Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej únie

Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej únie
JUDr.
Milan
Hodás
riaditeľ legislatívno-právneho odboru Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, doktorand, katedra ústavného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
HODÁS, M.: Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej únie. Právny obzor, 96, 2013, č.2, s.126 - 136.
The issue of titles of the bills and of the legal acts of the European Union.
In the presented contribution, the author deals with the names of the bills in terms of related legislative technics and requirements on law-making resulting from the value orientation of the legal system on the rule of law, i.e. particularly the requirements for transparency - a good orientation in law, the requirement of legal certainty and clarity of the law. The author also describes the essentials of the names of the acts of the European Union and associated legislative technique. Critically speaks above a change of names of the legislation as well as changing the names of the acts of the European Union, which makes the already difficult orientation in the system of law even more difficult. As a possible way to improve the orientation in the system of law sees electronization of authentic versions of the legislation, which will serve as a legitimate authentic source of law.
Key words:
change of name of legal regulation, legislative technique, transparency of law, comprehensibility of law, access to law, publication of authentic electronic versions of legal norms
Úvod
Podľa Ulpiana
Iuris praecepta haec sunt: honeste vivere, alterum non laedere, suum cuique tribuere
- Právne pravidlá sú tieto: čestne žiť, nikomu neubližovať a každému priznať, čo mu patrí.1) V dnešnej komplikovanej postmodernej spoločnosti sme nútení (máme tendenciu) vyjadrovať Ulpianovu jednoduchú a výstižnú tézu vo veľkom množstve právnych predpisov - t.j. rozsiahlou normotvorbou.
Požiadavky na normotvorbu sú determinované hodnotovou orientáciou právneho poriadku.2) Slovenská republika sa ako právny štát v normotvorbe usiluje o dodržania princípov právneho štátu, teda aj princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je požiadavka na oprávnenú dôveru v právo, t.j. prístupnosť práva, poznateľnosť práva a predvídateľnosť práva.3) Na tieto požiadavky potom reflektujú legislatívno-technické pravidlá normotvorby. V právnom štáte musí mať právo okrem materiálnej aj náležitú formálnu kvalitu. V teórii práva sa v tomto kontexte hovorí o tzv. formálnych hodnotách práva, ktoré síce neurčujú obsah právnych predpisov, majú však právu zaistiť samotnú existenciu, akceptáciu a aplikovateľnosť. Podľa Ústavného súdu Českej republiky medzi tieto hodnoty patria hodnoty ako poriadok, predvídateľnosť, sloboda od arbitrárnosti, právna rovnosť či právna istota.4) Jednoducho povedané, každá právna úprava musí vyjadrovať rešpekt k všeobecným právnym zásadám (princípom), ako je dôvera v právo, právna istota a predvídateľnosť právnych aktov, ktoré štrukturujú právny poriadok demokratického právneho štátu, resp. sú z neho odvoditeľné. V súvislosti s legislatívno-technickými požiadavkami je potrebné osobitne akcentovať princíp predvídateľnosti práva ako jeden z princípov vyplývajúcich z princípu právneho štátu.5) Princíp predvídateľnosti práva ako dôležitý atribút právneho štátu podstatným spôsobom súvisí s princípom právnej istoty a je nevyhnutným predpokladom všeobecnej dôvery občanov v právo.6)
Možno skonštatovať, že jedným zo základných cieľov a dôvodov existencie legislatívnej techniky je prehľadnosť, jednotnosť a zrozumiteľnosť právneho poriadku. Zbyněk Šín uvádza: metodický prístup k tvorbe právnych predpisov má zabezpečiť rešpektovanie stability, systémovosti, jednoty, súladu, vnútornej previazanosti, normatívnosti a zrozumiteľnosti právneho predpisu.7) Príprava a spracovanie právnych predpisov podlieha legislatívnym pravidlám už od čias Márie Terézie.8) Vo svojom liste zo 4. augusta 1772, adresovanému vtedajšiemu prezidentovi najvyššieho súdu, vtedy zákonodarnej komisii nariadila, aby sa pri vypracúvaní Všeobecného občianskeho zákonníka (
"Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch"
) riadila týmito zásadami:
1.
