Aký je súčasný rating slobody a zdravia?

The following text intends to show on the various connotations of mandatory child vaccination. The author´s analysis is dedicated to the present legal sources in Slovak and neighboring Czech republic, as well as to the background and character of the guarantees included in the European court of Human Rights judicature. Those can represent the significant impact on the anticipated Constitutional Court decision upon the lodged constitutional complaint. It also relates to the problem of sanctions for failing legal obligations to undergo the mandatory vaccination. This text strongly appeals and seeks for solution in the peremptory issue, especially in the view of the increased risk of anti vax spread of influence. Health protection essentially boils down to personal liberty vs. the good of the entire society.

Prirodzenoprávne chápanie podstaty človeka ohlasuje v ostatnom období stále nové výzvy prehodnocovať hranice slobody jednotlivca. Jej poctivo presná definícia z úvodných prednášok teórie práva (sloboda jednotlivca končí tam, kde začína sloboda iného) sa postupne javí ako nedostatočná. Stáva sa tak predovšetkým rozširovaním slobôd akcentovaných liberálnou spoločnosťou, avšak súčasne v ambivalencii voči neustále prehlbovanej reglementácii zo strany inštitúcií štátu a orgánov nadnárodného spoločenstva, ktorého sme súčasťou. Zatiaľ čo pendantom práva ostáva nemenne povinnosť, ktorá má v domácom právnom prostredí silne pozitivistický rodokmeň, t.j. musí byť priamo a výslovne ustanovená právnym predpisom,¹⁾ sloboda ako prejav individuálneho práva prerastá očakávané hranice, čo nevyhnutne naráža na konflikt a následné potlačenie solidárneho, spoločenského cítenia, či prejavov vôle. S atestom prísnej redukcie to spoločenské cítenie by z hľadiska metodológie tvorby práva malo v našom náčrte zodpovedať idey práva, ktorá sa v geopolitických a historických vektoroch neustále mení a vyvíja. Nadväzujúc na F. Melzera má však idea práva legitimizovať prekonanie normativistickej hranice medzi Sollen und Sein (musieť a mať voči byť), čím táto spoločenská vôľa aj legitímne podmieni obsah platného práva.²⁾ Ak jeho obsah má v rámci aplikačnej praxe arti

kulovať Ústavný súd SR, je neraz postavený pred vážne skúšky naplniť právo teleologickým významom a reflektovať v ňom účel práva³⁾ spôsobom, aby zodpovedal spoločenskej vôli a potrebe. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako tieto atribúty dodrží v konkrétnom prípade, o to viac, že v takej zložitej otázke nebol doteraz dosiahnutý spoločenský konsenzus. Naopak, oná problematika spoločnosť na veľmi citlivom mieste doslova rozdeľuje. Navyše, je vôbec otázne, či akýkoľvek konsenzus treba hľadať, ak pozadie prípadu tvorí medicínska veda a stav jej súčasného poznania. Reč je o povinnej vakcinácii detí, ktorá je už dlhodobo predmetom búrlivého odborného i laického diskurzu.

Existujú vedecké dôkazy, že sa ľudský imunitný systém vyvíja ešte pred narodením a pokračuje vo vývoji po narodení. Vďaka protilátkam od matky, ako aj prostredníctvom dojčenia je počas prvých mesiacov po pôrode chránený proti viacerým pôvodcom infekcií, no ani táto prevencia nepostačuje. Preto vo väčšine krajín sveta boli v posledných rokoch vytvorené národné imunizačné programy, ktoré sú koordinované Svetovou zdravotníckou organizáciou a jej poradným orgánom SAGE (Strategic Advisory Group of Experts) s veľmi presne nastaveným vakcinačným kalendárom reflektujúcim stupeň ochrany a možnej expozície dieťaťa nákazou. SAGE sa však vo svojej činnosti venuje okrem očkovaniu detí aj celkovej imunizácii a preventívnej ochrane pred ochoreniami chránenými vakcináciou.⁴⁾

Zaujímavosťou je, že navzdor hnutiam proti očkovaniu, British Medical Journal uverejnil v roku 2007 výsledky hlasovania pre najväčšie medicínske objavy za posledných 150 rokov a jednoznačne sa medzi piatimi výdobytkami vedy nachádzalo očkovanie v tesnej línii s antibiotikami, anestéziou, hygienou a objavom štruktúry DNA.⁵⁾

Podstatou vakcinácie je teda vyvolanie prirodzenej reakcie človeka na ochorenie stimuláciou imunitného systému, takže v prípade, že bude vystavený špecifickým patogénom v budúcnosti, imunitný systém si ich "zapamätá" a bude schopný buď účinne ochorenie eradikovať alebo zabrániť jeho rozvinutiu.

Okrem toho je užitočné spomenúť, že zatiaľ čo vakcíny obsahujú antigénnu zložku, či živé vírusy, ktoré vyvolajú ochranu pred pôvodcom infekcie, ich podiel je v očkovacej látke neporovnateľne menší, než sa nachádza v prostredí, ktoré dieťa obklopuje, nehovoriac o dôsledkoch, ktoré nákaza nimi spôsobuje.

