Legalis

Civilné právo v čase koronakrízy

Kategória: Články Autor: Katarína Gešková

Svetová zdravotná kríza súvisiaca so šírením choroby COVID–19 zasiahla nielen život každého z nás, ale aj naše práva a povinnosti v právnom slova zmysle. Práve preto na túto situáciu reagoval aj zákonodarca prijatím zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii (ďalej aj „zákon o mimoriadnych opatreniach“), v ktorom sa snaží upraviť práva a povinnosti ich nositeľov. Zákonodarca touto legislatívnou zmenou smeruje jednak k ochrane zdravia nositeľov týchto povinností, ale zároveň sleduje tým aj to, aby splnenie určitých povinností nebolo pre ich nositeľov príliš veľkou záťažou, resp. aby aktuálna situácia nemohla byť zneužitá na úkor spravodlivého a rozumného výkonu práva. Článok sa zaoberá tými ustanoveniami nového zákona, ktoré súvisia s civilným právom procesným. Podrobuje ich analýze, upozorňuje na výkladové problémy, prípadne ponúka výkladové možnosti.

1. RELEVANTNÉ PRÁVNE PREDPISY A ĎALŠIE NORMY
Procesné práva a povinnosti strán a súdov v čase zdravotnej krízy súvisiacej so šírením choroby COVID-19 upravuje a modifikuje primárne zákon o mimoriadnych opatreniach, ktorý je účinný dňom jeho vyhlásenia, t.j. od 27. marca 2020.
Pre civilný proces sú relevantné najmä ustanovenia upravujúce plynutie hmotnoprávnych lehôt na uplatnenie práva na súde (§ 1 zákona o mimoriadnych opatreniach), plynutie procesných lehôt (§ 2 zákona o mimoriadnych opatreniach), konanie súdnych pojednávaní (§ 3 zákona o mimoriadnych opatreniach) a priebeh exekučných konaní (§ 7 zákona o mimoriadnych opatreniach). V tomto príspevku sa však budeme venovať aj ďalším otázkam, ktoré s civilným procesom súvisia a môžu mať vplyv na právnu prax. V predmetnom článku sa nevenujeme zmenám v konkurznom práve, pretože v tejto oblasti sa aktuálne pripravujú nové opatrenia, okrem tých, ktoré už obsahuje zákon o mimoriadnych opatreniach.
Do procesných práv a povinností strán, resp. účastníkov súdnych konaní môžu zasahovať rôzne
opatrenia
, napríklad opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia z 15. marca 2020, č. OLP12595/2020 alebo opatrenia prijaté na krízovom štábe Ministerstva spravodlivosti SR.
1)
Stavovské organizácie vydávajú
stanoviská
, pričom je potrebné upozorniť, že tieto nemajú záväzný charakter, napríklad Stanovisko pracovnej komisie Slovenskej advokátskej komory pre rodinné právo k realizácii striedavej osobnej starostlivosti a styku rodičov s deťmi vo vzťahu k šíreniu vírusu COVID-19. Relevantné sú aj rôzne
oznámenia,
napríklad oznámenie ministerky spravodlivosti k výkladu opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia z 15. marca 2020, č. OLP12595/2020, ktoré môžu adresátov usmerniť pri výklade jednotlivých záväzných opatrení.
2. HMOTNOPRÁVNE LEHOTY
Zákon o mimoriadnych opatreniach v § 1 modifikuje plynutie hmotnoprávnych lehôt nasledujúco:
"Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona."
Z uvedeného vyplýva, že ide o lehoty premlčacie a prekluzívne, v rámci ktorých môže nositeľ tohto práva uplatniť svoje právo na súde. Z doslovného znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že
nepôjde
o také premlčacie alebo prekluzívne lehoty, ktoré slúžia na uplatnenie práva
u inej osoby
[napr. uplatnenie vady veci u predávajúceho podľa § 599 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "Občiansky zákonník" alebo "OZ"), uplatnenie vady u zhotoviteľa podľa § 649 OZ, doručenie výpovede z nájmu bytu podľa § 710 OZ, právo požiadať o zvolanie valného zhromaždenia a povinnosť zvolať ho podľa § 129 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj "Obchodný zákonník" alebo "OBZ") a pod.]. To isté platí aj pre lehoty na uplatnenie práva
na orgáne verejnej správy
(napr. podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor v zmysle § 47 OZ). Je otázne, či zákonodarca nemal v úmysle upraviť prerušenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré sa týkajú uplatnenia práv v súkromnoprávnych vzťahoch aj u inej osoby alebo na orgáne verejnej moci. Dôvodová správa skôr nasvedčuje prerušeniu plynutia lehôt nielen vo vzťahu k súdom, keďže vyznieva pomerne všeobecne.
2)
Na riešenie uvedeného problému sa ponúka argument
a fortiori
(konkrétne
a maiori ad minus
), podľa ktorého ak zákonodarca mienil prerušiť plynutie premlčacích lehôt vo vzťahu k uplatneniu práva na súde, o to viac (resp. určite) možno predpokladať, že mienil prerušiť plynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt aj vo vzťahu k uplatneniu týchto práv u tretích osôb alebo na orgáne verejnej moci. Je otázne, či sa súdy pri výklade tohto ustanovenia budú riadiť týmto argumentom alebo sa vo vzťahu k naznačenému problému budú držať striktne jazykového výkladu, prípadne použijú iné výkladové metódy, napríklad argument z mlčania (
argumentum e silentio legis
), podľa ktorého v prospech určitého interpretačného záveru totiž možno dôvodiť aj tým, čo zákon
nehovorí.
3)
Možno preto predpokladať, že tento nedostatok bude v praxi spôsobovať vážne problémy.
Zákonodarca plynutie lehôt v tomto ustanovení obmedzuje len na lehoty ustanovené predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch
, t.j. pôjde najmä o lehoty ustanovené v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku, zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine, zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, prípadne v ďalších právnych predpisoch, napríklad zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a iné. Zákonodarca však voľbou pojmu "súkromnoprávny vzťah" vytvoril priestor pre polemiku, ktoré vzťahy do tejto kategórie spadajú a ktoré už nie. Treba povedať, že odpoveď na túto otázku nie je vždy jednoduchá a jednoznačná.
4)
Na druhej strane treba pripustiť, že zákonodarca použil pojem, ktorý nie je v slovenskej legislatíve neznámy. Používa ho napríklad zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") v § 3, podľa ktorého
"súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány".
V praxi sa už v súvislosti s právomocou civilných súdov prejednať konkrétnu vec vyskytli problematické spory,
5)
avšak je otázne, či je možné tieto výkladové problémy úplne eliminovať a tento pojem nahradiť iným, lepším.
Pokiaľ ide o samotné plynutie hmotnoprávnych lehôt, v zmysle uvedenej úpravy zákona o mimoriadnych opatreniach platí, že:
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) lehoty, ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Ad a) Lehoty, ktoré mali uplynúť po 27. marci 2020
Uvedené ustanovenie sa týka lehôt, ktoré mali uplynúť v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 27. marca 2020.
