Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Trestný čin neoprávneného uskutočňovania stavby a správne stavebné delikty
JAKUŠOVÁ, V.: Trestný čin neoprávneného uskutočňovania stavby a správne stavebné delikty.* Právny obzor, 106, 2023, č. 4, s. 354 – 370.
https://doi.org/10.31577/ pravnyobzor.2023.4.06
Criminal offence of illegal construction development and administrative construction delicts. The article analyses the obligatory facts of the case of criminal offence of illegal construction development according to § 299a Act No. 300/2005 Criminal Code as amended by later regulations, compares this criminal offence and administrative delicts stated in § 105 and § 106 Act No. 50/1976 Coll. on Land-use Planning and Building Order (the Building Act) as amended by later regulations from the point of view of facts of the case, analyses the process of identification of this criminal offence by administrative body and also analyses the principle ne bis in idem in context of administrative construction delicts and this criminal offence. The article provides answers to questions of whether the provision of § 299a Act No. 300/2005 Criminal Code as amended by later regulations serves as effective prevention against unauthorised construction development or this provision is superfluous in the legal framework of the Slovak Republic. Answering on these questions creates a precondition for verification or falsification of the stated hypothesis.
Key words: unauthorised construction, illegal construction, criminal offence of illegal construction development, administrative construction delicts
Úvod
Cieľom príspevku je vymedzenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "TZ"), rozbor predmetného trestného činu a správnych deliktov uvedených v § 105 a 106
1)
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "SZ") z hľadiska obligatórnych znakov skutkovej podstaty, rozbor postupu správneho orgánu pri identifikácii daného trestného činu, a rozbor princípu
ne bis in idem
v kontexte správnych stavebných deliktov a trestného činu podľa § 299a TZ.S cieľom príspevku súvisí aj hypotéza, ktorú sme si stanovili takto: "
Právna úprava trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a TZ je nadbytočná."
Na dosiahnutie cieľa a verifikácie alebo falzifikácie hypotézy sme si stanovili uvedené výskumné otázky:
- Ako a kde je definovaná trestnoprávna zodpovednosť v oblasti nepovolených stavieb?
- Aké správne stavebné delikty obsahuje slovenská právna úprava?
- Aké rozdiely z hľadiska obligatórnych znakov skutkovej podstaty možno pozorovať pri predmetnom trestnom čine a správnych stavebných deliktoch?
- Aký je postup správneho orgánu pri identifikácii daného trestného činu?
- Aký je postup správneho orgánu v prípade, ak po uložení pokuty v konaní o delikte vznikne podozrenie zo spáchania trestného činu?
- Ak by sa správny orgán domnieval, že ide o trestný čin a vec by oznámil orgánom činným v trestnom konaní alebo okresnej prokuratúre, tak ako sa vysporiadať s princípom ne bis in idem?
- Môže byť v takom prípade princíp ne bis in idem vždy zachovaný?
- Aký je počet osôb stíhaných a obžalovaných z trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a TZ za roky 2011 - 2022?
- Slúži právna úprava trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a TZ ako prevencia proti vzniku nepovolených stavieb?
- Je právna úprava trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a TZ nadbytočná?
Príspevok obsahuje
logické metódy
, ktorými sú analýza, dedukcia, indukcia, syntéza, abstrakcia, generalizácia, komparácia a
štatistické metódy
. Pomocou štatistických metód, konkrétne použitím deskriptívnej štatistiky, je vytvorený prehľad o získaných údajoch. V súvislosti so zisťovaním počtu stíhaných a obžalovaných osôb z trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a TZza roky 2011 - 2022 sme vypracovali graf za použitia štatistických prehľadov trestnej činnosti za roky 2011 - 2022, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len "SR") v jednotlivých ročenkách z uvedených rokov a tiež v
"prehľadoch o stíhaných a obžalovaných osobách podľa paragrafov".
1. Trestný čin neoprávneného uskutočňovania stavby
Zákon č. 262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa TZ s účinnosťou od 1. septembra 2011, doplnil TZ o novú skutkovú podstatu trestného činu - neoprávnené uskutočňovanie stavby. Tento trestný čin je systematicky zaradený v prvom diele šiestej hlavy osobitnej časti TZ v § 299a.
Podľa § 299a ods. 1 a 2 TZ:
"Kto bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním postaví stavbu alebo jej časť, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na tri roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý
."
2)
Trestný čin podľa § 299a TZsa skladá z jednej základnej skutkovej podstaty a jednej kvalifikovanej skutkovej podstaty. V oboch odsekoch ide o prečin.
3)
Subjekt
je v tomto ustanovení vymedzený všeobecne, t. j. je ním ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. V súvislosti so subjektom trestného činu podľa § 299a TZ, je potrebné položiť si otázku, či môže byť aj právnická osoba jeho spôsobilým subjektom. Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov taxatívne uvádza trestné činy právnických osôb v § 3, pričom trestný čin neoprávneného uskutočňovania stavby sa tu neuvádza na účely tohto zákona. Z toho vyplýva, že právnická osoba nie je spôsobilým subjektom trestného činu podľa § 299 TZ.Za právnickú osobu však konajú poverené fyzické osoby. Môžu byť spôsobilým subjektom tohto trestného činu zamestnanci stavebnej firmy, ktorí nemajú úmysel (alebo aspoň vedomosť) o tom, že realizujú nepovolenú stavbu? Z hľadiska
subjektívnej stránky
sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie
4)
, takže ak zamestnanci stavebnej firmy nemajú úmysel postaviť nepovolenú stavbu, nebudú ani trestne zodpovední. Osobami, ktoré realizujú stavbu v rozpore s § 299a TZ, môžu byť aj zamestnanci stavebnej firmy, avšak je dôležité, aby mali úmysel naplniť objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu.Objektom
tohto trestného činu je záujem na ochrane pred neoprávneným postavením novej stavby alebo jej časti (prístavba, nadstavba) bez stavebného povolenia. Záujmom spoločnosti je dosiahnuť riadny výkon stavebného konania.
