Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Občianska spoločnosť - právne vyjadrenie
GAJDOŠOVÁ, M.: Občianska spoločnosť – právne vyjadrenie.∗ Právny obzor, 106, 2023, č. 4, s. 275 – 290.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.4.01
Civil society - a legal expression. The aim of this paper is to outline the legal expression of the concept of civil society. The paper is based both on the sources of the idea of the formation of civil society and on the current knowledge of legal science, legal regulations and strategic documents at the level of the Slovak Republic, the EU and others. The concept of civil society is a broad and internally structurable concept with its own history and dynamics. From a legal perspective, it is important that the content of the concept of civil society includes persons, both natural persons and legal entities. Of course, it also includes their activities. The classification of civil society can take into account the dimension of the state, the dimension of the European Union, the dimension of an otherwise international one. The legal expression of the content of the concept of civil society depends more or less on the purpose for which the term is used and on the „author“ who uses it. Civil society can be expressed in a range from the narrowest to the broadest meaning. A democratic and rule of law state requires an independent civil society.
Key words: civil society, civil society organisations, non-governmental organisations, selfgovernment, governance
Úvod
Občianska spoločnosť je pojem využívaný v právnej vede, v mnohých ďalších spoločenských vedách, je využívaný v najbežnejšom jazyku, médiách, politike, dokonca sa nachádza aj v právnych predpisoch. Dobrým príkladom je vyjadrenie jedného zo spôsobov napĺňania poslania vysokou školu v zákone o vysokých školách:
zapájaním sa do verejnej diskusie o spoločenských a etických otázkach a o utváraní občianskej spoločnosti
.
1)
V európskej legislatíve nájdeme pojem európska občianska spoločnosť - v európskom nariadení o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií sa definuje potreba užšej väzby medzi európskou občianskou spoločnosťou a inštitúciami EÚ.
2)
Trocha príkro vyjadrené sa pojem občianska spoločnosť často používa ako vágny pojem, ako pojem, na ktorý sa ako na "
univerzálny vešiak dá zavesiť čokoľvek
".
3)
Obsah pojmu občianska spoločnosť nie je jednoduché v úplnosti definovať. Najčastejšia predstava tohto pojmu sa spája so spoločenstvom občanov, keď však uvedieme spoločenstvo občanov, je potrebné dodať - spoločenstvo občanov určitého štátu (či štátneho zoskupenia). Vzápätí je zrejmé, že súhrn občanov určitého štátu (či štátneho zoskupenia) nie je presné vyjadrenie pojmu občianska spoločnosť. Akokoľvek, je zrejmé, že občianska spoločnosť je spoločenstvo osôb, otázka zostáva, ktorých.
1. Stručne k myšlienkovým zdrojom formovania občianskej spoločnosti
Občianske spoločenstvo ako spoločenstvo ľudí (občanov) tvoriacich obec (polis) - spojených s právom (poriadkom) ako jeho nevyhnutnou zložkou ("
právo jest řád občanského společenství
") -, opísal už
Aristoteles
. "
Poněvadž vidíme, že každá obec jest jakýmsi (...) druhem společnosti a že každé společenství jest sestaveno za účelem nějakého dobra - neboť všichni lidé všechno konají pro to, co se jim zdá dobrem -, jest zjevno, že sice všechna společenství směřují k nějakému dobru jako k cíli, ale zvláště a ze všech k nejvyššímu dobru to společenství, které ze všech má největší přednost a všechny ostatní v sobě zahrnuje. To jest tak zvaná obec a občanské společenství
. (...)
Spravedlnost však jest podstatnou složkou občanského soužití; neboť právo jest řád občanského společenství; a právo rozhoduje o tom, co jest spravedlivé. (...) Z toho jest tedy zřejmo, že obec jest útvar přirozený a že člověk jest bytost přirozeně určená pro život v obci, a že ten, kdo od přirozenosti a ne jenom náhodou žije mimo obec, jest bytostí buď špatnou anebo lepší než člověk, jako také muž, o němž Homeros s výtkou poznamenal: Bratrstva, práva i krbu se zříká takový člověk."
4)
K občianskej spoločnosti v dnešnom význame je však potrebné načrieť do relatívne mladšieho obdobia - do "moderného" sveta, do obdobia od 19. storočia.
Občianska spoločnosť v
Kantovom
učení je vnímaná v jeho delení systému práva na dve časti, na právo súkromné a verejné, a to (obdobne ako u Aristotela) - ako spoločenstvo osôb pod jurisdikciou štátu.
5)
K najbližšiemu vyjadreniu občianskej spoločnosti v dnešnom význame patria
Heglove
myšlienky, ktoré je vhodné predstaviť v širšom rozsahu, aj v "priamom znení". Občianska spoločnosť v
Heglovom
poňatí už vystupuje ako vrstva medzi rodinou a štátom, do ktorej štát nezasahuje.