6)
Pre tieto lehoty platí, že
neplynú v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020.
Inak povedané, toto obdobie sa do plynutia lehôt nezapočítava. Ako príklad možno uviesť nasledujúcu situáciu: Osoba A si kúpila od osoby B motorové vozidlo za 10 000 eur a dohodli sa, že kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu do 15. apríla 2017. Osoba A kúpnu cenu nezaplatila, a teda osoba B sa môže domáhať jej zaplatenia na súde v 3-ročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ). Premlčacia lehota, ktorá je hmotnoprávnou lehotou, začne plynúť 16. apríla 2017.
7)
V tento deň si mohol predávajúci uplatniť svoje právo na súde po prvý raz.
8)
Ide o tzv. zrod žalobného práva (
actio nata
). Lehota by mala uplynúť 16. apríla 2020.
9)
Vzhľadom na zákon o mimoriadnych opatreniach však lehota v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 plynúť nebude. Do konca lehoty osobe B zostávalo ešte 21 dní. "Zvyšok" lehoty, t.j. 21 dní, začne plynúť opäť 1. mája 2020 (vrátane tohto dňa), a teda posledný deň lehoty pripadne na 21. mája 2020. V tento deň musí byť žaloba doručená súdu, keďže ide o hmotnoprávnu lehotu. Nepostačí, ak žalobca žalobu odovzdá poštovému podniku na doručenie.
Ad b) Lehoty, ktoré uplynuli v období po 12. marci 2020 do dňa účinnosti zákona, t.j. do 27. marca 2020
Uvedené ustanovenie sa týka lehôt, ktoré uplynuli v období po 12. marci 2020
10)
do dňa účinnosti tohto zákona, t.j. do 27. marca 2020. Pre tieto lehoty platí, že neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona. Zákon o mimoriadnych opatreniach je účinný od 27. marca 2020, a teda lehota 30 dní uplynie 26. apríla 2020 (nedeľa). To znamená, že pred týmto dňom tieto lehoty nemôžu skončiť. Ktorý je však posledný deň lehoty? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, pretože zákonodarca zvolil veľmi mätúcu formuláciu. Z nej možno dôvodiť, kedy lehota neskončí. Možno usúdiť, že lehota neskončí pred 27. aprílom 2020 (pondelok). Otázkou však ostáva, kedy lehota skončí? Mal zákonodarca na mysli, že v čase 30-tich dní po 27. marci 2020 lehota neplynie? Na túto otázku musíme odpovedať negatívne, pretože inak by to vlastne kopírovalo (aj keď nepresne) písm. a) tohto ustanovenia. Z uvedeného sa pokúsime "vykorčuľovať" rýchlou logickou úvahou. Žiadna z týchto lehôt nemôže skončiť pred 27. aprílom 2020. Ide o lehoty, ktoré v období od 12. marca 2020 do 27. marca 2020 už uplynuli. Zákonodarca zrejme touto právnou úpravou mienil založiť fikciu, že lehota neuplynula, a jej uplynutie ustanoviť na iný deň, a to do 30 dní od 27. marca 2020. Uvedené vyplýva z toho, že zákonodarca určil dátum, pred ktorým ich nemožno považovať za uplynuté. Možno sa "natíska" hovoriť o akomsi "predĺžení" lehoty, tento pojem však nemožno považovať za správny, keďže toto ustanovenie sa týka lehôt, ktoré už uplynuli a tie už nie je možné predĺžiť. Logicky by sme teda mohli usúdiť, že všetky lehoty, ktoré už mali uplynúť medzi 12. marcom 2020 a 27. marcom 2020, by mali skončiť
naraz
, a to 27. apríla 2020, teda po uplynutí 30-dňovej dodatočnej lehoty. Prečo to však zákonodarca takto jednoznačne nenapísal a, naopak, prečo zvolil znenie, ktoré evokuje, akoby každá z týchto lehôt mohla skončiť inak, nie však skôr ako za 30 dní od účinnosti? Tiež vyvstáva otázka, či to nie je v kolízii s § 1 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach, podľa ktorého lehoty do 30. apríla 2020 neplynú. Môže potom nastať fikcia uplynutia lehoty podľa písm. b) tohto ustanovenia, t.j. pred 30. aprílom 2020? Nebude inak toto ustanovenie § 1 zákona o mimoriadnych opatreniach vnútorne rozporné?
11)
Ako príklad možno uviesť nasledujúcu situáciu: Osoba A si kúpila od osoby B motorové vozidla za 10 000 eur a dohodli sa, že kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu do 20. marca 2017. Osoba A kúpnu cenu nezaplatila, a teda osoba B sa môže domáhať jej zaplatenia na súde v 3-ročnej premlčacej lehote. Premlčacia lehota, ktorá je hmotnoprávnou lehotou, začne plynúť 21. marca 2017 (v tento deň si môže predávajúci uplatniť po prvýkrát svoje právo na súde) a mala by uplynúť 21. marca 2020. Podľa § 1 písm. b) zákona o mimoriadnych opatreniach lehota neskončí skôr ako 27. apríla 2020 (30 dní od účinnosti tohto zákona). Nemožno však vylúčiť ani taký výklad, podľa ktorého vzhľadom na § 1 písm. a) tohto zákona lehoty v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú, t.j. posledný deň lehoty na uplatnenie práva na súde je 1. mája 2020.
3. PROCESNOPRÁVNE LEHOTY
Modifikáciu v plynutí procesných lehôt upravuje § 2 zákona o mimoriadnych opatreniach nasledovne:
"(1) Ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
(2) Ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že odsek 1 sa nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok."
Pri plynutí procesných lehôt v civilných súdnych konaniach zákon odkazuje na prvé pravidlo pre plynutie hmotnoprávnych lehôt. Inak povedané, lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní,
teda procesné lehoty,
v čase od účinnosti zákona, t.j.
od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú.
Zákon v tomto ustanovení upravuje plynutie, resp. neplynutie procesných lehôt. Procesné lehoty sú lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu. Spravidla sú obsiahnuté v procesných predpisoch, nie je to však pravidlo. Medzi tieto procesné predpisy patrí najmä Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj "Civilný mimosporový poriadok" alebo "CMP"), zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ale napríklad aj zákon č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Lehoty určené zákonom sú najmä lehoty na podanie opravných prostriedkov (odvolanie, dovolanie, dovolanie generálneho prokurátora), na podanie prostriedkov procesnej obrany (odpor proti platobnému rozkazu, sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka) alebo na iné procesné úkony strán (námietka zaujatosti, prostriedky procesného útoku alebo obrany).
Lehoty určené súdom sú lehoty, ktoré určí súd (spravidla nesmú byť kratšie ako 10 dní), a ide o lehoty na vykonanie procesných úkonov strán, napríklad vyjadrenie k žalobe, replika, duplika, doplnenie podania a pod.
