Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Umelá inteligencia a pracovné právo

BARANCOVÁ, H. Umelá inteligencia a pracovné právo. Právny obzor, 107, 2024, č. 2, s. 108 – 120.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.2.02

Artificial Intelligence and Labour Law. The article deals with some of the consequences of the involvement of artificial intelligence systems in working life, which is already a reality in certain areas of working life. The AI is significantly ahead of the neccesary legislation that should enshrine its certain aspects. The author analyzes which areas of labour relations are most affected by the involvement of artificial intelligence systems. On this basis, the professor later focuses on the analysis of requirements that impose the necessity of legislative changes in the area of labour law and labour relations. Taking into account the legislative framework for the regulation of artificial intelligence by the European Union, when involving artificial intelligence systems in the field of labour relations, it is also inevitable to observe basic human rights as enshrined in the Convention on Fundamental Human Rights and Freedoms, but also in the EU Charter of Fundamental Rights. This mainly concerns the right to protect private life and the protection of personal data of employees, the right to protect the dignity of employees, compliance with anti-discrimination law and, on the other hand, also the freedom to do business and perform gainful activities. The involvement of artificial intelligence systems is currently relevant, especially, in the field of HR sector in the selection of job applicants within the framework of pre-contractual relations. Even during the employment relationship, artificial intelligence systems enable detailed control of employees, especially in terms of the efficiency of the use of working time, which can also lead to unilateral termination of the employment relationship by the employer. Highly autonomous artificial intelligence systems themselves give specific work instructions to employees, resulting in a certain delegation of the employer‘s right of instruction, which most characterizes the concept of employment work. According to the author, among the legislative requirements related to artificial intelligence, which must be dealt with by the labour law at present and in the near future, is mainly the change of essential legal terms in labour law, such as the term „employment „ as well as the term „employee.“ In addition, it will be necessary to deal with the legal position of the employee vis-à-vis the so-called „digital instruction“ by the highly automated artificial intelligence systems. It will equally be necessary to ensrine the liability legal relations in labour law as well as to extend the existing scope of employee representatives in protecting the employee from possible negative effects of artificial intelligence on employees.

Key words: Labour Law, Labour Code, Employee, Employer, Self-employed Person, employment relationship, Rights Guaranteed by Law to Employees, employment status, working time, rest time, the right to leave