6)
Občianska spoločnosť indivíduum vyčleňuje z rodiny a zasadzuje ho do novej siete práv a povinností, do nového celku.
"Občianska spoločnosť však indivíduum vytrháva z týchto pút
(rodiny, pozn. M. G.),
oddeľuje navzájom ich články a uznáva ich ako samostatné osoby (...) tak sa indivíduum stalo synom občianskej spoločnosti, ktorá má naňho práve tak nároky, ako on na ňu práva. (...) [O]bčianska spoločnosť je tou obrovskou mocou, ktorá človeka k sebe pripútava, požaduje od neho, aby pre ňu pracoval a aby bol všetkým prostredníctvom nej a konal všetko jej prostredníctvom. Ak má byť človek takto členom občianskej spoločnosti, má voči nej tak práva a nároky, ako ich mal v rodine. Občianska spoločnosť musí svojho člena chrániť, brániť jeho práva, tak ako je jednotlivec zaviazaný právam občianskej spoločnosti."
7)
Hegel
za základ občianskej spoločnosti považuje konkrétnu osobu, ktorá je sama sebe účelom. Všeobecný princíp štátu si nemôže osobu úplne podriadiť, osoba musí byť sama osebe autonómna. To, čo nastoľuje štát, musí byť zlučiteľné so záujmami indivídua.
Hegel
sa dištancoval od stredovekého poňatia stavov, keď stavy v podstate suplovali štát, ale, naopak, predpokladá odlúčenie občianskej spoločnosti od štátu. identifikoval premenu stavov politických na stavy sociálne a ich úlohu videl v ich sprostredkovateľskej funkcii medzi občianskou spoločnosťou a štátom.
8)
Hegel
formuloval myšlienky o občianskej spoločnosti v čase, keď princípom rodinného života bola pôda, pre podnikavosť priemyslu bolo nevyhnutné more, keď sa vzdialené štáty dostávali do vzájomného styku a zmluvného vzťahu a keď najväčší prostriedok - vzdelávanie a obchod dostávajú svoj svetodejinný význam.
9)
"
Občianska spoločnosť je diferencia, ktorá vstupuje medzi rodinu a štát, aj keď jej utváranie prebieha neskôr než utváranie štátu; (...). Vytvorenie občianskej spoločnosti náleží modernému svetu, ktorý všetkým určením idey poskytuje ich právo. (...) V občianskej spoločnosti je každý sebe účelom, všetci ostatní sú mu ničím. Ale bez vzťahu k druhým nemôže objem svojich účelov dosiahnuť; títo druhí sú preto prostriedkom k účelu osobitného. Avšak osobitný účel si prostredníctvom vzťahu k druhým dáva formu všeobecnosti a uspokojuje sa tým, že zároveň tak uspokojuje blaho druhých. (...)
Mravnosť je tu stratená do svojich extrémov a bezprostredná jednota rodiny sa rozpadla do mnohosti. (...) Aj keď sa v občianskej spoločnosti osobitosť a všeobecnosť rozpadli, sú aj tak obe navzájom späté a podmienené. Aj keď sa zdá, že jedno činí práve to, čo je druhému protikladné, a domnieva sa, že môže byť len vtedy, keď si druhé udrží od tela, aj tak má každé to druhé ako svoju podmienku
."
10)
Heglova
občianska spoločnosť obsahuje tri momenty: vzájomné uspokojovanie potrieb jedinca i ostatných prácou, nevyhnutnosť slobody a ochrany vlastníctva prostredníctvom právneho systému a reguláciu štátnou správou a obstarávanie záujmov prostredníctvom korporácií.
11)
V
Heglovom
poňatí sú podstatné stavy (už odlišné ako stredoveké stavy), ide o stavy sociálne, čiže isté kategorizovanie osôb podľa činností, ktoré vykonávajú (stav zabezpečujúci si živobytie poľnohospodárstvom, stav živnostenský a stav vykonávajúci činnosti v prospech všeobecného záujmu). identifikuje ich takto:- stav substanciálny (má svoj majetok v prírodných produktoch pôdy, ktorá je schopná byť vo výlučnom súkromnom vlastníctve a ktorú obhospodaruje - tento stav si zachováva patriarchálny spôsob života, dôležité sú rodinné väzby a dôvera, charakteristická je pokora);
- stav živnosti (ako zamestnanie má formovanie produktu prírody svojou prácou, zahŕňa stav remesla, stav priemyslu, stav obchodu, charakteristická je túžba po slobode a požiadavka právneho stavu);
- všeobecný stav (jeho zamestnaním sú všeobecné záujmy spoločenských pomerov; " musí byť preto oslobodený od priamej práce pre uspokojovanie potrieb buď vďaka súkromnému majetku, alebo tým, že je odškodňovaný štátom, ktorý si činí nárok na jeho činnosť, takže súkromný záujem nachádza svoje uspokojenie vo svojej práci pre všeobecno".). (...) "Uznanie a právo toho, že to, čo je v občianskej spoločnosti a v štáte nutné prostredníctvom rozumu, sa deje súčasne sprostredkovaním ľubovôľou, je bližšie určenie toho, čo sa predovšetkým vo všeobecnej predstave nazýva slobodou. Indivíduum si dáva skutočnosť len tým, že vôbec vstupuje do súcna, teda do určenej osobitnosti, a tým sa výlučne obmedzuje na jednu z osobitných sfér potreby. Mravným zmýšľaním v tomto systéme je preto poctivosť a stavovská česť, totiž učiniť sa, a to podľa vlastného určenia, svojou činnosťou, usilovnosťou a šikovnosťou členom jedného z momentov občianskej spoločnosti a ako taký sa udržať a starať o seba len prostredníctvom tohto sprostredkovania s všeobecnom, ako aj byť prostredníctvom tohto sprostredkovanie uznaný vo svojej predstave a v predstave druhých."12)
Hegel
zastával vyváženie, aby policajný dozor nebol nad všetkým, ale aj aby napríklad sloboda živnosti neohrozovala všeobecné blaho.