5)
Domnievame sa, že by objektom mohol byť hlavne verejný záujem, ako je tomu tak pri priestupkoch a správnych deliktoch v SZ. V tom prípade by bolo relevantné zaradiť § 299a do ôsmej hlavy TZ - trestné činy proti poriadku vo verejných veciach.Objektívna stránka
spočíva v postavení stavby alebo jej časti bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, čím spôsobí vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb. Tiež je dôležité povedať, že musí ísť o stavbu, ktorá nemá charakter jednoduchej stavby alebo drobnej stavby podľa stavebných predpisov. V opačnom prípade by išlo len o priestupok alebo o správny delikt. Tieto formy konania musia byť splnené kumulatívne.
6)
Pre právne posúdenie bude rozhodujúci stav a klasifikácia stavby alebo jej časti po jej realizácii, teda po jej úplnom dokončení.
7)
Uvedená trestná zodpovednosť sa vzťahuje iba na uskutočňovanie prác na stavbách bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, nie na užívanie stavieb bez kolaudačného rozhodnutia.Trestného činu sa môže páchateľ dopustiť i vtedy, ak má stavebné povolenie, ale realizuje stavbu alebo jej časť v rozpore s ním.
8)
Za rozpor so stavebným povolením sa dá považovať akékoľvek nedodržanie postupu realizácie stavby zakotvenom v stavebnom povolení alebo akákoľvek zmena na stavbe, ktorá nie je obsiahnutá v stavebnom povolení. V takom prípade môže ísť napr. o nedodržanie záväzných podmienok uskutočňovania stavby podľa § 66 ods. 3 SZalebo o prevýšenie stavby o niekoľko metrov, pričom by v takomto prípade prichádzal do úvahy aj vstup znalca z odboru stavebníctva do daného konania, ktorý by posudzoval, či stavba je alebo nie je v rozpore so stavebným povolením.
9)
Na tomto mieste je však tiež potrebné spomenúť posudzovanie materiálneho korektívu v trestnom práve. Ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť činu nepatrná, tak nejde o trestný čin.
10)
Podľa Píryho je najkritickejšou časťou objektívnej stránky tejto skutkovej podstaty jeho formulácia
"a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb".
Týmto momentom sa presmerovala celá trestnoprávna ochrana verejného záujmu smerom k ochrane vlastníctva, a teda do ochrany subjektívnych práv. Nie je ani zrejmé, kto majú byť tie viaceré osoby.
11)
Pre doplnenie možno povedať, že sa na účely TZviacerými osobami rozumejú najmenej tri osoby.
12)
Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti by v zmysle § 299a TZmala byť spôsobená ujma vlastníkovi pozemku alebo viacerým osobám. Vážnosť vzniknutej ujmy je potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade osobitne, pričom ide najmä o ujmu spočívajúcu v poškodení majetkových práv alebo osobnostných práv a oprávnených záujmov osôb alebo vo vážnom zhoršení ich osobných alebo majetkových pomerov. Pôjde napríklad o značný zásah do majetkových pomerov osôb, znemožnenie užívania majetku a jeho znehodnotenie, vážny zásah do osobnostnej sféry osoby, jej prejavov a súkromia.
13)
K osobám, ktorým má byť takáto ujma spôsobená, uvádzame predpoklad, že pôjde o vlastníka pozemku, na ktorom stojí stavba a v prípade viacerých osôb pôjde pravdepodobne o susedov osoby, ktorá stavia takúto stavbu. Tiež je dôležité pripomenúť, že ochranu subjektívnych práv vlastníka pozemku nám momentálne v právnom poriadku v SR zabezpečuje § 135c zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje tri postupy usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Dostávame sa tu do roviny, v ktorej sa prelína ochrana verejného a súkromného záujmu.
Ustanovenie § 299a ods. 2 TZ je kvalifikovanou skutkovou podstatou k § 299a ods. 1 TZ. Cieľom tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty je zabrániť opakovanému porušovaniu ustanovení SZ, pretože sa tu postihuje konanie páchateľa, ak spácha čin uvedený v ods. 1, hoci už bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý. Pod pojmom "za taký čin" sa rozumie nielen trestný čin v zmysle § 299a TZ, ale aj každý iný trestný čin majúci znaky uvedené v tomto ustanovení (napríklad trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 TZ). Pod pojmom "za obdobný čin" sa rozumie spravidla priestupok alebo správny delikt, teda pôjde o postihnutie za takýto priestupok alebo správny delikt, pričom postačuje uloženie sankcie v blokovom konaní.
14)
2. Komparácia správnych stavebných deliktov a trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby
Protiprávne konania, na ktorých základe dochádza k vzniku nepovolených stavieb, sú sankcionovateľné z pohľadu verejnoprávnej zodpovednosti hlavne v zmysle SZ a TZ. SZ upravuje skutkové podstaty priestupkov a správnych deliktov v § 105 a § 106 (administratívnoprávna zodpovednosť), pričom v TZ je skutková podstata obsiahnutá v § 299a (trestnoprávna zodpovednosť). Okrem SZ a TZ, jedným z ďalších prameňov, ktorý upravuje verejnoprávnu zodpovednosť v prípade uskutočnenia nepovolenej stavby, je zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 37. Na účely tohto článku však upriamime našu pozornosť na SZ a TZ.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 4/2023
