Krajský súd v Trnave (ďalej len "krajský súd) napadnutým rozsudkom č. k. 20S/15/2017-77, z 25. apríla 2018, zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP"), správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, vydaného 17. februára 2016. |
Žalovaný predmetným rozhodnutím v rámci odvolacieho konania nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra (ďalej aj "colný úrad alebo "správca dane"), zo 20. novembra 2015, ktorým colný úrad podľa 68 ods. 2, ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "daňový poriadok") žalobcovi určil základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 27. jún 2013, v množstve 3 448 kg minerálneho oleja. Colný úrad za predmetné zdaňovacie obdobie žalobcovi vyrubil spotrebnú daň z minerálneho oleja vo výške 344,80 eura, vzniknutú podľa § 12 ods. 2 písm. a) a § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja (ďalej len "zákon č. 98/2004 Z. z."). |
Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že dôvodom na určenie základu spotrebnej dane a následne vyrubenia spotrebnej dane z minerálneho oleja bola skutočnosť, že žalobca nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ktorý bol u neho zistený v rámci miestneho zisťovania vykonaného colným úradom 27. júna 2013, v prevádzke žalobcu na adrese Sklad S., so zameraním na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 98/2004 Z.z. Službukonajúci colníci odobrali vzorku zo zistenej tekutiny, pod označením č. X., za účelom expertízneho skúmania a predmetný tovar v množstve 4 120 litrov zabezpečili rozhodnutím colného úradu z 1. júla 2013. Colné laboratórium Finančného riaditeľstva SR zaznamenalo výsledky odbornej expertízy odobratých vzoriek a vo všetkých prípadoch skonštatovalo, že zatriedenie posudzovaných vzoriek smeruje do časti "Mazacie oleje; ostatné oleje” podpoložky KN 2710 19 71 až 2710 199 99, a teda že tovar zabezpečený žalobcovi predstavuje minerálny olej, komoditu podliehajúcu zdaneniu. Colný úrad vydal rozhodnutie z 5. februára 2014, ktorým rozhodol o prepadnutí zabezpečeného minerálneho oleja, pričom rozhodnutie o prepadnutí oleja nadobudlo právoplatnosť 10. marca 2014. Colný úrad žalobcu následne vyzval na predloženie daňového priznania na spotrebnú daň z minerálnych olejov a zaplatenie prislúchajúcej dane. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca výzvu neprevzal ani v odbernej lehote, colný úrad pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok.
Colný úrad v nadväznosti na skutkové zistenia vydal rozhodnutie z 10. marca 2015, ktorým podľa § 68 ods. 2, ods. 5 daňového poriadku žalobcovi určil základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 27. júna 2013, v množstve 3 448 kg minerálneho oleja a žalobcovi vyrubil spotrebnú daň z minerálneho oleja vo výške 344,80 eur podľa § 12 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z. Žalovaný na odvolanie žalobcu v poradí prvé rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na nové konanie. Colný úrad v novom konaní za viazanosti právnym názorom odvolacieho finančného orgánu, vypočul na ústnom pojednávaní konateľa spoločnosti za účelom prejednania vzniku daňovej povinnosti. Konateľ daňového subjektu opätovne žiadal preverenie údajov poskytnutých colníkom ohľadne nadobudnutia a vlastníctva minerálneho oleja počas miestneho zisťovania. V nadväznosti na dokazovanie a vypočutie konateľa bolo správcom dane vydané rozhodnutie zo 20. novembra 2015, potvrdené v odvolacom daňovom konaní napadnutým rozhodnutím žalovaného, pričom podstatným dôvodom pre potvrdenie určenia základu a vyrubenia spotrebnej dane podľa pomôcok bolo konštatované neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k tvrdeniu konateľa, že nájdené množstvo minerálneho oleja bolo vo vlastníctve nájomcu priestorov R. I., z C.
Správny súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 8, § 24 ods. 1 písm. a) až c), ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 37 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 1 daňového poriadku a § 12 ods. 2 písm. a), § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov ako aj ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Vecne správne závery rozsudku odôvodnil tým, že základnou námietkou a spornou otázkou medzi stranami bolo určenie miery rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcu a orgány finančnej správy pri preukazovaní pôvodu a spôsobu nadobudnutia 3 448 kg minerálneho oleja nájdeného počas miestneho zisťovania v prevádzke žalobcu, ako dôvodu vzniku daňovej povinnosti. Žalobca namietal vyčerpanie dôkazného bremena v tejto súvislosti tým, že zamestnancom colného orgánu na mieste miestneho zisťovania oznámil tretiu osobu, R. I., vo vlastníctve ktorej bol minerálny olej a prejavil ochotu poskytnúť telefónne číslo tejto osoby.
Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca tvrdenie o prenájme skladového priestoru osobe R. I. a tiež vlastníctvo minerálneho oleja touto osobou nepreukázal v žiadnom štádiu daňového konania listinným dôkazom, osvedčujúcim uzatvorenie zmluvy o prenájme nebytového priestoru, vystavením daňového dokladu na plnenie, dokladom o prijatí peňažného protiplnenia za poskytnutie plnenia. Nepredložil dôk