Zákonodarca v dôvodovej správe
12)
od tohto ustanovenia očakáva zníženie náporu, resp. tlaku na účastníkov konania či strán v konaní prichádzať na súd alebo do priameho styku so svojím právnym zástupcom.
Uvedené pravidlo o neplynutí procesných lehôt v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020
neplatí pre osobitné prípady
, ktoré sú všeobecne charakterizované v § 2 ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach. Ide o prípady, ak vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad. Zákonodarca uvedeným ustanovením dáva súdu oprávnenie posúdiť, či v konkrétnom prípade ide o taký procesný úkon, ktorého vykonanie prevažuje nad záujmom ochrany pred šírením ochorenia COVID-19. Ak súd vyhodnotí, že o taký prípad ide, môže určiť, že § 2 ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach sa nepoužije a súčasne určí novú procesnú lehotu. V praxi by mohlo ísť o neodkladné opatrenia v sporových konaniach (napr. bránenie v prejazde, odpojenie od elektrickej energie a pod.), ako aj mimosporových konaniach (starostlivosť o maloletých), o konania o prípustnosti prevzatia a držania v ústavnej zdravotnej starostlivosti, o konanie o spôsobilosti na právne úkony, o konanie o návrat maloletého do cudziny, prípadne iné. Súd má právomoc posúdiť každé konanie podľa okolností daného prípadu. Uvedené ustanovenie má zabrániť tomu, aby nedošlo k zneužívaniu toho, že procesné lehoty v istom období nebudú plynúť.
Ak súd rozhodne, že v konkrétnom súdnom konaní budú lehoty plynúť štandardne (teda sa nebude uplatňovať zákon o mimoriadnych opatreniach), môžu nastať dve situácie:
(i) Súd vydá rozhodnutie vo veci samej alebo o neodkladnom opatrení po 27. marci 2020. V takomto prípade súd môže priamo rozhodnúť, že § 2 ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach sa v tomto prípade nepoužije. Súd by tak mal urobiť vo výroku tohto rozhodnutia. Dôsledkom toho bude, že lehota na podanie odvolania bude plynúť štandardne.
13)
Tento dôsledok spolu s odôvodnením rozhodnutia súd uvedie v odôvodnení. Z textu § 2 ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach vyplýva, že súd vždy určí novú primeranú lehotu. V tomto prípade sa to v zásade ani nežiada (a tomu nasvedčuje aj dôvodová správa), keďže súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach ešte pred tým, ako budúce procesné lehoty začali stranám (účastníkom) plynúť. Pre naplnenie znenia zákona možno však uviesť, že súd by mal vo výroku určiť buď takú lehotu, ktorú ponúka zákon, alebo odkáže na zákonné lehoty.
(ii) Súd vydal rozhodnutie vo veci samej alebo o neodkladnom opatrení pred 27. marcom 2020, pričom lehota by mala uplynúť medzi 27 marcom 2020 a 30. aprílom 2020. V takomto prípade v zmysle § 2 ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach lehota na podanie odvolania od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie, t.j. lehota by mala uplynúť až po 30. apríli 2020. Ak však súd v tomto konaní vyhodnotí (môže tak urobiť
ex offo
alebo aj na návrh), že ide o také konanie, kde prevažuje záujem na rýchlom priebehu konania (§ 2 ods. 2), môže určiť, že § 2 ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach sa neuplatňuje a určí novú primeranú lehotu (ktorá ale logicky nemôže byť kratšia než tá, ktorá by vyplývala z Civilného sporového poriadku alebo iného príslušného predpisu). Keďže ide o ro­zhodovanie o procesnej otázke, súd by mal o nej rozhodnúť uznesením. Súd takto rozhodne po vydaní rozhodnutia.
Otázkou ostáva, ktorý súd by mal o tejto otázke rozhodnúť, ak už bolo na konkrétnom súde vydané rozhodnutie a zároveň bol podaný opravný prostriedok. Má to byť súd, ktorý rozhodnutie vydal alebo opravný súd? Zákon nijakým spôsobom túto otázku nerieši, preto ani analógia neprichádza do úvahy. Na mieste bude zrejme aplikácia čl. 4 ods. 2 CSP.
14)
Sudca teda musí rozhodnúť spravodlivo a rozumne. V danej situácii zrejme nebude namieste, aby súd, ktorý vo veci rozhodol, postupoval vec opravnému súdu, aj keď opravné konanie už začalo, ale svojím rýchlym rozhodnutím o tejto procesnej otázke poskytol strane ochranu (resp. odpoveď, ak tento postup strana navrhla). Zároveň však treba pripustiť, aby o tejto otázke rozhodol opravný súd, ak sa spis už nachádza na opravnom súde. Tomuto postupu nasvedčuje aj skutočnosť, že opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný. Možno teda uzavrieť, že kompetenciu si môže zobrať súd, ktorý je v danom čase spôsobilý poskytnúť rýchlu ochranu stranám daného sporu, t.j. spravidla pôjde o súd, ktorý disponuje spisom.
Uvedené lehoty sa týkajú
len procesných úkonov strán.
Nejde teda o lehoty, ktorými sa majú riadiť súdy. Súdy musia aj naďalej rešpektovať procesné lehoty, v rámci ktorých majú konať a rozhodovať. Ide hlavne o lehoty týkajúce sa vydávania neodkladných opatrení alebo niektorých typov konaní, kde zákon ustanovuje lehotu. Aj Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie deklarujú, že prioritne sa aj v tomto období zaoberajú návrhmi na predbežné opatrenia a neodkladnými prípadmi (pozri výklad ďalej).
4. KONANIE SÚDNYCH POJEDNÁVANÍ, VEREJNOSŤ POJEDNÁVANIA
Zákon o mimoriadnych opatreniach v § 3 upravuje aj postup súdov pri vykonávaní pojednávaní.
15)
Tieto pravidlá sa týkajú obdobia, kedy je vyhlásená mimoriadna situácia
16)
alebo núdzový stav.
17)
Postup súdov pri vykonávaní súdnych pojednávaní nie je teda obmedzený konkrétnym dátumom, ale bude závisieť od toho, či je aktuálne ešte vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav.
Súdy po účinnosti zákona o mimoriadnych opatreniach vykonávajú pojednávania
"len v nevyhnutnom rozsahu"
. Uvedené ustanovenie svojím znením upravuje postup súdov len veľmi všeobecne a možno konštatovať, že súdy majú v tomto smere pomerne široké oprávnenia. Je na sudcovi (senáte), aby v rámci svojej agendy vyselektoval veci, ktoré považuje za neodkladné a ktoré je potrebné prejednať na pojednávaní (napr. ide o zložitú rodinnú situáciu, predmetom konania sú veci, ktoré podliehajú skaze, je nariadený výsluch svedka, ktorého predvolanie bolo zložité, je potrebné zabezpečiť dôkaz a pod.). Ostatné pojednávania môže súd odročiť. Takisto je namieste, aby súd ako dôvod odročenia pojednávania akceptoval dôvody strán, ktoré sa na pojednávanie nechcú dostaviť kvôli pandémii koronavírusu, a je žiaduce, aby súd takýmto návrhom na odročenie pojednávania vyhovel.
