Vplyv štátnej správy na fungovanie činnosti verejnej správy (habilitačná prednáška)

The lecture is focused on the relationship between state administration, selfgovernment and socalled other public administration. Author points out that on the one hand, from a theoretical meaning public administration consists of three relatively independent components which are built especially in the case of selfgovernment on the principle of decentralization. On the other hand state administration maintains its dominant position. The influence of state to the components of public administration mentioned above is demonstrated in three areas. The first area is devoted to the specifics of the position of central state administration bodies in relation not only to the government but also to the selfgovernment and other public administration. Within the second area author points out concrete interferences of the state to the activities of selfgovernment and other public administration through the bodies of state administration. In the third area, the author analyzes damoage compensation for the performance of public administration by Act No. 514/2003 Coll. on liability for damage caused by performing of public power and amending certain acts as amended. The lecture is completed with the conclusion in which the views and proposals of the author are formulated.

Súčasná právna teória rozoznáva tri základné zložky verejnej správy. Prvou z nich je štátna správa, druhou samospráva a treťou ďalšie fyzické osoby a právnické osoby spĺňajúce znaky subjektov verejnej správy, ktoré môžeme pre potreby tejto prednášky označiť spoločným pojmom ostatná verejná správa.¹⁾ S ohľadom na ich postavenie by mali byť vo svojej podstate považované za rovnocenné zložky verejnej správy. Samospráva a ostatná verejná správa sú budované vo vzťahu k štátu, teda aj štátnej správe, na decentralizačnom princípe. Pri výkone jednotlivých úloh by tak mali subjekty samosprávy a ostatnej verejnej správy vystupovať samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

Napriek uvedenému zastávam názor, že postavenie štátnej správy má vo vzťahu k samospráve a ostatnej verejnej správe svoje špecifiká umožňujúce ovplyvňovať tak činnosť samosprávy, ako aj ostatnej verejnej správy. Vo svojej prednáške sa pokúsim upriamiť pozornosť na niektoré z nich.

Vo vzťahu k územnej samospráve považujem za potrebné v úvode povedať, že časť pôsobnosti vykonáva v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Týmto činnostiam sa však v tejto prednáške venujem len okrajovo z dôvodu, že vzťahy medzi štátnou správou a samosprávou pri prenesenom výkone štátnej správy majú svoje špecifiká zasluhujúce si osobitný rozbor. Vo svojej prednáške sa sústredím primárne na tie činnosti územnej samosprávy, ktoré nevykonáva v mene štátu, ale vo svojom vlastnom mene.

Uvedomujem si tiež, že tak samospráva, ako aj ostatná verejná správa majú svoje osobitosti. Subjekty týchto zložiek sú kreované na základe iných technickoorganizačných princípov výstavby verejnej správy, čo determinuje aj ich vzťah k štátu a štátnej správe. Tieto rozdiely medzi samosprávou a ostatnou verejnou správou si uvedomujem, ale s ohľadom na tému svojej prednášky na nich poukážem len v parciálnych otázkach.

Verejná správa je vo formálnom poňatí tvorená sústavou orgánov konajúcich v mene subjektov verejnej správy. V každom jednom systéme realizujúcom určité činnosti však nestačí len samotné uskutočňovanie jednotlivých činností. Pre efektívne fungovanie systému by mali byť orgány uskutočňujúce jednotlivé činnosti aj koordinované, riadené a kontrolované.

V štátnej správe možno za orgány, ktoré by mali spĺňať koordinačné, riadiace a kontrolné úlohy, označiť ústredné orgány štátnej správy. Všeobecné vymedzenie postavenia týchto orgánov sa nachádza v zákone číslo 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších zmien (ďalej len kompetenčný zákon). Podľa § 35 odseku (2) a § 36 tohto zákona sa ústredné orgány štátnej správy podieľajú na tvorbe jednotnej štátnej politiky v jednotlivých oblastiach, uskutočňujú ju, vykonávajú v rozsahu svojej pôsobnosti štátnu správu, skúmajú problematiku vo veciach, ktoré sú zverené v ich pôsobnosti, analyzujú dosahované výsledky, robia opatrenia na riešenie aktuálnych otázok, spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí a riešenia základných otázok a starajú sa o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že ústredné orgány štátnej správy by mali byť v rámci im zverených oblastí koordinačnými, riadiacimi a kontrolnými orgánmi. Mali by určovať základný smer jednotlivých oblastí a vo vzťahu k podriadeným orgánom by mali byť aj metodickými a usmerňujúcimi orgánmi. Napriek tomu, že ústredné orgány štátnej správy sú z organizačného hľadiska zaradené do štátnej správy, niektoré ich činnosti majú presah aj k iným zložkám verejnej správy. Minimálne v legislatívnej činnosti a v oblasti tvorby jednotnej štátnej politiky v danej oblasti.

Možno povedať, že ústredná štátna správa je budovaná primárne na odvetvovom a funkčnom technickoorganizačnom princípe výstavby verejnej správy.²⁾ Jednotlivé ústredné orgány štátnej správy sú zodpovedné za im zverené oblasti verejnej správy. To bez ohľadu na skutočnosť, či reálny výkon určitých parciálnych činností je zverený štátnej správe, samospráve