Prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a materiálny korektív (ZSP 18/2024)

§ 10 ods. 2 Trestného zákona
§ 364 ods. 1 písm. c) Trestného zákona

Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. To znamená, že jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu, je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu).

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/3/2022

Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/35/2018 z 21. októbra 2020 bol obvinený Bc. Ľ. L. uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že:

„dňa 30. augusta 2017 v čase okolo 15.30 hod., v Košiciach na ulici Námestie Osloboditeľov hanobil tam nachádzajúcu sa kultúrnu pamiatku, a to Pomník padlým II. svetovej vojny, ktorý je zapísaný v registri Krajského pamiatkového úradu v Košiciach ako nehnuteľná národná pamiatka – Pomník pod číslom 1326, a to tým spôsobom, že podišiel k predmetnému pomníku, a za pomoci skrutkovača, ktorý držal v ruke, z predmetného pomníka násilným spôsobom vypáčil, a takto odstránil tam na pomníku nachádzajúcich sa spolu 13 kusov symbolov kosáka a kladiva, pričom 5 kusov z nich aj poškodil, čím takto svojim konaním pre Správu mestskej zelene v Košiciach, Rastislavova č. 79 spôsobil škodu vo výške 72 Eur.“

Za to bolo vo vzťahu k menovanému s poukazom na § 44 Trestného zákona súdom prvého stupňa upustené od uloženia súhrnného trestu, nakoľko súd prvého stupňa mal za to, že trest uložený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 1T/170/2015 z 5. decembra 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1To/22/2019 zo 6. mája 2020, ktorým bol menovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 246 ods. 1 Trestného zákona a za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov je dostatočný. Okresný súd obvinenému zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci – 1 ks skrutkovača dĺžky 20 (dvadsať) centimetrov s drevenou hnedou rukoväťou a uložil mu podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej strane: Správa mestskej zelene v Košiciach škodu vo výške 72 Eur.

Krajský súd v Košiciach, uznesením, sp. zn. 7To/1/2021 z 3. júna 2021 zamietol odvolanie obvineného Bc. Ľ. L. podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.

Obvinený Bc. Ľ. L. podal proti označenému uzneseniu krajského súdu v Košiciach dovolanie s poukazom na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia). V dovolaní argumentoval v zásade takto:

„Súd prvého stupňa a odvolací súd založili svoje rozhodnutia na správne zistenom skutkovom stave, ale na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Súd prvého stupňa a odvolací súd dospeli k záveru, že skutok je trestným činom. Pre právne posúdenie skutku sú dôležité nasledovné skutočnosti. V zmysle výkladu pojmu ,hanobenie kultúrnej pamiatky´ musí takéto konanie spĺňať dve kritériá, ako správne uviedol aj odvolací súd. Jedným je, že musí ísť o fyzický útok na kultúrnu pamiatku a druhý, že ide o útok, pri ktorom sa prejavuje neúcta k tejto kultúrnej pamiatke. Bc. Ľ. L. svojim konaním nenaplnil ani jeden z týchto dvoch znakov. Cieľom konania Bc. Ľ. L. nebolo vyjadriť neúctu ku kultúrnej pamiatke, ale vyjadriť nesúhlas so symbolmi, ktoré reprezentujú hnutie, ktoré potláčalo základné ľudské práva a slobody. Svoj postoj ... viackrát vyjadril aj na hlavnom pojednávaní. Obhajoba poukazuje na skutočnosť, že symboly z preglejky, ktoré Bc. Ľ. L. odstránil, neboli súčasťou kultúrnej pamiatky, preto nemohlo ísť ani o útok na kultúrnu pamiatku. Bc. Ľ. L. teda z kultúrnej pamiatky odstránil veci, ktoré neboli jej súčasťou a nepatrili k nej. Z týchto dôvodov neboli naplnené pojmové znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty ..., z tohto pohľadu nebola činnosť Bc. Ľ. L. odlišná napríklad od toho, keby sa z pamätníka odstraňoval napríklad znečistenie zanechané sprejermi (grafiti) alebo mestskými holubmi ... a teda bolo skôr prospešné než škodlivé. Krajský pamiatkový úrad Košice ... uviedol: , ... symboly: kosák a kladivo – nie sú súčasťou pamiatkovej hodnoty národnej kultúrnej pamiatky, nakoľko tie autentické, osadené na pamätníku v dobe jeho postavenia, sa dodnes nezachovali. Predmetné symboly vyrobené v tomto prípade z preglejky a nalepované na miesta chýbajúcich, nepožívajú ochranu podľa ustanovení pamiatkového zákona´. Z výpovede svedkyne Ing. K. M., riaditeľky Krajského pamiatkového úradu Košice vyplynulo, že Krajský pamiatkový úrad neriešil dočasne nalepené symboly kosáka a kladiva, pretože sa o nich dozvedel, až keď boli nalepené ... následne vykonal štátny dohľad, ktorým overoval, či došlo k poškodeniu národnej kultúrnej pamiatky takýmto nalepením symbolov a dospel k záveru, že k poškodeniu národnej kultúrnej pamiatky nedošlo. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k poškodeniu národnej kultúrnej pamiatky ani odstránením týchto symbolov. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konaním Bc. Ľ. L. nedošlo k poškodeniu kultúrnej pamiatky, túto skutočnosť potvrdil aj poškodený vo vyjadrení z 15. decembra 2020. Krajský pamiatkový úrad Košice pri výkone štátneho dohľadu teda nezistil žiadne nezrovnalosti ... v súvislosti s tým, že preglejkové symboly boli na národnú kultúrnu pamiatku nalepené, preto ani ich odstránením nemohlo dôjsť k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Z výpovede Ing. K. M. rovnako vyplynulo, že Krajský pamiatkový úrad Košice nevedel, že symboly kosáka a kladiva boli na kultúrnu pamiatku nalepené a tieto neriešil, pretože sa o nich dozvedel, až keď už boli nalepené. Je zrejmé, že konaním Bc. Ľ. L. nedošlo k poškodeniu kultúrnej pamiatky a ani k hanobeniu kultúrnej pamiatky. Cieľom ... nebolo hanobiť pomník padlým v 2. svetovej vojne a ani prejaviť neúctu k tejto pamiatke, ale odstrániť symboly reprezentujúce hnutie a vyjadriť nesúhlas hnutiu, ktoré potláčalo základné ľudské práva a bolo aj zákonom ... vyhlásené za nemorálne, protiprávne, odsúdeniahodné a smerujúce k potlačeniu základných práv a slobôd. Zároveň preglejkové symboly kosáka a kladiva podľa vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu Košice neboli súčasťou pamiatkovej hodnoty národnej kultúrnej pamiatky a samy po ich nalepení túto pamiatku skôr znehodnotili než zhodnotili. Preto nemohlo odstránením týchto symbolov dôjsť ani k hanobeniu kultúrnej pamiatky.“

Ďalej obvinený predostrel dovolaciemu súdu právne závery vyplývajúce z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“), koncentrujúc sa v zásade na obsah rozhodnutia vo veci Handzhiyski v Bulharsko. K tomu dodal, že „ ... chcel upozorniť na utrpenie znevýhodnenej skupiny, ktorá bola odporcom vtedajšej vlády a vyjadriť protest proti vtedajšej vláde (a komunistickému režimu), ktorá potláčala základné ľudské práva a slobody. Cieľom ani následkom ... nebolo uraziť a ani poškodiť pamiatku obetí padlých v 2. svetovej vojne. Postupom konajúcich súdov bolo poruš