Ochrana zdravia je zároveň dôvodom na vylúčenie verejnosti z pojednávania. Z dikcie § 3 ods. 1 písm. b) zákona o mimoriadnych opatreniach možno povedať, že súd musí v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu verejnosť vylúčiť obligatórne. Uvedené ustanovenie je špeciálnym ustanovením k § 176 CSP. Naplneniu účelu verejnej kontroly výkonu súdnictva (princíp verejnosti) má slúžiť povinnosť súdu vyhotoviť
zvukový záznam z celého pojednávania
,
18)
ktorý musí súd
sprístupniť komukoľvek a bezodkladne
po skončení pojednávania.
19)
Zákonodarca teda princíp verejnosti neobmedzil úplne. Možno z dôvodu neistoty, či by nedošlo k zásahu do ústavného práva na verejné prerokovanie veci, ktoré je garantované Ústavou SR (čl. 48 ods. 2) ako aj Dohovorom (čl. 6 ods. 1). Otázka obmedzenia prístupu verejnosti na súdne pojednávanie z dôvodu pandémie ešte zrejme nebola pred Ústavným súdom SR alebo Európskym súdom pre ľudské práva riešená. Preto možno zhodnotiť, že zákonodarca asi volil istejšiu cestu a právo verejnej kontroly priebehu poskytovania súdnej ochrany neobmedzil úplne, ale ho len modifikoval.
Modifikácia spočíva v tom, že verejnosť nemôže byť osobne prítomná na pojednávaní. Možnosť vidieť a vypočuť si priebeh pojednávania má byť nahradená tým, že súd verejnosti sprístupní zvukový záznam z pojednávania bezodkladne po skončení pojednávania. Je otázne, ako by sa mal vykladať pojem "sprístupniť". Určite sa možno prikloniť k záveru, že by súd verejnosti nemal dať zvukový záznam do jej dispozície. Veď takéto oprávnenie nemá verejnosť ani za bežných okolností. Podľa § 98 ods. 2 CSP súd vydá zvukový záznam len strane konania. Navyše, nie je vylúčené, že verejnosť by si pri dispozícii so záznamom mohla urobiť jeho kópiu a ďalej s ním disponovať, čo je opäť nad rámec práv, ktoré má verejnosť v bežnom režime. Za bežných okolností si verejnosť nemôže robiť na pojednávaní ani zvukový záznam, a to ani so súhlasom súdu. Podľa § 176 ods. 5 CSP sa môžu so súhlasom súdu vyhotovovať len obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy z priebehu pojednávania. Preto možno povedať, že sprístupnením by malo byť umožnenie
vypočuť si zvukovú nahrávku
. Inak povedané, verejnosti by sa mal zabezpečiť istý rozsah práv na kontrolu výkonu súdnej moci, avšak nie nad rámec tých práv, ktoré poskytuje Civilný sporový poriadok v čase bežných okolností. Vzhľadom na aktuálnu situáciu a opatrenia vydané pre súdy (pozri ďalej) je otázne, či je sprístupnenie zvukového záznamu možné
bezodkladne
. Je to možné zrejme len za predpokladu, že sa pojem "bezodkladne" ako pojem vágny a neurčitý bude vykladať podľa okolností konkrétneho prípadu.
20)
Relevantné pre posúdenie primeraného času na sprístupnenie zvukového záznamu by bolo najmä množstvo takýchto žiadostí na danom súde (teda koľko osôb by malo záujem o vypočutie si záznamu), zaťaženosť súdu pojednávaniami v konkrétne dni (bolo by vhodné vybrať deň, kedy je súd najmenej zaťažený), priestorové možnosti, personálne možnosti a pod. K sprístupneniu zvukového záznamu by, samozrejme, muselo dôjsť pri dodržaní hygienických opatrení.
Vo vzťahu k opatreniam pre súdy Slovenskej republiky vydal krízový štáb Ministerstva spravodlivosti SR ďalšie opatrenia, ktoré detailnejšie upravujú rôzne oblasti činnosti súdov
21)
:
1. Predsedovia súdov príjmu opatrenia, resp. predĺžia existujúce opatrenia smerujúce k obmedzeniu pohybu verejnosti v priestoroch/budovách súdov na obdobie do 30. apríla 2020, a to:
- dôslednou kontrolou účelu vstupu osôb do budovy súdu,
- obmedzením činnosti informačného centra súdu len na telefonické a elektronické poskytovanie informácií,
- obmedzením vstupu do priestorov súdov osobám, ktorých účasť na pojednávaniach a iných úkonoch súdov nie je nevyhnutná, s výnimkou vstupu osôb za účelom doručenia podaní do podateľne,
- umožnením vstupu osôb do budovy súdu len na nevyhnutný čas a len do priestorov, aby bol dosiahnutý účel vstupu do budovy.
2. V období do 30. apríla 2020 sa nemajú vykonávať pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia s výnimkou:
- úkonov vo väzobných veciach v trestných konaniach, rozhodovania o podmienečnom prepustení z výkonu trestu, rozhodovania o zmene spôsobu výkonu trestu,
- úkonov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých, a
- úkonov, bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny nenávratný následok. Za účelom minimalizácie eskort odsúdených je v trestnom konaní potrebné v maximálnej možnej miere využívať videokonferenčné zariadenia pri vykonávaní výsluchu odsúdenej osoby. V období do 30. apríla 2020 treba umožniť osobám pri účasti na pojednávaniach a na iných úkonoch súdov používať dezinfekčné a ochranné pomôcky.
3. Ak to nie je pre chod súdu nevyhnutné, v období do 30. apríla 2020 nevykonávať výberové konania.
4. V období do 30. apríla 2020 je nevyhnutné zabezpečiť pre všetkých zamestnancov súdov, ktorí prichádzajú do styku s verejnosťou, primerané dezinfekčné a ochranné pomôcky.
5. V období do 30. apríla 2020 pri požiadavke na uskutočnenie podania písomne do zápisnice, resp. iného druhu úkonu uskutočneného pri osobnej účasti osoby, odmietnuť uskutočniť takýto úkony s výnimkou prípadov, ak vec neznesie odklad a v prípadoch uvedených vo výnimkách k bodu 2.
6. V období do 30. apríla 2020 je nevyhnutné zaviesť a dodržiavať primerané hygienické opatrenia smerujúce k predchádzaniu šírenia prenosného ochorenia COVID-19.
5. VÝKON SÚDNYCH ROZHODNUTÍ VO VECIACH MALOLETÝCH (TZV. PERSONÁLNA EXEKÚCIA)
V právnej praxi sa objavujú polemiky ohľadom výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Otázkou je, či súčasná mimoriadna situácia bráni vo výkone týchto rozhodnutí.