"Látku jest přehlednouti a ze zákona vypustiti to, co patří do učebnice.
2.
Jest se vyjadřovati, pokud možno, krátce a zbytečné podrobnosti, zejména ty, které jsou pro zákonodárce lhostejné, jest přejíti.
3.
Jest se vystříhati dvojsmyslností, nejasností, zbytečného opakování a rozvláčnosti v nařízeních, o kterých žádný rozumný člověk nepochybuje.
4.
Není se vázati na římské právo a jest za základ bráti přirozenou slušnost.
5.
Není se pouštěti do subtilností a jest usilovat o jednoduchost.".
9)
Významnú rolu tu zohrávajú legislatívno-technické pravidlá týkajúce sa názvov právnych predpisov.
Názov právneho predpisu a Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky
Názov právneho predpisu je pre adresáta právnych noriem dôležitý pre orientáciu v právnom poriadku. Pre adresátov právnych noriem obsahuje veľa významných informácií, bez ktorých by práca s právnymi predpismi (normami v nich obsiahnutými) nebola možná.10) A v situácii, keď zlyhávajú, resp. sú nedoceňované mimoprávne mechanizmy regulácie spoločenského života, v situácii postmoderného11) polycentrizmu práva,12) hypertrofie právnych noriem (nazývanej aj "legislatívna smršť") a legislatívneho optimizmu, t.j. predstavy, že riešenie každého spoločenského problému je možné pomocou prijatia právneho predpisu, je orientácia v právnom poriadku mimoriadne dôležitý faktor.
Základom dobrej orientácie v právnom poriadku, základom jeho prehľadnosti a exaktnosti je metodický prístup k normotvorbe - používanie legislatívnych pravidiel. Vyjadrením metodického prístupu k normotvorbe sú v dnešnej dobe (v neposlednom rade) legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov vypracúvané na úrovni vlády Slovenskej republiky, ako aj na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky. Tieto legislatívne pravidlá obsahujú vyjadrenie požiadaviek kladených na právny predpis, ako aj podrobné legislatívno-technické pokyny pre tvorcov právnych noriem (členov vlády, poslancov, legislatívnychpracovníkov). Účelom legislatívno-technických pokynov je určiť jednotnú legislatívnu techniku pri príprave a vyhlasovaní právnych predpisov. Podľa článku 2 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky je cieľom legislatívnych prác pripraviť taký zákon, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku zlučiteľného s právom Európskej únie, pričom vyváženosť právneho poriadku spočíva v súladnom pôsobení všetkých jeho súčastí. Podrobnosti o tom, ako napísať zrozumiteľný a prehľadný právny predpis, obsahujú Legislatívno-technické pokyny obsiahnuté v prílohe č.5 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. Hlavnou úlohou názvu právneho predpisu je informovať adresáta o tom, čo je v právnom predpise riešené a aký je účel jeho vydania,13) čiže môžeme hovoriť o súčasti funkcie "prehľadnosť". V súvislosti s názvom právneho predpisu Legislatívno-technické pokyny uvádzajú:
"15. Názov právneho predpisu okrem jeho označenia slovom "zákon", "nariadenie vlády Slovenskej republiky", "vyhláška, výnos, opatrenie (príslušného ústredného orgánu štátnej správy)" obsahuje dátum schválenia právneho predpisu a stručné vymedzenie jeho hlavného obsahu. Bodka za názvom sa nedáva. Názov právneho predpisu má byť stručný. Ak sa nemožno vyhnúť dlhšiemu názvu, odporúča sa v zátvorke pripojiť ešte jeho stručné slovné označenie, napríklad "Zákon č.364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)".
16. Právne predpisy vydávané ústrednými orgánmi
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).