O novom maďarskom Občianskom zákonníku

The article presents basic characteristics of the new Hungarian Civil Code adopted by the parliament on 11 February 2013, which will take effect from 15 March 2014 and supersede the first Civil Code from the year 1959. The new private law code is characterised by a monistic conception which integrates the whole law of obligations, covering both commercial and non-commercial obligations, regulation of companies and cooperatives, as well as family law. From the conceptual and system viewpoints the Hungarian Code is inspired by some foreign examples at national level, in particular by the Swiss ZGB, with which it shares the systematic arrangement of content (none of the codes has a general part). In terms of content the new Hungarian code is the continuation of existing legislation and case law and, in its innovated form, takes from it all items which have proved to be successful in the application practice. The new code also achieves the required degree of internationalisation and Europeanization. The authors of the code have drawn on the international and European legislation as well as on academic model proposals which won recognition from global experts. It can be stated that the new Hungarian Civil Code represents a modern national code of private law with European dimensions.

Maďarský parlament po diskusii, ktorá sa začala 26. septembra 2012, a po zapracovaní niekoľkých pozmeňovacích návrhov prijal dňa 11. februára 2013 zákon č.V z roku 2013 o Občianskom zákonníku (ďalej len OZ). Nový kódex nadobudne účinnosť 15. marca 2014 a vystrieda prvý občiansky zákonník Maďarska, zákon č.IV z roku 1959. Prechodné ustanovenia budú upravené v osobitnom zákone.

Vypracovaniu a vzniku nového kódexu predchádzali desaťročné odborné prípravné práce. V roku 1999 začala svoju prácu vládou poverená deväťčlenná Kodifikačná komisia,¹⁾ ktorú viedol autor tohto príspevku. Jej ďalšími členmi boli vysokopostavení sudcovia a univerzitní profesori. Opierajúc sa o návrhy pracovných skupín Kodifikačná komisia najprv vypracovala koncepciu nového zákonníka, ktorú vláda vo februári roku 2002 uverejnila v úradnom vestníku a predložila na odbornú diskusiu.²⁾ Kodifikačná komisia na základe pozmeňovacích návrhov koncepciu sčasti prepracovala. Konečnú verziu koncepcie vláda schválila v januári 2003 a taktiež uverejnila v úradnom vestníku.³⁾ Na základe týchto dokumentov bol pripravený text prvej osnovy ("diskusná osnova"), ktorá bola spolu s odôvodnením uverejnená a predložená na odbornú diskusiu po častiach v priebehu roku 2006. Na základe mnohých pozmeňujúcich pripomienok súdov, univerzít, advokátskych a notárskych komôr bola v roku 2008 pripravená druhá osnova - tzv. "Expertný návrh".⁴⁾ Pred parlamentnými voľbami v roku 2010, v dôsledku nezrovnalostí v pôvodnom pracovnom pláne kodifikačných prác, Kodifikačná komisia v júni 2010 bola opäť poverená pokračovaním a dokončením legislatívnych prác. Nová (tretia) osnova⁵⁾ bola pripravená koncom roku 2011, ktorú Ministerstvo verejnej správy a spravodlivosti - nepozmenenú - predložilo na spoločenskú diskusiu a interné pripomienkové konanie. Ministerstvo na prediskutovanie došlých pripomienok zorganizovalo medzirezortné pripomienkové konania a široké tematické diskusné fóra. Na základe odbornej diskusie Kodifikačná komisia vypracovala (štvrtú) osnovu⁶⁾ a predložila ju vláde, ktorá ju prerokovala na dvoch zasadnutiach, a potom ju, nepozmenenú, predložila dňa 11. júla 2012 parlamentu.

Základom i cieľom spoločensko-politického vývoja, ako aj ústavných garancií sa stal v Maďarsku po roku 1992 ako vzor model sociálneho trhového hospodárstva, ktorý je všeobecne akceptovaný v štátoch združených v Európskej únii.

Naplneniu tohto cieľu má slúžiť aj nový OZ, ktorý vychádza z potreby vytvoriť súkromnoprávne podmienky pre sociálne orientované a ústavne chránené trhové hospodárstvo. Primerane tomu OZ vytvára v prvom rade úpravu majetkových vzťahov, pričom jeho cieľom je tiež poskytnúť právnu ochranu fyzickým osobám ako ľudským bytostiam, ďalej vzťahom v rodine i osobnostným právam právnických osôb.

Maďarsko, rovnako ako Slovensko, po ukončení štyri desaťročia trvajúcej diktatúry a spoločensko-hospodárskej politiky, ktorá napokon viedla do slepej uličky, v roku 1990 zaviedlo spoločenský poriadok postavený na základoch súkromného vlastníctva a slobodného podnikania. Nový spoločenský model vyžaduje široké akceptovanie vlastníkov, predovšetkým bezvýhradné uznanie a ochranu vlastníctva. Týmto princípom je poznačený celý zákonník a jeho jednotlivé pravidlá (napr. normy nadobúdania vlastníctva). K tomu všetkému, samozrejme, pristupujú sociálne obmedzenia na úkor súkromného vlastníctva. Druhou základnou konklúziou súkromnej autonómie je akceptovanie zásady Obmedzovať tento pilier súkromného práva je dôvodné len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný v záujme dosiahnutia sociálnej spravodlivosti a iba ak to pravidlá slobodnej trhovej súťaže pripúšťajú. Preto zasahovať do zmluvných vzťahov prostredníctvom právnych noriem je potrebné a možné výnimočne a len v takom prípade, keď sa za právnou rovnoprávnosťou a subordináciou zmluvných strán skrýva absencia hospodárskej, resp. vedomostnej rovnováhy, ktorá vo veľkej miere ovplyvňuje aj zmluvné podmienky. Prípady ochrany tzv. "slabšej strany" OZ vymedzuje osobitne. Za také sa považujú v prvom rade spotrebiteľské právne vzťahy a zmluvy uzatvorené so všeobecnými zmluvnými podmienkami. Tretím pilierom súkromnej autonómie je ktorá je premietnutá do podoby inštitútov združenia, obchodných spoločností a družstiev podľa vzoru už osvedčených súkromnoprávnych úprav.