Napriek neustálym pokusom hľadať alternatívy k podávaniu očkovacích látok neboli doteraz vyvinuté efektívne náhrady a nie sú nimi v plnom rozsahu často uvádzané homeopatické substitúty, antibiotiká, chemoterapeutiká, ani antivirotiká či princípy zdravého životného štýlu.

Ochorenia ako tetanus, meningitída alebo besnota majú spravidla smrteľné alebo zdravie trvalo poškodzujúce následky, zatiaľ čo očkovacie látky proti nim sa všeobecne dobre znášajú a majú minimálne vedľajšie účinky.

Napriek uvedenému nebolo by vedecky seriózne tvrdiť, že vakcíny podávané deťom alebo dospelým sú stopercentne bezpečné s absenciou rizika vedľajších účinkov, avšak podobne ako to nie je možné tvrdiť o žiadnom farmaceutiku, ktoré sa na trh dostane. Súčasne však platí, že vakcíny, ktoré sú u nás dostupné, pred ich uvedením na trh a registráciu podliehajú veľmi prísnemu, niekoľko rokov trvajúcemu testovaniu a pravidelnej kontrole, a to aj po tom, čo sú už používané v praxi.⁶⁾ Proces presadenia nových vakcín na trh býva zakaždým zložitý.⁷⁾

Väčšina komplikácií, prípadne prejavov vážnych ochorení detí sa prejaví približne od narodenia do poldruha roka, čo je zároveň obdobie rutinného podávania vakcín. Nie je potom náhoda, že často dochádza k identifikácii vakcíny ako pôvodcu alebo spúšťača ochorenia samotného.

Zároveň treba opakovane zdôrazňovať, že v dnešnej dobe za súčasného stavu poznania medicínskej vedy neexistuje iná účinná liečba než podávanie hyperimúnnych imunoglobulínov (protilátok) a očkovacích látok na zabránenie vážnym infekčným onemocneniam, ktoré deťom i dospelým hrozia.⁹⁾

Pokiaľ ide o návrhy na zníženie rozsahu povinnej vakcinácie, je potrebné uviesť, že napriek zlepšeniu životných podmienok v sprievode vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti detí u nás predstavujú spomínané tendencie hrozbu návratu ochorení, ktoré sa vďaka imunizácii podarilo celkom alebo vo veľkom rozsahu potlačiť. Naopak, pokusy zrušiť povinné očkovanie viedli v minulosti k opätovnému výskytu ochorení, napríklad diftérie v bývalom Sovietskom zväze alebo nedávno osýpok vo Veľkej Británii.¹⁰⁾

Napokon pomôcť zorientovať sa v spletitej problematike narastajúceho množstva vakcín, ich účinkov, rizík, ale predovšetkým odborných argumentov proti tvrdeniam antivakcinačných kampaní môžu napríklad dokumenty, ktoré sú oficiálne dostupné na stránkach ministerstva zdravotníctva. Mimo Slovenskej republiky je príkladom takejto publikácie austrálsky sprievodca imunizáciou: "Mýty a realita, odpovede na otázky proti očkovaniu, sprievodca pre poskytovateľov".¹¹⁾

Médiami, ale najmä v radoch bojujúcich proti očkovaniu stále rezonuje jeden z nemnohých prípadov, v ktorom taliansky súd u dieťaťa "potvrdil autizmus" rok po podaní vakcíny MMR.¹²⁾ Bolo už vtedy zrejmé, že na pozadí tohto rozhodnutia stála už viackrát popretá Wakefieldova MMR správa z roku 1998,¹³⁾ ktorá mala preukazovať kauzalitu medzi podaním vakcíny a prejavmi autizmu. Súd pritom svoje rozhodnutie oprel o znalecký posudok lekára Massima Montinariho, ktorý bol známy ako autor knihy o súvislostiach očkovania a autizmu a tiež všeobecne spájaný s poskytovaním poradenstva rodičom, akým spôsobom postupovať, aby sa vyhli povinnej vakcinácii svojich detí.¹⁴⁾

Ku kauzalite podávania MMR vakcíny a autizmu je užitočné uviesť, že prakticky od roku 1995 bolo vykonávaných viac než 18 štúdií v Európe i Severnej Amerike, pričom sa ani v jednom prípade kauzálny nexus nedokázal.¹⁵⁾

Efekt podobných pseudovedeckých kampaní na preukázanie príčinných súvislostí pri dokazovaní v medicínskych sporoch môže predstavovať riziko značného zneužívania. Problematika by mohla byť podrobená rozsiahlemu rozboru, najväčšie úskalie však vidíme v tom, že "(...) ."¹⁶⁾ Dôkazom je už spomínaný taliansky prípad.