V rámci výkonu rozhodnutí vo veciach starostlivosti o maloletých pôjde o tri skupiny vykonateľných súdnych ro­zhodnutí:
- vykonateľné rozhodnutia slovenských súdov, v ktorých bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, prípadne iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému (§ 370 ods. 1 CMP),
- vykonateľné rozhodnutia slovenských súdov o návrate maloletého do cudziny v prípade jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 370 ods. 2 CMP),
- vykonateľné dohody uzavreté v cudzine alebo cudzie verejné listiny (vrátane rozhodnutí cudzích súdov), ktorými bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému (§ 370 ods. 3 CMP).
V zásade možno povedať, že existencia mimoriadnej situácie automaticky neznamená, že výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti o maloletých sa nevykonáva. Rešpektovanie vykonateľných súdnych rozhodnutí nie je voľbou účastníkov konania.
22)
Naďalej teda platí povinnosť rešpektovať vykonateľné súdne rozhodnutia a správať sa podľa nich. Dosiaľ v tejto súvislosti nedošlo k zákonnej úprave, ktorá by modifikovala práva a povinnosti týkajúce sa týchto rozhodnutí, zákon o mimoriadnych opatreniach do týchto rozhodnutí nezasahuje a ani Ministerstvo spravodlivosti SR nevydalo v tomto ohľade žiadne opatrenie.
23)
V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na to, že právo na výchovu detí oboma rodičmi je jedným zo zá­kladných práv detí garantované zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, ako aj medzinárodnými dohovormi. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov.
24)
Preto naďalej platí, že v prípade, ak jeden z rodičov nerešpektuje vykonateľné súdne rozhodnutie upravujúce starostlivosť o maloleté dieťa, môže druhý rodič podať návrh na výkon rozhodnutia a domáhať sa starostlivosti, resp. styku s maloletým. Súd môže takéto konanie začať aj
ex offo
(§ 376 CMP). Ak bol takýto návrh podaný alebo ak vykonávacie konanie začalo
ex offo
, súd pred tým, ako nariadi samotný výkon rozhodnutia (odňatie dieťaťa), zisťuje, aké sú dôvody neplnenia rozhodnutia.
Po začatí vykonávacieho konania nasleduje zisťovanie:
- či sa povinný skutočne nepodrobuje rozhodnutiu a
- či existujú
ospravedlniteľné dôvody
, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť.
Povinnosť súdu zisťovať tieto skutočnosti vyplýva z
§ 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Uvedené ustanovenie sleduje záujem maloletého dieťaťa aj v priebehu vykonávacieho konania. Zároveň sa sleduje aj ochrana povinnej osoby, a to jednak pred šikanóznymi podaniami oprávnenej osoby, ktoré nie sú opodstatnené, ale ide aj o ochranu povinnej osoby v situáciách, keď povinná osoba nemá faktický vplyv na plnenie. Takouto situáciou môže byť aj súčasná mimoriadna situácia. Dôvodom na ospravedlniteľné neplnenie súdneho rozhodnutia však nie je len existencia mimoriadnej situácie ako takej. Dôvodom môže byť len to, ak výkon rozhodnutia je v rozpore so záujmom maloletého. Dôvodom neplnenia vykonateľného rozhodnutia môže byť napríklad povinná karanténa (izolácia) oprávneného rodiča alebo maloletého dieťaťa po návrate zo zahraničia, po kontakte s infikovanou osobou, prípadne iné situácie. Dôvody pre neplnenie rozhodnutia musí povinná osoba podrobne popísať, ako aj preukázať. Mimoriadna situácia nemôže byť zneužívaná na účel prerušenia väzieb maloletých detí s jedným z rodičov.
Osobitná situácia môže nastať v prípade takej úpravy styku s maloletým, ak sa styk vykonáva v priestoroch alebo za účasti tretej osoby. V týchto prípadoch je potrebné posudzovať každú situáciu individuálne. Pokiaľ takéto zariadenie, v ktorom sa má styk vykonávať počas mimoriadnej situácie, nefunguje, možno podať návrh na zmenu ro­zhodnutia o úprave styku. V prípade, ak prebieha opravné konanie, môže súd túto mimoriadnu situáciu zohľadniť, pretože súd rozhoduje podľa skutkového stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 2 CSP), ktoré platí aj pre rozsudky a primerane pre uznesenia. Do úvahy prichádza aj podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie obmedziť na čas mimoriadnej situácie, t.j. na čas, počas ktorého nie je možné realizovať styk prostredníctvom tretej osoby. Túto možnosť zákonodarca predpokladá aj po skončení konania, ak je potrebné dočasne upraviť pomery (§ 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP). Keďže ide o konanie, ktoré súd môže začať aj bez návrhu, súd môže vydať aj neodkladné opatrenie bez návrhu (§ 360 ods. 1 CMP). Pri rozhodovaní súd musí sám zisťovať možnosti úpravy styku, možnosti tretích osôb (zariadení), či sú napríklad schopní a ochotní zabezpečiť styk pri dodržaní všetkých hygienických opatrení, prípadne zabezpečiť styk vonku. Z uvedeného vyplýva, že nie je vylúčené, že za istých okolností nebude dôvod na zmenu úpravy styku na obdobie mimoriadnej situácie, napríklad ak konkrétne zariadenie vie aj počas tohto obdobia za dodržania hygienických opatrení zabezpečiť styk vo svojich priestoroch alebo s asistenciou svojho pracovníka.
Ak má súd za to, že nie sú splnené predpoklady na to, aby vydal uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietne podľa § 377 CMP. Ak má súd za to, že je potrebné pristúpiť k výkonu rozhodnutia, súd vydá uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia podľa § 377 CMP. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd môže skúmať existenciu ospravedlniteľných dôvodov aj po nariadení výkonu rozhodnutia (§ 3 ods. 5 vyhlášky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých). Odklad alebo zastavenie výkonu rozhodnutia prichádzajú do úvahy až po jeho nariadení.
6. PRIEBEH EXEKUČNÝCH KONANÍ
V súvislosti s priebehom exekúcií platí, že
exekučné konania sa neprerušujú
. Zákon o mimoriadnych opatreniach paušálne do exekučných konaní nezasiahol, a preto pokračujú v štandardnom režime.
Lehoty
Výnimkou je plynutie lehôt (hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych), ktoré sa prirodzene môžu týkať aj exekučných konaní. Pôjde napríklad o 10-ročnú premlčaciu lehotu na plnenie práva priznaného právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (§ 110 OZ). Oprávnená osoba má právo v tejto lehote podať návrh na výkon ro­zhodnutia (exekúciu). Pre plynutie tejto lehoty platí § 1 zákona o mimoriadnych opatreniach.
Čo sa týka procesnoprávnych lehôt, platí § 2 zákona o mimoriadnych opatreniach. Ide o lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania. V kontexte exekučného konania je potrebné objasniť, čo spadá pod pojem "v konaní pred súdom" a či sa uvedené ustanovenie týka len lehôt na vykonanie procesných úkonov vo vzťahu k exekučnému súdu alebo aj vo vzťahu k súdnemu exekútorovi. Pri zodpovedaní tejto otázky treba vychádzať z toho, že exekučné konanie je procesný postup subjektov exekučného konania pri poskytovaní ochrany judikovanému nároku.
