Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Združenia ako prostriedok politickej participácie na správe vecí verejných (inauguračná prednáška)

GAJDOŠOVÁ, M.: Združenia ako prostriedok politickej participácie na správe vecí verejných. Právny obzor, 105, 2022, č. 6, s. 445 – 468.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.6.01

Associations as a means of political participation in governance. Over time, many types of communities have crystallised in society, which have been regulated by the law and which participate more or less politically in governance in the broadest sense. These are various associations of persons and associations of assets. The basic prerequisite for the contemporary view of civil society is (i.a.) (i) the existence of diverse associations of persons and assets and (ii) their willingness to cooperate with the state, with other public entities and their will to participate in governance - to influence and participate in it, because the hallmark of such „extra-state“ entities is voluntariness, also in their activities, also self-governing and autonomous character and separateness from the state. The author discusses the development of civil society in our country (from the second half of the 19th century to the present) and points out that the legal aspects of the formation of civil society are related to the democratisation of society and the promotion of the concept of deriving the source of state power from the citizens. Associations of persons have contributed to the achievement of civic equality in the political sense and have influenced various areas of public affairs and their administration, as well as contributing to the emergence and development of a relatively young institution - that of interest self-government. The author points out that civil society can also be shaped restrictively. For the favourable development of the democratic organisation of the state and society and for the observance of the rule of law, it is necessary to preserve a free environment for the development of civil society in all its forms, including associations.

Key words: associations, association of persons, association of assets, civil society, selfgovernment, interest self-government, governance

Úvod*
Ľudská spoločnosť funguje so združeniami rôzneho druhu od počiatkov. Je to tak v súčasnosti a nie je dôvod pochybovať, že to tak nebude tiež v budúcnosti. Reaguje na to aj právo
1)
a spolu-formuje koexistenciu jednotlivcov a rôznych foriem združení (spoločenstiev) od súkromnoprávneho cez verejnoprávny priestor, v štáte, ale aj v globálnom rozmere.
V súčasných podmienkach Slovenskej republiky sú združeniami, ktoré slúžia ako prostriedok politickej participácie na správe vecí verejných, predovšetkým občianske združenia, ale aj odbory
2)
a politické strany
3)
. ide o združenia osôb (združenia členov), ktoré realizujú svoju ústavne garantovanú slobodu združovania. Okruh združení participujúcich na správe vecí verejných je však oveľa širší. V spoločnosti sa postupne vykryštalizovalo veľa typov spoločenstiev, ktoré právo pojalo do svojej regulácie a ktoré viac či menej politicky participujú na správe vecí verejných v tom najširšom zmysle. ide o rôzne združenia osôb i združenia majetku.
Široký pojem zúčastňovať sa na správe vecí verejných je azda najviac prepojený s ďalším širokým pojmom - občianskou spoločnosťou. Občianska spoločnosť sa na našom území začala znovu rozvíjať po novembri 1989, ako dôsledok veľkých spoločenských zmien. Rozvoj v mnohom nadviazal na skúsenosti spred niekoľko desiatok rokov trvajúceho prerušenia, i na obdobný rozvoj v zahraničí. Takéto zmeny zaznamenali postupne všetky krajiny bývalého socialistického bloku približne v rovnakom období. Rozvoj občianskej spoločnosti je v zásade predpokladom, súčasťou, zároveň i následkom demokratického a právneho štátu. Funkčná občianska spoločnosť v najširšom význame slúži k mnohým účelom, jedným z nich je zabezpečovanie účasti občanov na správe vecí verejných, a to aj prostredníctvom rôznych štruktúr, politických i nepolitických. Demokratické usporiadanie štátu sa opodstatňuje súhlasom občianskej spoločnosti a jej účasťou na správe vecí verejných, a to nielen prostredníctvom aktívneho a pasívneho volebného práva, či možnosťou zastávať niektorú funkciu verejnej moci, ale aj rozmanitým podieľaním sa formou konzultácií, formulácií rôznych stanovísk a najrôznejším spôsobom motivácií rozhodnutí vo verejnom priestore i ich kontrolou.
