Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Demokracia a odbornosť, materiálny právny štát a iura novit curia (2.)
DEMOKRACIA A ODBORNOST, MATERIÁLNY PRÁVNY ŠTÁT A IURA NOVIT CURIA (2.)
Povinnosťou orgánov verejnej moci v materiálnom právnom štáte je poznať platný právny
poriadok a jeho dodržiavanie vyžadovať nielen od fyzických a právnických osôb, ale najmä od seba, vo
vlastnej činnosti pri uplatňovaní zverenej právomoci.
Iura novit curia
nie je sloganom slúžiacim na
rozšírenie pekných rečí o právnom štáte. Ide o právne významné správanie súdov, ktoré možno presne
identifikovať. Obsah tejto zásady vytvára rad povinností súdov, ktorých nesplnenie môže mať za
následok porušenie základných práv zaručených siedmym oddielom druhej hlavy Ústavy SR.(... pokračovanie z predchádzajúceho
čísla)
A. Začatie súdneho konania
Všeobecné súdy v SR neraz preceňujú a absolutizujú svoju viazanosť návrhom účastníka konania. V
skutočnosti viazanosť súdu návrhom je relatívna.1) Súd je povinný poznať
platný právny poriadok, a preto návrh účastníka konania môže spájať s právnym účinkom iba v rozsahu,
v akom návrh neodporuje platnému právnemu poriadku.
Podľa § 43 ods. 1 OSP: "Sudca alebo poverený
zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení
uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať."
Podľa § 43 ods. 2 OSP: "Ak účastník v lehote
podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať,
súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo
podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do
uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto
uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý
ho vydal."
Právny účinok ustanovený § 43 ods. 2 OSP
nenastane po uplynutí lehoty určenej na odstránenie nedostatkov návrhu. Zákonom ustanovený účinok
nastane až vtedy (a jedine vtedy) ak v konaní nemožno pokračovať kvôli neodstráneniu uvedeného
nedostatku.
Prax, ktorú na všeobecných súdoch zaviedli predovšetkým vyšší súdni úradníci, odporuje právnemu
názoru Najvyššieho súdu SR:
"Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno
vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do
výroku rozsudku.
Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd
totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou prípadov uvedených v
§ 153 ods. 2 OSP, nesmie účastníkom prisúdiť
viac, než čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti než sú
navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu
na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z
materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním
návrhu na začatie konania.
Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, však nemožno
vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu. Ustanovenie
§ 79 ods. 1, druhá veta OSP navrhovateľovi
neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho
sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ uvedie, čoho sa domáha aj vtedy, ak v návrhu na začatie konania
presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu na začatie konania bez
pochybností vyvodiť) spôsob určenia právneho vzťahu rozhodnutím súdu alebo povinnosť, ktorá má byť
rozhodnutím súdu odporcovi uložená. Ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd neporuší
ustanovenie § 155 ods. 1 OSP, alebo iné zákonné
ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí v svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých
sa navrhovateľ domáha. Iba súd totiž rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia;
prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný.
"Podstatné je, či z podanej žaloby, ktorá nie je formálne rozlíšená na časť opísania
rozhodujúcich skutočností a časť žalobného návrhu (petitu), vyplýva žalobcova požiadavka, čoho a na
akom skutkovom základe sa domáha."
2)Obvyklá prax vyšších súdnych úradníkov nie je zlučiteľná ani s právnym názorom Ústavného súdu
SR:
"(...) výklad a používanie § 43 ods.
1 a 2 OSP musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť
základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho,
že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov
(§ 1 OSP). Občianske súdne konanie sa musí v každom
jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť jej na jej upevňovanie a rozvíjanie
(§ 3 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní
úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do
procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú
základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého
procesu."
3)Povinnosti súdu a sudcu náležiace do obsahu zásady
iura novit curia
presahujú súhrn povinností
ustanovených Občianskym súdnym poriadkom. Určuje ich aj rad iných zákonov dotýkajúcich sa činnosti
súdnej moci. Súd je napríklad okrem iného ochrancom príjmov štátneho rozpočtu, ktoré súvisia s
každým súdnym konaním vo forme súdnych poplatkov, pokiaľ konanie alebo účastník konania nie je ex
lege oslobodené alebo oslobodený od súdneho poplatku.Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 71/1991 Zb. o
súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov: "Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu
poplatkového úkonu. Ak tak neurobí, alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd."
Ochrana verejného záujmu, zákonnosti a spravodlivosti konania - splnenie týchto požiadaviek nie
je podmienené uplatnením práva zo strany oprávneného subjektu (nevzniká iba vtedy a tam, kedy a kde
účastník konania predloží návrh, aby súd chránil verejný záujem, aby dodržal zákon, či aby zachoval
spravodlivosť), ale predstavuje povinnosti súdu z kategórie požiadaviek na činnosť súdu implikovaným
v zásade
iura novit curia
. Na rozdiel od účastníka konania, ktorý môže svoje práva uplatňovať aj
pomocou postupu prater legem, súd takto postupovať nesmie, lebo jeho ústavné postavenie sa
nevyvodzuje z článku 2 ods. 3 Ústavy SR ako je
to v prípade účastníka konania, ale spočíva na ustanovení
článku 2 ods. 2 Ústavy SR.B. Vedenie súdneho konania
Zásada nie je kodifikovaná v tom zmysle, že by v uzavretom
celku prehľadne sumarizovala všetky povinnosti, ktoré súdu, zamestnancom súdu aj sudcom vyplývajú.
Povinnosti súdu sú rozptýlené naprieč Občianskym súdnym poriadkom, aj naprieč právnym pori
iura novit curia
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