25)
Súdny exekútor vykonáva v exekučnom konaní úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu stanovenom Exekučným poriadkom (pozri R 67/2013). Súdny exekútor je orgánom ochrany práva, ktorý je zaradený do systému justičných orgánov Slovenskej republiky. Je štátom určený a splnomocnený na uskutočňovanie exekučnej činnosti, a teda sa podieľa na realizácii ústavného práva na súdnu ochranu. V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa.
26)
Realizácia exekučného konania je Exekučným poriadkom zverená dvom subjektom, a to exekučnému súdu (a jemu nadriadeným súdom) a súdnym exekútorom. Exekučný poriadok upravuje vzájomné postavenie týchto dvoch subjektov, vymedzuje realizáciu jednotlivých úkonov týmito subjektmi, rozhodovanie v exekučnom konaní o rôznych procesných otázkach, ako aj kontrolu rozhodnutí súdneho exekútora exekučným súdom. Ich činnosť je vzájomne prepojená a nedá sa oddeliť. Svedčí o tom napríklad aj skutočnosť, že niektoré procesné návrhy sa podávajú u súdneho exekútora, avšak rozhoduje o nich exekučný súd. Je tomu tak napríklad pri návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Pri tomto úkone je činnosť exekučného súdu a súdneho exekútora ešte viac prepojená. Exekútor návrh na zastavenie exekúcie zasiela na rozhodnutie exekučnému súdu, pritom je povinnosťou súdneho exekútora ešte predtým zaslať návrh na zastavenie exekúcie oprávnenému na vyjadrenie. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, o zastavení exekúcie rozhodne exekútor, a to tak, že vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu. Inak predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadne s vyjadrením oprávneného súdu (§ 61k ods. 5 Exekučného poriadku). Uvedené ustanovenie jasne demonštruje prepojenie a spoluprácu týchto dvoch subjektov realizácie exekučného konania. Možno teda zdôrazniť, že
exekučným konaním nie je len tá časť exekučného konania, ktorá sa realizuje pred exekučným súdom, ale je to aj časť exekučného konania, ktorú realizuje súdny exekútor.
Preto lehoty na vykonanie procesných úkonov v konaní pred súdom treba vykladať vo vzťahu k exekučnému konaniu ako celku, teda jednak k jeho časti, ktorá sa realizuje pred a prostredníctvom exekučného súdu, ako aj k jeho časti, ktorú realizuje súdny exekútor. Tento záver nepriamo podporuje aj informácia zverejnená na oficiálnej webovej stránke Slovenskej komory exekútorov, kde sa medzi úkony, ktorých sa týka prerušenie plynutia týchto lehôt, zaraďujú aj úkony, ktoré sa adresujú súdnym exekútorom. Ide o nasledujúce procesné úkony účastníkov:
- podanie námietok proti exekúcii, začatej pred 31. marcom 2017,
- podanie návrhu na zastavenie exekúcie, začatej po 1. apríli 2017,
- podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie,
- podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie pre veriteľa v prípade zastavenia starej exekúcie.
Výkon dražieb
Do priebehu exekučných konaní zasahuje aj § 7 zákona o mimoriadnych opatreniach, podľa ktorého
"dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 30. apríla 2020 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 30. apríla 2020 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti".
Na základe znenia prvej vety tohto ustanovenia možno zjednodušene povedať, že exekútor sa musí zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by smerovalo k speňažovaniu majetku povinného. Uvedená norma sa týka všetkých dražieb, ktoré môžu byť realizované v rámci exekučného konania, t.j. môže ísť o predaj hnuteľných vecí, nehnuteľností, predaj podniku alebo predaj obchodného podielu. Ak by k speňaženiu majetku došlo, išlo by o neplatný právny úkon.
Zmätočne však vyznieva posledná veta tohto ustanovenia, ktorá prikazuje súdnemu exekútorovi "upustiť" od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti. Je otázne, čo má zákonodarca na mysli pod pojmom "upustiť". Ide o pojem, ktorý súčasný Exekučný poriadok už nepoužíva. Používal ho však Exekučný poriadok účinný do 31. marca 2017, pričom pod pojmom "upustenie od exekúcie" sa mal na mysli jeden zo spôsobov ukončenia exekúcie, a to v prípade, ak došlo k splneniu vymáhaného nároku.
27)
Možno teda len odhadnúť, ako by mal súd tento pojem vykladať, ale zrejme si musíme pomôcť jeho klasickým jazykovým významom. V kontexte okolností prípravy tohto zákona možno zjednodušene povedať, že zákonodarca, podľa nášho názoru, nemal na mysli ukončenie týchto exekúcií (teda upustiť od exekúcie, ako to mal na mysli Exekučný poriadok účinný do 31. marca 2017), skôr možno predpokladať, že súdny exekútor nie je pri tomto spôsobe exekúcie povinný alebo skôr oprávnený vykonávať žiadne procesné úkony, teda mal by sa zdržať akýchkoľvek úkonov. Inak povedané, exekútor nemôže vôbec pokračovať v exekúcii predajom nehnuteľnosti. Uvedená veta pre exekúciu predajom nehnuteľnosti rozširuje zákaz, ktorý je daný prvou vetou tohto ustanovenia. To znamená, že pri tomto spôsobe exekúcie exekútor nesmie vykonávať aj ďalšie úkony ako vykonanie dražby, poverovanie predajom majetku dražobníka, organizovanie ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku.
Pre lepšie ozrejmenie účelu tohto ustanovenia zákona o mimoriadnych opatreniach možno na tomto mieste poukázať na legislatívny vývoj daného ustanovenia, ktorý svedčí aj naznačenému výkladu. Vládny návrh zákona tak, ako bol 24. marca 2020 schválený vládou SR, znel: "
Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 30. apríla 2020 povinní upustiť od vykonania dražby. Dražba vykonaná v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 je neplatná."
28)
V rámci legislatívneho procesu v Národnej rade SR a na základe pozmeňujúceho návrhu poslancov bolo prijaté ustanovenie v znení: "
Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 30. apríla 2020 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 30. apríla 2020 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti."
Pozmeňovací návrh bol odôvodnený nasledujúco: "
Podľa § 92 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zorganizovanie dražby len jedným zo spôsobov speňažovania majetku dlžníka správcom konkurznej podstaty. Uvedený zákon však pozná aj iné spôsoby speňažovania majetku dlžníka podľa § 92 ods. 1 písm. b) a § 92 ods. 1 písm. d) a tieto spôsoby by bolo tiež potrebné do návrhu zákona doplniť, aby sa jeho ustanovenia neobchádzali. Podobne, podľa § 134 Exekučného poriadku možno vykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti, pričom dražba je až neskoršie štádium procesu exekúcie predajom nehnuteľnosti. Keď už je celá vec v štádiu dražby, tak je neskoro pre povinného. Povinný totiž nestihne využiť svoje právo na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok. Tým, že súdy idú v obmedzenom režime, nestihnú sa obrátiť na advokáta a pod. Preto je vhodné zahrnúť aj tento spôsob nakladania s majetkom dlžníka do ustanovení návrhu zákona
."