Tento príspevok sa nezužuje na ústavne garantované právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 prvá veta Ústavy SR, ktoré v nadväznosti na čl. 1 a čl. 2 ods. 1 Ústavy SRvyjadrujúce
"fundamentálne princípy slovenského ústavného systému - princíp demokracie a princíp suverenity ľudu
" sa týmto článkom 30 "
uvedené princípy uvádzajú do života
."
4)
Nezužuje sa ani na interpretáciu, že "
pod správou vecí verejných sa rozumie účasť na politickom živote štátu, na správe štátu, ako aj na správe verejných vecí v obciach a vo vyšších územných celkoch
"
5)
. Príspevok sa zameriava na širší obsah pojmu "participovať na správe vecí verejných", a to taký, ktorý je právom regulovaný a v praxi uskutočňovaný ako v minulosti, tak aj v súčasnosti, i s výhľadom do budúcnosti. A to s ohľadom na združenia.
Řehůřek
správu vecí verejných označoval v roku 1997 ako "
jav, ktorý zahŕňa akúkoľvek činnosť štátnych orgánov (nielen orgánov štátnej správy a samosprávy), úradných osôb, právnických osôb, občianskych a záujmových združení a organizácií a v neposlednom rade jednotlivých občanov, ktorá sa nejakým spôsobom vzťahuje na úpravu podmienok a spôsobu realizácie správy verejných vecí. (...) Primárnym znakom tohto pojmu je objekt, to je spomínaná činnosť, ktorá má povahu správy verejných vecí
." Uvádza, že správa verejných vecí je širší pojem ako verejná správa, patrí sem aj zákonodarná činnosť, výkon kontroly štátnych orgánov a podobne a "
do správy vecí verejných patrí všetko, čo nie je predmetom realizácie individuálneho či súkromného záujmu občanov, právnických i fyzických osôb
."
6)
Pri správe vecí verejných ide o širšie prepojenie plného uplatňovania najmä politických práv, z ktorých v tejto súvislosti možno uviesť predovšetkým slobodu prejavu, slobodu združovania v združeniach a v politických stranách, petičné právo, právo občanov v demokratickej spoločnosti zúčastňovať sa na správe vecí verejných, a to mať prístup k voleným a iným verejným funkciám, na účasť na politickom živote štátu, na správe štátu a na správe verejných záležitostí obcí a vyšších územných celkov, ale aj v zmysle účasti na správe vecí verejných v rámci plného uplatnenia územnej a záujmovej samosprávy.
Základným predpokladom súčasného pohľadu na občiansku spoločnosť sú existencia rozmanitých združení osôb a majetku a ich vôľa spolupracovať so štátom, s inými subjektmi verejnoprávneho charakteru a ich vôľa podieľať sa na správe vecí verejných - ovplyvňovať ich a participovať na nich, pretože znakom takýchto "mimoštátnych" subjektov je dobrovoľnosť, a to aj v ich aktivitách, taktiež samosprávny a autonómny charakter a oddelenosť od štátu.
1. Formovanie občianskej spoločnosti u nás - historický pohľad
Formovanie občianskej spoločnosti súviselo s vývojom od feudálnych vzťahov k novším formám, s vytváraním nových spoločenských a politických síl a s rozširovaním právnej rovnosti subjektov práva, najmä v politicko-právnom význame.
Jednou takou sformovanou novou spoločenskou vrstvou bola maloburžoázia, ktorá sa oddelila z pôvodne v zásade homogénneho tretieho stavu - priemyselnej, finančnej a podnikateľskej buržoázie. Na našom území sa tak dialo od druhej polovice 19. storočia.
7)
Stredné vrstvy sa predovšetkým vytvorili v mestách (miestna byrokracia, inteligencia, učitelia, advokáti, lekári, notári, drobní výrobcovia, poskytovatelia služieb a pod.), ale aj z bohatých sedliakov na vidieku
."Tieto stredné vrstvy sa aj v Uhorsku čoraz viac presadzovali v spoločenskom i politickom živote, organizovali sa v spolkoch, ale aj v politických stranách, často s programom radikálnonacionalistickým či radikálnodemokratickým.