13)
"
Policajná starostlivosť najmä uskutočňuje a udržuje to všeobecné, ktoré je obsiahnuté v osobitosti občianskej spoločnosti, ako vonkajší poriadok a opatrenia na ochranu a bezpečnosť más pred osobitnými cieľmi a záujmami, ktoré ako také majú svoju existenciu v tomto všeobecnom. (...) Vedľa rodiny tvoria korporácie druhý, v občianskej spoločnosti založený mravný koreň štátu. (...). Korporácia však o sebe a pre seba nie je uzavretým cechom: je skôr zmravnením jednotlivo stojacej živnosti a jej pozdvihnutím do kruhu, v ktorom získava silu a česť
".
14)
Podľa
Krskovej
sú
Heglovou
doménou občianskej spoločnosti (...)
"profesijné aktivity. V priemyselnom a obchodnom sektore občianskej spoločnosti ľudia vytvárajú korporácie, profesijné asociácie a odbory, ktoré regulujú a chránia ich záujmy. V ich rámci sa vytvára jednota členov, ktorá je prvým stupňom k patriotizmu, formovania sa vzťahu k štátu. Korporácia je pre členov druhou rodinou, štát do nej nezasahuje
."
15)
Heglovo
premýšľanie o občianskej spoločnosti je inšpiratívne v súčasnosti. Azda pre veľkú spätosť so slobodou, ktorou bol tento mysliteľ "opantaný". Podľa
Bröstla
"
Heglovo krédo by sa dalo stručne vyjadriť: ,Myslieť slobodou‘. Zdôrazňoval nevyhnutné rozlišovanie medzi jednoduchou voľbou alternatív nášho konania a slobodou ako premyslenou voľbou. (...) Všeobecný princíp štátu si osobu nemôže úplne podriadiť, osoba musí byť autonómna. Inak povedané - všeobecné, ktoré udáva štát, musí byť zlučiteľné so záujmami indivídua: štát musí rešpektovať občiansku spoločnosť.
Hegel je teda vzdialený od akéhokoľvek totalitného ponímania štátu
."
16)
Hegel
patrí k nosným tvorcom aj dnes relevantného konceptu občianskej spoločnosti.
"Stavanie dvoch ,polovíc´ verejného poriadku - štátu a spoločnosti - do protikladu (ako podstatne odlišných a podliehajúcich vždy iným zákonitostiam a ako vzájomne ,nezávislých´ javov) patrí k predstavám klasickej, predovšetkým nemeckej štátovedy 19. a raného 20. storočia. Má konkrétne historické pozadie v protiklade občianskej spoločnosti [oblasti individuálneho, najmä ekonomického záujmu, ktorá hľadá samostatnosť a ochranu, nie zasahovanie zo strany štátu - pozri Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770 - 1831)] a monarchistického štátneho aparátu, výrazne politicky a právne od nej nezávislého. Inak povedané, pojem štátu sa stotožňuje s organizáciou štátu ovládanou monarchom, kým buržoázia (občania), ktorá sa nadnesene stavia (stavajú) na roveň s celým ľudom, je ponímaná ako ,slobodná spoločnosť‘, do ktorej štát ,preniká prostredníctvom vládnutia‘."
17)
Pôvodná (stredoveká) stavovská príslušnosť jednotlivcov postupne ustúpila v prospech občiansky rovného spoločenstva. Občiansky rovné spoločenstvo však nikdy nebolo homogénnou masou. Z
Heglovského novo-stavovsky
definovaného spoločenstva postupne dôležitú (aj historicky dôležitú - "v dobrom i zlom") úlohu zohrali práve korporácie (organizácie osôb - osoby združené spoločným záujmom). Čiže zaujímavým i zásadným prvkom ďalšieho spoločenského, kultúrneho štátoprávne
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 4/2023