Možno povedať, že kampane zamerané proti podávaniu očkovacích látok majú viaceré spoločné znaky a dalo by sa dlhodobo skúmať zázemie týchto prúdov. Malému množstvu z nich nemožno uprieť poctivosť v ambícii hľadať pre deti ideálny model udržania zdravotného stavu bez možnosti vystaviť ich zbytočným rizikám. Väčšinou však atakujú doterajšie poznatky vedy v natoľko extrémnom význame, že sú šíriac tzv. bad science nebezpečenstvom nielen pre samotné nezaočkované deti, ale v dôsledkoch aj pre celú spoločnosť. Ich protagonisti tvrdia, že sú deti imunizáciou vystavené bezprostrednej hrozbe vedľajších účinkov, z nich napríklad poškodeniu zdravia v dôsledku príjmu hliníkových solí. ide o tvrdenie, ktoré nemá akúkoľvek odbornú podporu.¹⁷⁾

Spomínané kampane hľadajú všemožné spôsoby, ako sa povinnému očkovaniu vyhnúť, pričom argumenty na obhajobu tohto postupu vehementne gradujú tam, kde sa s konkrétnou očkovacou látkou spájajú obavy z výskytu chorôb neznámeho alebo neurčitého pôvodu, akými sú spomínaný autizmus, náhle úmrtie dojčiat či skleróza multiplex.¹⁸⁾

Okrem toho v súčasnosti pri takomto stave imunizovanej populácie si u nás ťažko možno predstaviť starostlivosť o deti, ktoré v dôsledku nepodania očkovacej látky ochoreli na niektorú zo spomínaných infekcií. Patrí dnes už k minulosti hrozivý pohľad na dieťa paralyzované infekčnou detskou obrnou a napojené nonstop na prístroj známy pod označením "železné pľúca", podobne ako dieťa s obštrukčnou poruchou dýchania následkom diftérie (záškrtu), či s poškodením mozgu v dôsledku prekonanej infekcie osýpok. Ako uviedlo aj Ministerstvo zdravotníctva ČR ako vedľajší účastník konania o ústavnej sťažnosti: "Len skutočnosť, že je prevažná časť populácie v Českej republike pravidelne a dlhodobo očkovaná, vedie k tomu, že ojedinelé porušenie zákonnej povinnosti zo strany povinných osôb neviedlo doteraz k epidemickému výskytu infekčných chorôb."; okrem toho poukázal na alarmujúci stav nárastu výskytu hepatitídy typu B, ktorá má hrozivejšiu infekčnosť ako HIV.¹⁹⁾

Naopak, v rozvojových krajinách je takýto stav poškodenia zdravia u neočkovaných detí bežným javom.

Žiaľ, neostáva len pri krajinách tretieho sveta. Šírením antivax kampaní stúpa z roka na rok počet neočkovaných detí a aritmetickým radom s ním aj nové ohniská výskytu epidémií. Stačí pozrieť jednu z nedávnych diskusií s Dr. Offitom, ktorý je profesorom v odbore imunológie a virológie a riaditeľom odboru pre infekčné ochorenia v detskej nemocnici vo Filadelfii. V diskusii uvádza len niekoľko z množstva príkladov, i.a. výskyt čierneho kašľa v Kalifornii, ktorý je zatiaľ epidemicky najrozsiahlejší od roku 1947, mumpsu v roku 2006 s výskytom na stredozápade, osýpkovú epidémiu v r. 2008, naposledy postihujúcu Minnesotu a mnohé ďalšie.²⁰⁾

Podobne nemožno opomenúť stúpajúci počet prípadov v krajinách západnej i východnej Európy, kde došlo opätovne k výskytu čierneho kašľa (800 - 1 000 prípadov ochorení na 100 tis.). Išlo najmä o Anglicko v rokoch 1976 až 1982 s epidémiou cca 225 tisíc chorých s vysokým podielom komplikácií, ale aj napríklad epidémie nákazy osýpok.²¹⁾

V 8 krajinách, v ktorých zaočkovanosť poklesla v dôsledku antiočkovacích aktivít, zaznamenali 10 až 100-násobne viac prípadov ochorenia v porovnaní s krajinami, kde sa zaočkovanosť udržala.²²⁾

Naliehavosť problematiky podčiarkuje v ostatnom období aj návrh Krajského súdu v Nitre z 23.7.2013²³⁾ Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa článku 144 ods. 2 v spojení s čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, aby nálezom vyslovil, či a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o ochrane zdravia") je v súlade s čl. 2 ods. 2 a 3, s čl. 13 ods. 1 a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1, čl. 16 ods. 1 v spojení s článkom 40 Ústavy SR. V rovnakom rozsahu žiadal o posúdenie súladu ustanovení , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (ďalej len "vyhláška") s už citovanými článkami Ústavy SR.

Na Krajský súd v Nitre bol 5.3.2013 podaný návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Úradu verejného zdravotníctva pre údajné porušenie základných práv a slobôd. Porušenia sa mal príslušný úrad dopustiť svojim rozhodnutím z 21.11.2012, ktorým uznal vinnou zákonnú zástupkyňu malolete