"
8)
Novou spoločenskou a politickou vrstvou sa stali tzv. stredné vrstvy, a to popri postupne sa organizujúcej a formujúcej spoločenskej vrstve - sociálne nižšej vrstve námezdných robotníkov. Naša historiografia z druhej polovice 20. storočia zvýrazňovala predovšetkým spoločensko-politický význam proletariátu (v tomto období najčastejšie používaný pojem). V súčasnosti sa výskum stále hlbšie obracia aj do ďalších vrstiev spoločnosti 19. storočia a hľadá a interpretuje v nich výrazné činitele vývoja.
9)
V jednotlivých spoločenských vrstvách sa vždy spájali ich príslušníci do vzájomných spoločenstiev, v ktorých sa spoločnými silami napĺňali spoločne dohodnuté ciele. Dialo sa tak prostredníctvom združení neformálnych i formalizovaných, predovšetkým však prostredníctvom združení osôb.
1.1 Združovanie politické a nepolitické - právne aspekty formovania občianskej spoločnosti súvisia s demokratizáciou spoločnosti a s presadzovaním koncepcie odvodenia zdroja štátnej moci od občanov
Právne aspekty formovania občianskej spoločnosti súvisia s demokratizáciou spoločnosti, s presadzovaním koncepcie odvodenia zdroja štátnej moci od občanov a s koncepciou požiadavky rozširovania účasti občanov na politickom a právnom rozhodovaní o spoločnosti a štáte. Formovanie občianskej spoločnosti z pohľadu práva sa u nás spočiatku najväčšmi prejavovalo s vnútornou líniou požiadavky stále širšej - čo možno najširšej - účasti občanov vo voľbách, teda na požiadavke všeobecného volebného práva.
Tento politický motív združovania je veľmi zreteľný na našom území predovšetkým od druhej polovice 19. storočia. Združovanie však vždy v sebe obsahovalo aj politický motív. Napriek tomu, že motívov od počiatku bolo mnoho - dobročinnosť, sociálna pomoc, vzájomná pomoc, vzdelanostné pozdvihnutie, rozvoj profesie, kultivácia v rôznych oblastiach umenia, okrášlenie verejných priestranstiev, osveta, záľuby, zisk ekonomický i imateriálny, prestíž a tak podobne. Akokoľvek, tento
pohľad a život formovaný zdola
často
siahal
na hodnoty a štruktúru usporiadania verejnej moci. Preto aj pohľad silného štátu na združovanie je veľmi ostražitý. Dokonca možno zjednodušiť, že silný štát má eminentný záujem depolitizovať inštitúcie budované zdola, respektíve udržať ich v nepolitickom rámci. Skúsenosti ukazujú, že združenia je možné aj štátom
využiť
- podporovať
tie štátu prospešné
na úkor ostatných (napr. maďarizačné vzdelávacie a kultúrne spolky s vládnou podporou), prípadne štát si celé združovanie vie podradiť pod svoj výrazný vplyv, vie tu presadiť svoj monopol (najmä socialistické obdobie). Príkladov na "nevhodnosť" rozmanitých združení pre silný štát je mnoho, najvýrečnejším je azda ich
Hobbsovo
prirovnanie k červom v útrobách zdravého človeka.
10)
V revolučnom Francúzsku boli v zmysle
Rousseauovej
doktríny všetky združenia oficiálne zakázané. Veď "...
podmienkou politickej slobody je občianska cnosť, a nie pohltenosť súkromnými aktivitami
".
11)
Obmedzovanie spolkových aktivít silným štátom sa prelína dejinami a jasne opísané to máme už spred dva a pol tisícročia.
Aristotelom
zhrnuté prostriedky tyranie sú (i. a.) tie, ktoré vytláčajú slobodné združovanie, aby sa dosiahla nivelizácia v spoločnosti a poslušnosť voči štátu.
