Občianskeho zákonníka" >

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Pracovné právo a príprava nového Občianskeho zákonníka

BARANCOVÁ, H.: Pracovné právo a príprava nového Občianskeho zákonníka.∗ Právny obzor, 106, 2023, č. 5, s. 461 – 477.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.5.06

Labour Law and Drafting of the New Civil Code.The issue of the relationship between labour law and civil law is highly relevant, especially with the drafting of the new Civil Code. In the first part of the article, the author analyzes the position of labour law in relation to civil law, pointing out certain peculiarities of labour law relations on the one hand and civil law relations on the other. At the same time, she states that even at the present time, the relations between the Civil Code and the Labour Code are not regulated optimally. Since the adoption of the new Labour Code in 2011 with subsequent amendments, the relationship between the two codes has been established on the principle of the Civil Code‘s subsidiary scope to the first part of the Labour Code. Based on the legal status de lege lata, according to the author, the current wording of the Labour Code does not provide the necessary broader penetration of the Civil Code into the field of labour-law relations and requires the preservation of the subsidiarity of the Civil Code to the Labour Code on a significantly broader basis in the near future. From the point of view of labour-law theory, the upcoming recodification of the Civil Code is expected to provide an effective and correct basis for the future relationship between civil law and labour law. The codex nature of the Labour Code should be preserved and the subsidiary scope of the Civil Code should be significantly expanded to the field of labour-law relations. Particularities that are inherent only to labor law should continue to be regulated by the Labour Code, not the Civil Code. In the se cond part of the article, the author deals with specific legal institutions, which should continue to be the subject of the Labour Code even after the new Civil Code comes into effect. It is mainly a qualitatively different understanding of the principle of contractuality in the Labour Law by preserving its protective goal towards employees, preserving the special labour-law regulation of labour law subjectivity, particularities of the invalidity of legal acts in labour law, e.g. in the absence of the form required by law and the preservation of the basic protective principles of the employee‘s labour liability, based on the fault of the employee with a legal limitation of compensation with certain exceptions, such as the existence of intent. Selecting the necessary particularities of labour law in relation to civil law should be a matter of the Labour Code, which would also in the future as a lex specialis regulate differences in labour-law relations in comparison with the general civil law regulation of the Civil Code.

Key words: Labour Code, Civil Code, „employee“, self-employed person, atypical konds and methods of work, digitization od work, liability, labour law, civil law, recodifikation of the Civil code