Uvedené však neznamená, že by exekútor nemohol zriadiť
exekučné záložné právo na nehnuteľnosti.
Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti predstavuje samostatný a osobitný spôsob exekúcie. Túto jeho samostatnosť možno demonštrovať tým, že má len zabezpečovaciu funkciu a nedisponuje uhradzovacou funkciou. Exekučné záložné právo sa môže zriadiť aj bez toho, aby sa začal výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti. O jeho samostatnosti ďalej svedčí aj jeho systematické zaradenie jednak v Exekučnom poriadku, ale napríklad aj v literatúre,
29)
preto je pri výklade potrebné tento spôsob exekúcie oddeliť.
Na stránke Slovenskej exekučnej komory sa objavil oznam v súvislosti s mimoriadnou situáciou. Na nej je zároveň uvedené, že exekútorom sa neodporúča vykonávať aj
vypratanie nehnuteľnosti.
Tento pokyn je však len neformálnym a nezáväzným pokynom Slovenskej komory exekútorov. Toto oprávnenie exekútorom nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Možno pripustiť, že pre tento postup (nevykonávanie exekúcií vyprataním) by mohol na isté obdobie a v určitých situáciách existovať ospravedlniteľný dôvod. Pokiaľ však táto mimoriadna situácia bude trvať dlhodobo, nemožno vylúčiť, že nekonanie exekútorov pri vypratávaní nehnuteľností môže byť vyhodnotené aj ako ich nečinnosť, čo môže mať disciplinárne dôsledky, avšak zároveň to môže vyústiť aj do prieťahov v konaní. Exekútor je povinný svoje prípadné nekonanie odôvodniť takými dôvodmi, ktoré prevažujú nad dôvodmi na vykonanie exekúcie. Musí ísť však o mimoriadne okolnosti, nielen o zdôvodnenie prostredníctvom existencie mimoriadnej situácie (veď inak by zákonodarca túto situáciu upravil v zákone o mimoriadnych opatreniach). Takýmito mimoriadnymi okolnosťami môže byť skutočnosť, že ide o vypratávanie nehnuteľnosti v určitom objekte, ktorý bol označený ako ohnisko nákazy, alebo ak sa exekúcia vyprataním nehnuteľnosti vedie voči osobe, ktorá má byť v povinnej izolácii, bol u nej potvrdený koronavírus a pod.
7. ČINNOSŤ ADVOKÁTSKYCH KANCELÁRIÍ, EXEKÚTORSKÝCH ÚRADOV, NOTÁRSKYCH ÚRADOV A ÚRADOV SPRÁVCOV KONKURZNEJ PODSTATY
Dňa 15. marca 2020 vydal Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia opatrenie č. OLP12595/2020, ktorým v bode A, okrem iného, od 16. marca 2020 určil povinnosť uzatvoriť všetky maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby, okrem určitých výnimiek. Ministerka spravodlivosti v tejto súvislosti vydala 23. marca 2020 oznámenie k výkladu tohto opatrenia, v ktorom sa vyjadruje k otázke, či sa táto povinnosť týka aj advokátskych kancelárií, notárskych úradov, exekútorských úradov a úradov správcov konkurznej podstaty, teda či aj v týchto prípadoch ide o prevádzky poskytujúce služby.
Podľa tohto oznámenia sa opatrenie nedotýka činnosti advokátov, notárov, súdnych exekútorov a správcov, keďže ich činnosť, resp. činnosť ich kancelárií
nie je prevádzkou poskytujúcou služby.
Čo sa týka notárov, súdnych exekútorov a správcov - ich činnosť má povahu výkonu verejnej moci, resp. ide o štátom poverené subjekty na vykonávanie úkonov v príslušných konaniach vedených súdmi. Vo vzťahu k činnosti advokátov možno hovoriť o poskytovaní služieb, opatrenie ale dopadá na uzatvorenie maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby. Advokát ale na poskytovanie služby nezriaďuje prevádzku alebo prevádzkareň (ktorých zatvorenie nariaďuje opatrenie).
Uvedené profesie teda musia zabezpečiť poskytovanie služieb a činností im zverených. Pri ich poskytovaní však musia dbať na to, aby predchádzali zhromažďovaniu väčšieho počtu ľudí a tiež musia dôsledne vykonávať dezinfekciu priestorov a používať dezinfekčné prostriedky. Ministerka ďalej uvádza, že osobný kontakt s klientmi a účastníkmi konania zakázaný nie je, ale mal by byť výnimočný a uskutočňovaný len vo výnimočných prípadoch, ktoré neznesú odklad, prípadne sa nedajú vybaviť inou formou.
Z uvedeného vyplýva, že úrady notárov, súdnych exekútorov a správcov, ako aj advokátske kancelárie
môžu naďalej poskytovať služby
. Osobný kontakt sa odporúča minimalizovať. Zároveň musia tieto úrady, resp. kancelárie dodržiavať odporúčané hygienické a dezinfekčné povinnosti.
8. ČINNOSŤ EURÓPSKEHO SÚDU PRE ĽUDSKÉ PRÁVA V ŠTRASBURGU
Zmeny nastali aj vo vzťahu ku konaniam prebiehajúcim pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len "ESĽP"). Dňa 16. marca 2020 prijal tento súd niekoľko opatrení súvisiacich so šírením koronavírusu a s globálnou zdravotnou krízou.
ESĽP vo svojej tlačovej správe
30)
konštatuje, že základné činnosti budú zachované a naďalej súd pokračuje vo vybavovaní vecí. ESĽP za týmto účelom nariadil prácu na diaľku.
Prednostne
budú vybavované neodkladné veci, t.j. urgentné žiadosti o predbežné opatrenia podľa čl. 39 rokovacieho poriadku. Priestory ESĽP nie sú prístupné verejnosti a vypočutia naplánované na marec a apríl sú
zrušené
aj z dôvodu zákazu cestovania medzi štátmi.
ESĽP zároveň v tlačovej správe zo 16. marca 2020 uviedol, že 6-mesačná lehota na podávanie sťažností podľa čl. 35 Dohovoru je s účinnosťou od 16. marca 2020 pozastavená (ang
. suspended
) na dobu jedného mesiaca. Takisto sú všetky lehoty v konaniach, ktoré v súčasnosti prebiehajú, s účinnosťou od 16. marca 2020 pozastavené na jeden mesiac.
Dňa 9. apríla 2020 prijal ESĽP ďalšie opatrenia.
