Súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov podľa § 4 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (ZSP 7/2022)

z odôvodnenia

Okresný súd Komárno rozsudkom, sp. zn. 1T/14/2015z 18. septembra 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu (KS) v Nitre, sp. zn. 1To/24/2019 z 25. júna 2019 bol obvinený ppráp. P. V. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ďalej aj "TZ"), pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu (OS) Komárno. V súvislosti s nezákonnosťou tajného sledovania ako celku obvinený namietal porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom postupom orgánov prípravného konania, ktoré počas celého trestného konania neodtajnili svoje dokumenty a nezabezpečili, resp. nepožiadali sudcu o odtajnenie ním vydaných namietaných rozhodnutí (súhlasov). Tieto rozhodnutia sa navyše ani nenachádzajú v spise. Nekonal ani súd prvého stupňa. Keďže nedošlo k odtajneniu týchto dokumentov, obvinený nemohol z ich obsahu ďalej uvádzať a argumentovať, prečo sa skutkové okolnosti na neho vôbec vzťahovali. Skutok vymedzený v súhlasoch na použitie ITP v porovnaní so skutkom, ktorý sa mu v podanej obžalobe kládol za vinu, ako aj v napadnutom rozsudku, nie je vôbec zhodný, preto zjavne nebola zachovaná ani podstata a totožnosť skutku. Z toho istého dôvodu nemohol rozporovať ďalšie nesplnenie zákonných podmienok (zásady legality, legitimity a proporcionality) proti jeho osobe. Utajovaná príloha, ktorá je právne neoddeliteľnou súčasťou vyšetrovacieho spisu, neobsahuje žiadosti policajtov inšpekčnej služby, na základe ktorých sudca KS v Bratislave vydal rozhodnutia (súhlasy) na použitie ITP.

Za ťažiskový argument, od ktorého sa potom odvíjali aj ďalšie zásadné námietky, obvinený považoval predovšetkým námietku odopretia mu práva oboznámiť sa so žiadosťami na vydanie súhlasov na použitie ITP, ktoré boli v podstate výlučným základom na vydanie súhlasov na použitie ITP. Podľa jeho názoru aj žiadosť na vydanie súhlasov na použitie ITP možno považovať za dôkazný prostriedok, s ktorým sa však nemohol oboznámiť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V doplnení dovolania obvinený predložil rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 6Tdo/28/2019 z 9. októbra 2019, s odkazom na ktorý žiadal zohľadniť právny záver na str. 8 v odseku 3: "...žiadosť na použitie informačno-technického prostriedku musí byť integrálnou súčasťou trestného spisu, resp. jeho utajenej prílohy.", a konštatáciu na str. 9 odsek 2: "Z odôvodnenia udelených súhlasov na odpočúvanie telefonickej prevádzky obvineného totiž nevyplýva splnenie podmienky ultima ratio v zmysle § 4 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane pred odpočúvaním". Súčasne podľa názoru obvineného vznikli pochybnosti, či sa žiadosti na vydanie súhlasov na použitie ITP vôbec vzťahovali na jeho osobu resp. či skutky v nich sú totožné so skutkami uvedenými v rozhodnutiach všeobecných súdov. Napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený, nemá vedomosť o obsahu ani o počte žiadostí na vydanie súhlasov a materiálov inšpekčnej služby viažucich sa na použitie ITP, čím ho všeobecné súdy zbavili zákonného práva oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci, a tým aj v plnej miere predložiť súdu vlastnú argumentáciu v záujme ochrany svojich práv.