Všeobecná charakteristika
Formou závislej práce aj na začiatku tretieho tisícročia pracuje prevažujúca časť práceschopného obyvateľstva sveta.
Pracovné právo upravuje právne postavenie tejto veľmi početnej časti ľudstva, bez ktorej práce by nebol mysliteľný ani hospodársky pokrok.
Pri vzniku moderného pracovného práva "vstupujú" štáty v podobe ochranného zákonodarstva početnými verejnoprávnymi zásahmi do dovtedy čisto súkromnoprávnych vzťahov zamestnanca a zamestnávateľa. Už samotné príčiny vzniku pracovného práva predurčili, že ochranná funkcia pracovného práva medzi ďalšími funkciami pracovného práva jednoznačne dominuje. Ochranné zákonodarstvo v priebehu rozvoja moderného pracovného práva na začiatku priemyselnej revolúcie stále mohutnelo a dopĺňalo jeho súkromnoprávnu časť a popritom sa rozvíjalo aj kolektívne pracovné právo. Verejno-právne prvky spolu so súkromnoprávnym obsahom, ako aj kolektívnym pracovným právom postupne formovali ďalší rozvoj pracovného práva ako práva, ktoré je síce z veľkej časti súkromným právom, ale na rozdiel od súkromného práva je charakteristické nielen súkromnoprávnym, ale aj verejnoprávnym obsahom.
1)
Základnou úlohou pracovného práva v kontexte súčasného hospodárskeho poriadku je optimalizácia vzťahu medzi výrobnými faktormi práce a kapitálu tak, aby zodpovedalo potrebám kapitálu, ale súčasne aby nebolo v rozpore so základnými ľudskými právami, najmä právom na ochranu ľudskej dôstojnosti zamestnancov.
Problém, do akej miery môže závislá práca aktívne spolupôsobiť s kapitálom v prospech spoločenského pokroku, je závažnou otázkou aj v súčasnosti. Právny model pracovného práva výlučne ochraňujúceho zamestnanca je pre zamestnávateľov ťažko akceptovateľným. Zrovnovážnenie právnej pozície zamestnanca a zamestnávateľa sa aj v súčasnosti stáva naliehavou úlohou nielen v rozvoji pracovného práva členských štátov EÚ, ale aj v ďalšom rozvoji pracovného práva EÚ, práva Rady Európy či medzinárodného pracovného práva.
2)
Najmä vývoj pracovného práva Európskej únie ostatných rokov odráža snahu orgánov Európskej únie o podstatné zvýšenie flexibility pracovnoprávnych vzťahov. Voľná hospodárska súťaž na národnej aj nadnárodnej úrovni vyžaduje vyššiu mieru flexibility pracovnoprávnych vzťahov, nie je však neohraničená a má svoje právne limity.
Pracovné právo z hľadiska podstaty vždy bolo a aj v budúcnosti bude právnym odvetvím s najdôležitejším sociálnym významom a poslaním. Aj napriek veľmi významným zmenám v obsahu práce v predchádzajúcich rokoch podmienených digitalizáciou svetovej ekonomiky je pracovný pomer najmä v rozvinutých krajinách sveta stále trvalou hodnotou a základným právnym rámcom pre výkon závislej práce, ktorou zabezpečuje svoju existenciu najpočetnejšia časť ekonomicky aktívnej časti ľudstva.
3)
Pracovné právo ovláda subordinačný princíp spočívajúci v podriadenosti zamestnanca zamestnávateľovi, čím sa pracovnoprávny vzťah odlišuje od čisto súkromnoprávnych vzťahov založených na princípe slobody a rovnosti. Zamestnávateľ má dominanciu už pri dojednávaní pracovnej zmluvy.
4)
Na druhej strane individuálne pracovnoprávne vzťahy rovnako ako súkromné právo majú zmluvný základ, na ktorého základe sa zamestnanec dobrovoľne zaväzuje k "poslušnosti" a podriadenosti voči svojmu zamestnávateľovi.
1. Aktuálnosť budúceho právneho usporiadania medzi Občianskym zákonníkom a Zákonníkom práce
Vzťahy medzi občianskym právom na jednej strane a pracovným právom na druhej strane v ostatnom čase sú opäť aktuálne. Ukazuje sa, že by sme chceli mať čo najskôr "všezahrnujúci" nový Občiansky zákonník práce bez širšej diskusie s právnickou obcou vrátane tej akademickej. "Ideálne" upraviť vzťah Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce nie je jednoduché. Prijatím prvého Zákonníka práce v roku 1965 bolo dovŕšené absolútne oddelenie Zákonníka práce od Občianskeho zákonníka ako dvoch samostatných a od seba nezávislých kódexov. Nový Zákonník práce v roku 2001 zakotvil subsidiárnu pôsobnosť všeobecnej časti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prvej časti Zákonníka práce. Aj keď v tomto období išlo o správny legislatívny krok, zákonodarca sa svojej úlohy nezhostil najlepšie.
Ani v súčasnosti nie sú vzťahy medzi Občianskym zákonníkom a Zákonníkom práce optimálne upravené. V období posledných 20 rokov boli viaceré pokusy o prípravu nového Občianskeho zákonníka, ktoré sa oproti doterajšiemu právnemu stavu pokúšali riešiť vzťahy medzi uvedenými kódexmi na princípe širšieho uplatnenia subsidiarity. Predchádzajúce práce na príprave nového Občianskeho zákonníka v období posledných 20 rokov vyústili aj do jeho legislatívneho stvárnenia v paragrafovanej podobe. Na uvedenú tému sa konali viaceré významné vedecké sympóziá, napr. Lubyho dni s významnými osobnosťami súkromného práva zo zahraničia, najmä z Európskej únie.
Prebiehali početné analytické debaty za účasti nielen predstaviteľov právnej obce občianskeho práva, ale aj s primeraným zastúpením vedeckej obce pracovného práva. Následkom politických zmien - parlamentných volieb - sa však návrh nového Občianskeho zákonníka, prijatý vládou SR nakoniec nedostal na prerokovávanie parlamentu.
Aj v súčasnosti silnejú snahy o prípravu nového
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).