12)
Vývoj je dynamický - 19. storočie v našom priestore sa spolu rozvíja s rozmanitým, aj s politickým združovaním, ale právny pohľad je zrejmý - združovanie osôb je potrebné právne upraviť a osobitne starostlivo upraviť združovanie politické. Garancie postupne formulovaných občianskych a ľudských práv a slobôd, vymedzujúcich priestor jedinca, do ktorého štát nemá zasahovať, sa začínajú včleňovať do ústav štátov a stúpa potreba podrobnejších zákonných úprav. Práve z druhej polovice 19. storočia máme zásadné právne úpravy - uhorské nariadenia ministerstva vnútra vo veciach spolkov a rakúsky spolkový zákon z roku 1867. Boli nastavené tak, aby sa spolčovanie mohlo rozvíjať, ale aby bolo prísne rozlíšené združovanie politické od nepolitického. Keďže podľa prísnejších ustanovení pre politické spolky (v dnešnom ponímaní politické strany) nové subjekty nevznikali, táto v zásade nevyužívaná časť bola vyplnená reálnou faktickou činnosťou rôznych politických zoskupení bez využitia danej právnej úpravy. Na druhej strane právna úprava pre klasické spolky vyčerpávajúco slúžila orgánom štátu, aby mohli klasické - t. j. nepolitické spolky - legálne i legitímne rozpustiť, len čo sa vo svojej činnosti prejavili politickými aktivitami
13)
. Takto sa všetky "politizujúce" témy pronárodného charakteru (na našom území národne slovensky orientované), prosociálneho charakteru (najmä za zlepšenie pracovnoprávnych podmienok), ale aj stále silnejúce tlaky za všeobecné volebné právo, považovali za prekročenie činnosti zo stanov "nepolitických" spolkov do sféry politickej a boli dôvodom k vrchnostenským zásahom.
1.2 Združenia osôb prispeli k dosiahnutiu občianskej rovnosti v politickom význame a vplývali na rôzne oblasti vecí verejných a ich spravovanie
Silnejúce tlaky po všeobecnom volebnom práve vychádzali z uhorskej reality veľmi nízkeho zastúpenia dospelej populácie na ňom - približne menej ako desatina disponovala volebným právom.
14)
Oblasť združovania osôb možno považovať za základ budovania občianskej spoločnosti, pretože organizovaným spôsobom a najmä účinne prispelo k dosiahnutiu občianskej rovnosti v politickom i právnom význame na našom území. Oblasť združení majetku sa taktiež rozvíjala. Fundácie a základiny boli dôležitým faktorom súkromnoprávneho priestoru, ktorý zasahoval aj do verejnoprávnych oblastí, no v konečnom dôsledku dopĺňali najmä sociálne a kultúrne potreby jednotlivcov.
Silná politická požiadavka všeobecného hlasovacieho práva sa na Slovensku stala "
prienikovou témou, ku ktorej si každé masové hnutie mohlo prihodiť svoju špecifickú agendu: socialisti 8-hodinový pracovný čas a sociálne práva, národovci jazykové, kultúrne a ďalšie práva, konzervatívci udržanie vplyvu tradičných spoločenských inštitúcií, agrárnici docenenie poľnohospodárstva ako základu spoločenskej prosperity a stability uhorského štátu
".
15)
Súčasťou politických snáh politických zoskupení bolo prepojenie na spolkovú činnosť, na činnosť odborov i družstiev. Je to charakteristická črta obdobia trvajúceho od druhej polovice 19. do polovice 20. storočia, že podstatnou časťou aktivít politického boja bolo podchytávanie, podporovanie, organizovanie a prepájanie rôznych miestnych zoskupení najčastejšie právne fungujúcich ako spolky alebo odborové organizácie. Týmto spôsobom sa nadpájali kontakty na voličov, čo v plnom rozsahu začalo byť účinné až po vzniku Československej republiky, po zavedení všeobecného volebné práva.
