Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Posudzovanie kvality obhajoby zvoleného obhajcu - (k tomu pozri aj poznámku), Trestná zodpovednosť fyzickej osoby, Vplyv dlhej doby konania na súdne rozhodnutie
ZSP 8/2020
§ 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku
§ 19 ods. 2 Trestného zákona
§ 39, § 41a § 43 ods. 3 Trestného poriadku
I. Je vecou obvineného, kedy a koho z osôb oprávnených k poskytovaniu právnej pomoci formou obhajoby v trestnom konaní svojou obhajobou poverí, prípadne či vôbec tohto svojho práva využije. Za konkrétnu voľbu obhajcu nesie zodpovednosť sám obvinený, preto súd nie je oprávnený posudzovať "kvalitu" obhajoby, prípadne nečinnosť obvineným zvoleného a splnomocneného obhajcu.
II. Súd nie je povinný prispôsobovať režim konania pred súdom a jeho priebeh predstavám obžalovaného a požiadavkám obhajcu. Za včasnú voľbu obhajcu zásadne nesie zodpovednosť obvinený. Je vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu či a kedy prevezme obhajobu. Prípadnou zmenou v osobe obhajcu nie je súd v priebehu konania, čo do režimu nijako viazaný. Zmena obhajcu - so zreteľom aj na § 43 ods. 3 Trestného poriadku - preto v zásade nie je dôvodom pre odvolanie už nariadených úkonov, o ktorých súd riadne upovedomil obvineného aj jeho doterajšieho obhajcu. V takom prípade nie je dôvod na odročenie hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia na "účely oboznámenia sa (nového) obhajcu s prejednávanou vecou".
III. Právnická osoba ako subjekt práva nemá ako celok vlastnú vôľu, teda za daného zákonného stavu nemôže podľa nej konať a navonok ju prejavovať. Preto predpisy občianskeho a obchodného práva ustanovujú, kto koná v mene právnych osôb, resp. v ich zastúpení. Trestno-právne dôsledky určitého konania však znáša potom priamo fyzická osoba, ktorá svojím konaním (hoci v rámci zastupovania právnickej osoby) naplnila všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty trestného činu.
IV. Žiadna medzinárodná zmluva, teda ani článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému Slovenská republika pristúpila, nezaväzuje zastaviť trestné stíhanie z dôvodu § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. Neúmernú dĺžku konania však môže súd v odôvodnených prípadoch zohľadniť pri výmere trestu a takto poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4 To 2/2008
.Skutkový stav:
Najvyšší súd SR na odvolanie obžalovaného P. Ď. proti rozsudku Krajského súdu v B., sp. zn. 4 T 2/2005 uvedeným rozsudkom podľa § 258 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku (ďalej aj "TP") účinného do 1. januára 2006 zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a na základe § 259 ods. 3 TP z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 259 ods. 3 TP účinného do 1. januára 2006 pri nezmenenom skutkovom stave obžalovaného uznal za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona (ďalej aj "TZ") účinného do 1. januára 2006. Odsúdil ho za to na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere piatich rokov, so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Uložil mu aj peňažný trest vo výmere jeden milión korún a náhradný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na šesť rokov.
Podľa § 35 ods. 2 TZ účinného do 1. januára 2006 súd zrušil výrok o treste (vr. spôsobu jeho výkonu), ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu B. I, sp. zn. 5 T 104/04, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v B., sp. zn. 3 To 23/07. Najvyšší súd zároveň obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Daňovému úradu B. IV škodu vo výške 8 740 000 Sk.
Z odôvodnenia:
Krajský súd v B. rozsudkom z 27. júna 2007 uznal obžalovaného P. Ď. za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 TZ účinného do 1. januára 2006 sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 TZ účinného do 1. januára 2006, ...
... ktorého sa podľa zistení krajského súdu dopustil tým, že ako konateľ spoločnosti Ch., s. r. o., so sídlom v B. v období od 27 mája 1996 v úmysle uviesť do omylu pracovníkov Daňového úradu B. IV a neoprávnene sa obohatiť, podal 27. mája 1996 Daňovému úradu B. IV so sídlom na Žižkovej ul. č. 26 v B., daňové priznanie pre DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 1996, 3. júna 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 1996, 1. júla 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 1996, 2. augusta za zdaňovacie obdobie mesiaca júl 1996, 4. septembra 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca august 1996 a 30. októbra 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 1996, ktorým uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1996 v sume 460 944 Sk, za mesiac máj 1996 v sume 6 902 116 Sk, za mesiac jún 1996 v sume 477 036 Sk, za mesiac júl 1996 v sume 463 778 Sk, za mesiac august 1996 v sume 465 303 Sk a za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk, pričom tieto nároky na vrátenie nadmerného odpočtu DPH uplatňoval na základe fiktívne vykazovaných zdaniteľných plnení, ktoré vykazoval ako realizáciu zmlúv o dielo z 20. apríla 1996 a z 1. júna 1996 uzavretých medzi spoločnosťami Ch., s. r. o., a P., a.s., hoci v skutočnosti takto vykazované zdaniteľné plnenia neboli realizované a na vrátenie nadmerného odpočtu DPH podľa ustanovení zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nemala spoločnosť Ch., s. r. o., nárok. Celkovo si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za obdobie mesiacov apríl až september 1996 v sume 15 673 114 Sk, z tejto sumy Daňový úrad B. IV vyplatil spolu 8 769 177 Sk ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH za mesiace apríl až august 1996 poukázaním platieb na účty spoločnosti Ch., s. r. o., na účet č. 1548350/5200 vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., 28. júna 1996 v sume 6 902 116 Sk, 31. júla 1996 v sume 477 036 Sk, 2. septembra 1996 v sume 463 778 Sk a 4. októbra 1996 v sume 465 303 Sk. Zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk Daňový úrad B. IV na základe kontroly uplatneného nároku nevyplatil. Na ťarchu štátneho rozpočtu SR tak P. Ď. spôsobil škodu spolu vo výške 8 769 177 Sk a pokiaľ by Daňový úrad B. IV vyplatil aj zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk, spôsobil by tak P. Ď. na ťarchu štátneho rozpočtu SR celkovo škodu vo výške 15 673 114 Sk.
Za to bol obžalovaný P. Ď. odsúdený podľa § 250 ods. 4 TZ účinného do 1. januára 2006 za použitia § 35 ods. 2 TZ účinného do 1. januára 2006 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 39a ods. 3 TZ účinného do 1. januára 2006 bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 TZ bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 (šesť) rokov.
Krajský súd podľa § 35 ods. 2 TZ účinného do 1. januára 2006 zrušil rozsudok Okresného súdu B. I z 11. apríla 2005, sp. zn. 5 T 104/04, v spojení s rozsu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Zo súdnej praxe 1/2020