Všeobecná charakteristika
Rýchle sa rozvíjajúce systémy digitálnych technológií prinášajú do hospodárskeho a spoločenského života štátov široké spektrum výhod a predností. Z nasadenia systémov umelej inteligencie ako konkurenčnej výhody profitujú nielen subjekty v hospodárskej sfére, ale aj subjekty z iných oblastí spoločenského života.
Dynamika vývoja a rozširovania umelej inteligencie sa zvýšila aj následkom pandémie covidu 19, v priebehu ktorej došlo k významnému nárastu digitálnych foriem práce.
1)
Umelá inteligencia, ktorá je v súčasnosti v mnohých oblastiach už realitou, svojimi právnymi účinkami a dôsledkami zasahuje aj do oblasti pracovnoprávnych vzťahov.
2)
Zavádzanie systémov umelej inteligencie do oblasti pracovnoprávnych vzťahov však v sebe "skrýva" aj nemálo rizík vo vzťahu k dodržiavaniu niektorých základných práv zamestnancov chránených Dohovorom Rady Európy o základných ľudských právach a slobodách, chartou základných práv EÚ, ako aj ústavami členských štátov Európskej únie.
Z pohľadu základných práv garantovaných v Dohovore Rady Európy o základných právach a slobodách, ako aj v charte základných práv EÚ zvlášť v hospodárskej oblasti sa nasadenie systémov umelej inteligencie prejavuje aj ako určitý stret medzi základnými ľudskými právami na jednej strane a ekonomickými slobodami na druhej strane. Ide najmä o obsahovo široko koncipovanú slobodu podnikania, ktorá je jednou zo štyroch základných slobôd, na ktorých je založená Európska únia.
Okrem nesporných predností, ktoré sú spojené s využívaním umelej inteligencie vo všetkých sférach spoločnosti, existujú aj obavy z možnej nepredvídateľnosti správania sa vysoko autonómnych systémov umelej inteligencie - osobitne v situáciách, keď sú na tieto systémy prenesené aj rozhodovacie procesy, do ktorých by mal vstupovať človek svojou "ľudskou inteligenciou".
Zavádzanie systémov umelej inteligencie má výrazný časový predstih pred vytváraním účinných právnych regulácií jej fungovania. "Legislatívne vákuum" v právnej úprave umelej inteligencie je aktuálne nielen v Slovenskej republike, ale aj v iných štátoch EÚ, ako aj mimo nej. Ucelenú stratégiu umelej inteligencie majú len niektoré štáty, napr. Kanada, Japonsko, Singapur, Čína. V Európskej únii drží tento primát Fínsko.
3)
Na úrovni Európskej únie boli doteraz prijaté len čiastkové právne rámce pre umelú inteligenciu, aj keď v súčasnosti je pripravené nariadenie Európskej únie o umelej inteligencii, ktorým sa Európska únia usiluje právne regulovať nasadenie umelej inteligencie vrátane všetkých s ňou súvisiacich sociálnoprávnych rizík s dôrazom na dodržiavanie základných ľudských práv. Regulácia systémov EÚ umelej inteligencie počíta do blízkej budúcnosti s uložením nemálo povinností nielen používateľom systémov umelej inteligencie, ich poskytovateľom (dodávateľom), ale zakladá aj komplex konkrétnych oprávnení subjektom, na ktoré dopadajú určité riziká spojené s jej využívaním.
4)
Okrem zaostávania právnej regulácie systémov umelej inteligencie v podmienkach Slovenskej republiky výrazne zaostávajú najmä potrebné reformy vzdelávacieho systému, čo sa v súčasnosti popri všeobecnom nedostatku kvalifikovaných pracovných síl na trhu práce ukazuje ako závažný problém, ktorého riešenie už nadobudlo podobu neodkladnosti.
I. časť
1. Pojem umelej inteligencie
V oblasti vývoja moderných technológií neexistuje doteraz presné vymedzenie pojmu "umelá inteligencia", z čoho vyplývajú prirodzené obtiažnosti pri jeho normatívnom vymedzení.
Podľa odporúčania Rady OECD pre umelú inteligenciu je "umelá inteligencia systém, ktorý je schopný nájsť optimálne, resp. vhodné odporúčania, riešenia, resp. rozhodnutia pre ciele definované človekom, ktoré reálne alebo virtuálne vplývajú na okolie".
5)
V podobe veľmi všeobecnej charakteristiky umelá inteligencia predstavuje systém fungujúci autonómne s vysokou mierou schopnosti riešiť problémy, ktoré mu zadá, resp. definuje človek. Táto schopnosť umelej inteligencie abstraktne myslieť a z toho vyvodzovať určité konania, závery či rozhodnutia má zásadný praktický aj právny význam. Kontrolu nad týmito autonómnymi systémami umelej inteligencie by mal mať v konečnom dôsledku človek, osobitne v situáciách, keď tieto systémy uplatňujú svoju schopnosť samostatne rozhodovať.
Návrh Nariadenia EÚ, ktoré EP dňa 13. marca 2024 schválil, definuje umelú inteligenciu ako "softvérový systém vyvinutý jednou alebo viacerými technikami a prístupmi, ktorý môže pre daný súbor cieľov vymedzených človekom vytvárať výstupy, ako sú obsah, predpovede, odporúčania alebo rozhodnutia ovplyvňujúce prostredie, s ktorým je interaktívny." Tento systém je spôsobilý aj samostatne rozhodovať a pracuje na rôznom stupni autonómnosti. Nariadenie EÚ vytvára základné právne rámce na využitie umelej inteligencie v praxi a súčasne upravuje riešenie komplexu rizík spojených s technológiami umelej inteligencie.
6)
Je koncipované tak, aby využitím systémov umelej inteligencie neboli ohrozené základné ľudské práva, ako ich zakotvuje Dohovor Rady Európy o základných ľudských právach a slobodách, ako aj charta základných práv EÚ. Ide najmä o právo na súkromný život a ochranu osobných údajov, právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, antidiskriminačné právo, právo na ochranu zdravia zamestnancov, na bezpečnosť pri práci. Aj týmto legislatívnym postupom na úrovni Európskej únie sa vytvára určitá rovnováha medzi nasadením autonómnych systémov umelej inteligencie ako súčasti slobodného podnikania a základnými ľudskými právami.
7)
2. Systém umelej inteligencie a súkromné právo
Zavedenie vysoko autonómnych systémov umelej inteligencie svojimi právnymi dôsledkami zasahuje aj oblasť súkromnoprávnych vzťahov. V právnej literatúre súkromného práva sa napr. zvažuje, či umelá inteligencia môže spĺňať právne charakte
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).