ods. 1 Exekučného poriadku
§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku
Skutočnosť, že už v exekučnom konaní súd posudzoval rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o spotrebiteľskom úvere a dospel k záveru o platnosti doložky, bráni tomu, aby v civilnom sporovom konaní o vydanie sumy zexekvovanej na podklade rozhodcovského rozsudku bola opätovne preskúmavaná platnosť tej ­istej rozhodcovskej doložky.
Uznesenie
Najvyššieho súdu SR
sp. zn.
3 Cdo 204/2018
Skutkový stav:
Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej sumu 7 508,68 eur.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že ňou požadovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného (obchodnej spoločnosti poskytujúcej úvery) získané na jej úkor. Uviedla, že so žalovaným uzavrela 13. októbra 2008 zmluvu o úvere (ďalej len "úverová zmluva"). Vzhľadom na riadne neplnenie povinností z úverovej zmluvy jej bola rozsudkom rozhodcovského súdu uložená povinnosť plniť žalovanému. Na základe tohto exekučného titulu jej v exekučnom konaní bola zexekvovaná suma 10 271 eur. Predmetná úverová (spotrebiteľská) zmluva nemala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zákon č. 258/2001 Z.z."), a preto mala byť bezúročná a bezpoplatková. Žalovaný na to nevzal zreteľ a na jej úkor sa bezdôvodne obohatil o sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a sumou, ktorú zaplatila navyše.
Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 24. júna 2016 žalobu zamietol.
V odôvodnení súd uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané uzavretie úverovej zmluvy a poskytnutie úveru žalobkyni v ňou uvádzanej výške. Spornou bola jednak otázka, či v danom (civilnom sporovom konaní) nejde o prekážku veci rozhodnutej, jednak otázka, či nedošlo k premlčaniu práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Po prijatí záveru, že nejde o prekážku res iudicata a žalobou nie je uplatnené premlčané právo, pristúpil k posúdeniu, či na úkor žalobkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa v danom prípade plnila to, čo bolo predmetom exekúcie, preto prijatím plnenia sa žalovaný nemohol bezdôvodne obohatiť v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"). Exekučný súd, oprávnený posúdiť náležitosti exekučného titulu a záväzným spôsobom o ňom rozhodnúť, posúdil rozhodcovský rozsudok a v exekučnom konaní prijal záver, v zmysle ktorého ide o riadny vykonateľný exekučný titul. Na jeho podklade bola v súlade so zákonom vykonaná exekúcia, ktorá skončila vymožením celej sumy. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru o neopodstatnenosti podanej žaloby.
Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 24. apríla 2018 napadnutý rozsudok potvrdil.
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny [§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP")]. Zopakoval, že žalobkyňa sa v spore domáhala zaplatenia sumy 7 508,68 eur s odôvodnením, že úverová zmluva mala byť bezúročná a bez poplatku, lebo nemala náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. K tomu odvolací súd uviedol, že v danom prípade z úverovej zmluvy vyplýva výška úveru, výška mesačnej splátky, počet úverových splátok a dátum prvej splátky. Absencia konkrétneho údaju o konečnej splatnosti úveru sama nie je v takejto forme obligatórnou náležitosťou úverovej zmluvy, lebo k tomuto údaju možno dospieť jednoduchým matematickým výpočtom. Priemerný spotrebiteľ vie bez väčších ťažkostí dospieť ku konkrétnemu dátumu konečnej splatnosti úveru. Úverová zmluva preto v danom prípade nie je bezúročná a bez poplatkov. Plnenie, ktoré žalobkyňa poskytla veriteľovi na základe zmluvy o úvere aj v časti úrokov a poplatkov, má oporu v hmotnom práve a na strane veriteľa nepredstavuje jeho bezdôvodné obohatenie.
Ťažiskovou odvolacou námietkou žalobkyne (ktorá bola v exekučnom konaní v procesnom postavení povinnej) bolo, že súd prvej inštancie dostatočne neposúdil súlad exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom. Pokiaľ žalobkyňa zastávala názor, že rozhodcovská doložka nebola v danom prípade dohodnutá platne, takže rozhodcovský rozsudok predstavuje nulitný akt, ktorý nemá právne účinky, podľa presvedčenia odvolacieho súdu mala žalobkyňa tieto námietky uplatňovať už v rozhodcovskom konaní, prípadne v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa, ktorá tak nepostupovala, nemôže svoju pasivitu, ktorá mala v predchádzajúcich konaniach právne dôsledky, nahrádzať aktivitou v tomto civilnom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bol predmetom prieskumnej činnosti exekučného súdu. V exekučnom konaní mala žalobkyňa vytvorenú dostatočnú procesnú možnosť namieta
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).