31)
V tlačovej správe z 9. apríla 2020 sa uvádza, že 6-mesačná lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 35 Dohovoru bola predĺžená (ang.
extended
)
o ďalšie dva mesiace od 16. apríla 2020 do 15. júna 2020 vrátane tohto dňa.
Možno skôr povedať, že pozastavenie lehoty na podanie sťažnosti podľa čl. 35 Dohovoru sa predĺžilo o ďalšie obdobie (od 16. apríla 2020 do 15. júna 2020) a lehota počas tohto obdobia neplynie. To isté platí aj pre lehoty, ktoré plynú počas konania pred ESĽP. Toto pozastavenie lehôt neplatí pre žiadosť o predloženie veci veľkej komore podľa čl. 43 Dohovoru.
32)
ESĽP zároveň uvádza, že jeho základné činnosti sú zabezpečené (najmä vďaka telepráci a elektronickej komunikácii) vrátane registrácie prichádzajúcich sťažností a ich prideľovania. Aj naďalej sú zabezpečené činnosti v súvislosti s prejednávaním žiadostí o predbežné opatrenia podľa čl. 39 rokovacieho poriadku.
9. ČINNOSŤ SÚDNEHO DVORA EURÓPSKEJ ÚNIE V LUXEMBURGU
V súlade s opatreniami prijatými orgánmi verejnej moci Luxemburského veľkovojvodstva a susednými krajinami sa Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj "Súdny dvor EÚ") rozhodol zaviesť plošne od 16. marca 2020 viaceré opatrenia súvisiace so šírením koronavírusu.
33)
Súdny dvor EÚ od 16. marca 2020 zaviedol prácu na diaľku. V záujme ochrany zamestnancov a podpory boja proti šíreniu koronavírusu sú priestory inštitúcie neprístupné pre návštevníkov a zamestnancov s výnimkou osôb, ktoré musia vykonávať nevyhnutné funkcie. Vzhľadom na cestovné obmedzenia, ktoré platia v Luxembursku a vo väčšine členských štátov, sa
odročili pojednávania
na Súdnom dvore, pôvodne naplánované od 16. marca do 30. apríla, a pojednávania na Všeobecnom súde, pôvodne naplánované od 16. marca do 15. mája. Kancelárie týchto dvoch súdov kontaktovali zástupcov účastníkov konaní, informovali ich o týchto odročeniach a poskytli im podrobné informácie o ďalšom postupe v konaní.
S využitím štruktúr a postupov, ktoré boli stanovené pre krízové situácie, sa prijali všetky opatrenia potrebné pre pokračovanie činnosti súdov a služieb s cieľom zabezpečiť kontinuitu európskej verejnej služby spravodlivosti v takých podmienkach, ktoré čo najviac zodpovedajú podmienkam existujúcim v normálnom období, ale ktoré sú zároveň nevyhnutne prispôsobené výnimočným okolnostiam.
Súdny dvor EÚ zaviedol
rôzne postupy
, aby sa neprerušilo prejednávanie vecí: rozhodnutia prijaté písomným postupom, písomné otázky zaslané účastníkom konania, osobitná organizácia pojednávaní na účely vyhlásenia rozsudkov a prednesov návrhov, zjednodušené podmienky otvorenia účtu e-Curia (aplikácia, ktorá umožňuje podávanie a doručovanie procesných písomností elektronicky).
Aj keď sa obidva súdy rozhodli uprednostniť prejednávanie vecí, ktoré sú osobitne naliehavé (akými sú naliehavé konania, skrátené súdne konania a konania o nariadení predbežného opatrenia), pokračuje sa aj v prejednávaní ostatných vecí.
34)
Okrem toho bolo v tom istom období podaných 52 nových vecí, ktoré sú vybavované na diaľku.
35)
1) Dostupné na: http://www.justice.gov.sk/Stranky/Prevencia-pred-koronavirusom.aspx.
2) "Navrhované opatrenie má za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva, najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka."
3) K tomu pozri napríklad TURČAN, M. K argumentu e silentio a argumentu ex dicto. Dostupné na: https://www.pravniprostor.cz/clanky/ostatni-pravo/k-argumentu-e-silentio-a-argumentu-ex-dicto; MELZER, F. Metodologie nalézání práva: Úvod do právní argumentace. 2. vyd. Praha: C. H. Beck, 2011.
4) Pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2 Cdo 91/2009, sp. zn. 1 K O 8/2018; ďalej napríklad HRNČIAR, D. Neprípustnosť aplikácie súkromnoprávnej sankcie vo vzťahu verejnoprávnej povahy. In Justičná revue. 2005, č. 11, s. 1381 - 1386.
5) Napríklad žaloby odsúdených umiestnených v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ktorými sa domáhajú určenia, že žalovaný (ústav na výkon trestu odňatia slobody) ne­oprávnene zasiahol do ich práv chránených čl. 8 a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj "Dohovor"), a náhrady nemajetkovej ujmy. Niektoré súdy tieto konania zastavujú pre nedostatok právomoci konať, pretože dodržiavanie zákona pri realizácii výkonu trestu odňatia slobody prislúcha prokuratúre, ktorá má povinnosť vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené slobody podľa zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, ktorý patrí do právnej úpravy verejného práva. Nejde teda podľa nich o žalobu zo súkromnoprávnej sféry. Sú však aj iné názory, k tomu pozri aj ro­zhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 16/2011 z 27.9.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 65/2013 z 28.5.2014, R 35/1996, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2017 z 12.10.2017.
6) Ustanovenie § 1 písm. b) a contrario. Poukazujeme na možný interpretačný problém pri posúdení toho, do ktorej skupiny patrí lehota, ktorá skončí práve 27.3.2020. Vzhľadom na použitie pojmov "odo dňa účinnosti", "do dňa účinnosti" a "po účinnosti" zákon nedáva jednoznačnú odpoveď. Prikláňame sa však k takej interpretácii, ktorá včasnosť lehoty posúdi v prospech osoby, ktorá právo uplatňuje.
7) Kupujúci mohol 15. apríla 2017 ešte plniť včas, nasledujúci deň bol už v omeškaní.
8) Podľa § 101 OZ: "Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz."
9) Podľa § 122 OZ: "(1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
(2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
(3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň."
10) Dňom 12. marca 2020 bola vyhlásená mimoriadna situácia na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
11) K argumentom vyplývajúcim z požiadavky hodnotovej bezrozpornosti právneho poriadku (axiologickému výkladu) pozri MELZER, F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argmentace. 2. vyd. Praha: C. H. Beck, 2001, s. 165.
12) "Na rozdiel od úpravy v § 1, ktorá sa zameriava na hmotnoprávne lehoty, ustanovenie § 2 ods. 1 sa zameriava na procesné lehoty na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu. Aj v týchto prípadoch bude platiť, že tieto lehoty nebudú do 30. apríla 2020 plynúť. Predkladateľ od tohto opatrenia očakáva zníženie náporu, resp. tlaku na účastníkov konania či strán v konaní prichádzať na súd alebo do priameho styku so svojím právny

Kategórie