Boučková, P., Rovnost a sociální práva.

Evanjelium podľa sv. Matúša, 20, 8 - 16 nie je úvodom k metafyzicky zameranej knihe, ale pripomenutím jedného z najznámejších biblických podobenstiev. Pravidelne v čase zberu jesennej úrody je jednou z najťažších filozofických otázok o vzťahu rovnosti a sociálnej spravodlivosti v súvislosti so sporom o spravodlivú odmenu za prácu. Ponúkané biblické vyriešenie určite neteší presvedčených liberálov, ktorých filozofia je, ako hovorí F. Šamalík, založená na ekonomickej vede a táto "nechce byť závislá od akejkoľvek morálnej motivácie" (ŠAMALÍK, F. Ústava sevřená v protikladech restaurace. Brno: Doplněk, 2008, s.18). V zásade sa to týka viac alebo menej ľavicových (sociálne orientovaných) liberálov (J. Rawls), ako aj pravicových (krajne individualistických) liberálov (R. Nozick), ktorých filozofia dominovala (napriek neotomisticky zameraným komunitarianistom - A. Mac Intyre) čiastočne aj vďaka troskotajúcim ekonomikám komunistických štátov strednej a východnej Európy v druhej polovici 20. storočia. Určitým paradoxom je, že najmä v kontinentálnej Európe vytvorenie Štátu blahobytu umožnilo prenesenie sociálne orientovaných programov z nenormatívnej (ale v praxi aplikovanej) sféry do sféry normatívnej. Cesty tohto prenosu tvoria významnú časť publikácie P. Boučkovej, ktorá má podstatne väčší rozmer ústavnoprávny ako filozofický. Zodpovedá to aj predsavzatiu autorky, že sa pokúsi vystihnúť úlohu vnútroštátnych, ako aj nadštátnych súdov v tejto transpozícii. K tomu si vybrala ústavné, resp. najvyššie súdy Nemecka, Česka, Kanady, USA, Indie a Južnej Afriky. Nepochybne tento výber je licenciou autorky, ale určite by bolo zaujímavé do tejto komparácie zaradiť niektorý zo súdov románskych krajín (dal by som tip na Taliansko alebo Portugalsko) a v súvislosti s judikatúrou Ústavného súdu Českej republiky aj porovnanie s vývojom rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto oblasti. Z nadštátnych súdov sa potom venuje Európskemu súdu pre ľudské práva a Súdnemu dvoru Európskej únie, k čomu nemožno mať žiadne námietky.

Publikácia je rozdelená do desiatich kapitol, ale ich prehľad na tomto mieste nemá až taký význam, pretože určitým nedostatkom tejto práce je práve jej štruktúra, ktorá núti autorku vracať sa k tomu istému na viacerých miestach.

Z vecného hľadiska možno prácu rozdeliť na dve časti, a to po prvé pokus o zachytenie prenikania sociálnych práv do normatívnych systémov a po druhé participácia sú