Dobrovoľné združovanie v spoločnosti vždy odzrkadľuje veľa ľudského (vnútorného) i veľa z verejného nastavenia podmienok v spoločnosti. Tak ako aristokracia pestovala dobročinnosť, vytvárala základy na podporu vzdelávania a ekonomického zabezpečenia nemajetným študentom, zakladala charitatívne spolky alebo sa stretávala v exkluzívnych kluboch za vlastným vyžitím, meštianska spoločnosť sa im v čomsi chcela podobať. Obdobne šlo o rôzne aktivity s verejnoprospešným alebo dobročinným cieľom, či už išlo o okrášlenie mesta, budovanie sirotincov, podporu chudobných, ako aj formovanie divadiel, spevokolov, podporu vzdelania i hospodárskej sebestačnosti či podporovania striedmosti - tiež najčastejšie formou spolkovej činnosti, ale aj zakladaním fundácií či rôznych podporných fondov a družstiev. Spolková činnosť sa prejavovala v každom segmente spoločnosti vlastným charakterom. Na jednej strane s prejavom zodpovednosti za slabších, chudobnejších, zraniteľných, neuvedomelých - z pozície tých "
silnejších, bohatších, plnoprávnejších, uvedomelých
". Škála od privilegovaných a tých ostatných - po vzájomne rovných - sa prejavovala aj v dobrovoľnom združovaní. Svoje sily v združeniach dobrovoľne spájali jednotlivci z jedného segmentu spoločnosti najčastejšie za účelom vzájomnej pomoci.
Z 19. storočia sa nám dodnes zachovali odborové organizácie (dokonca dnes už aj organizácie zamestnávateľov), ktoré od počiatku tvorili súčasť množiny spolkov, hoci špecifických. Najmä prostredníctvom činnosti Medzinárodnej organizácie práce (1919)
16)
a systému medzinárodnoprávneho zmluvného ukotvenia majú odbory stále významné postavenie vo formulovaní a garantovaní požiadaviek hospodárskeho a sociálneho charakteru pre oblasť závislej práce, aj s vysokou garantovanou i rešpektovanou účasťou pri správe vecí verejných.
Spolkovú činnosť začali rozvíjať aj ženské hnutia.
17)
Spolková činnosť bola dlhšie obdobie právne prepojená aj s činnosťou hospodárskych družstiev, ktoré tiež zohrali významnú úlohu modernizácie spoločnosti a zlepšovania ekonomických podmienok jednotlivcov a ich rodín. Ak spomenieme ďalšie segmenty v spoločnosti, učenci sa spájali do učených spoločností, ctitelia telesnej kultúry do športových či turistických klubov, tradičné miesto v spoločnosti vždy mali poľovníci. Veľmi veľa
politického
zohrali národné spolky, ktoré podporovali národné ciele - čo v mnohonárodnostnom Uhorsku pre nemaďarské národy nebola činnosť vítaná a jednoduchá. Spolková činnosť vždy vyjadruje témy a záujmy, ktoré v spoločnosti existujú -
sú silné a živé -
a ktoré vo svojich dôsledkoch vedia ovplyvniť správu vecí verejných.
1.3 Združenia osôb prispeli k vzniku a rozvinutiu relatívne mladého inštitútu - k záujmovej samospráve
Ovplyvnenie vecí verejných spolkovou činnosťou môžeme identifikovať aj pri spolkoch združujúcich určitú profesiu. Dobrým príkladom sú advokátske spolky v druhej polovici 19. storočia, ktoré boli v Uhorsku silným činiteľom pri presadení zákonného zakotvenia samosprávnych advokátskych komôr v roku 1874. Tento systém v takto nastavených základných rámcoch funguje dodnes ako najvhodnejšia forma zastrešenia slobodného povolania verejnoprávnou korporáciou, mimochodom, takmer globálne.
18)
Možno generalizovať, že združenia osôb ako prejav združovacieho práva spolu-ovplyvnili veci verejné zásadným spôsobom pri organizovaní a zákonnom zakotvení záujmovej samosprávy zákonom, a to ako v poslednej štvrtine 19. storočia, tak aj na počiatku 90. rokov 20. storočia, keď sa komory zastrešujúce povolania opäť navracali do nášho právneho priestoru (príklad predchodcu notárskej komory vo forme občianskeho združenia
19)
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).