Odkedy dokedy existuje status kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR

V lete roku 2014 zanikol mandát trom sudcom Ústavného súdu SR (ďalej "Ústavný súd"). Národná rada SR (ďalej "Národná rada"), riadiac sa Ústavou SR (ďalej "Ústava"), zvolila dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, a tak predseda národnej rady listom zo 16. mája 2014 predložil prezidentovi republiky šiestich kandidátov na tri voľné miesta sudcov Ústavného súdu. Dňa 2. júla 2014 prezident SR rozhodol o vymenovaní jednej kandidátky za sudkyňu Ústavného súdu. Ostatných piatich kandidátov prezident SR toho istého dňa odmietol vymenovať. Piati neúspešní kandidáti podali podľa čl. 127 Ústavy sťažnosti pre porušenie ich ústavných práv. O týchto sťažnostiach sa viedli pred Ústavným súdom dve konania pred dvomi senátmi ústavného súdu.

Ústavný súd nálezom zo 17. marca 2015 vo veci III. ÚS 571/2014 vyslovil, že základné právo JUDr. Evy Fulcovej, JUDr. Miroslava Ďuriša, PhD. a JUDr. Juraja Sopoligu na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy rozhodnutiami prezidenta SR č. 1112-2014-BA z 2. júla 2014 o nevymenovaní JUDr. Evy Fulcovej, JUDr. Miroslava Ďuriša, PhD. a JUDr. Juraja Sopoligu za sudcov Ústavného súdu porušené bolo (bod 1). V bode 2 Ustavný súd vyslovil:

"Rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky č. 1112-2014-BA z 2. júla 2014 o nevymenovaní JUDr. Evy Fulcovej, JUDr. Miroslava Ďuriša, PhD. a JUDr. Juraja Sopoligu za sudcov Ústavného súdu SR zrušuje a prikazuje, aby prezident Slovenskej republiky vo veci znovu konal a rozhodol." Bod 3 obsahuje výrok o náhrade trov konania, podľa bodu 4 "vo zvyšnej časti sťažnosti JUDr. Miroslava Ďuriša, PhD. a JUDr. Juraja Sopoligu nevyhovuje."

Kandidát na sudcu Ústavného súdu JUDr. Ján Bernát podal sťažnosť na porušenie svojho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy a práva podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozhodnutím prezidenta SR o jeho nevymenovaní do funkcie sudcu ústavného súdu č. 1112-2014-BA z 2. júla 2014. Ústavný súd SR prijal jeho sťažnosť na konanie uznesením z 23. októbra 2015.¹⁾ V ten istý deň Ústavný súd prijal na konanie aj sťažnosť, ktorou ďalší kandidát na sudcu Ústavného súdu JUDr. I. Volkai namietol porušenie svojho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy a práva podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozhodnutím prezidenta SR o jeho nevymenovaní do funkcie sudcu ústavného súdu č. 1112-2014-BA z 2. júla 2014.²⁾

Ústavný súd spojil obe sťažnosti na spoločné konanie uznesením II. ÚS 718/2014-99.³⁾ Sťažovatelia podaniami doručenými Ústavnému súdu 17. júna 2015 a 22. júna 2015 vzali svoje sťažnosti späť a požiadali Ústavný súd, aby konanie o nich zastavil.

"Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak Ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa." (§ 54 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v z. n. p.).

Ústavný súd vyslovil názor, že vo veciach sťažovateľov "nemožno dospieť k záveru o mimoriadne závažnom spôsobe porušenia ich základných práv alebo slobôd, pričom nezistil ani ďalšie dôvody, pre ktoré by späťvzatie sťažností nepripustil."⁴⁾ Na základe tejto kvalifikácie výrokom vyslovil: "Konanie o sťažnosti JUDr. J. Bernáta a o sťažnosti JUDr. I. Volkaia zastavuje."⁵⁾

Sotva prezidentom odmietnutí kandidáti na sudcov Ústavného súdu J. Bernát a I. Volkai vzali svoju sťažnosť späť a Ústavný súd konanie o ich sťažnosti zastavil, poradca premiéra E. Bárányi ako aj podpredsedníčka Ústavnoprávneho výboru Národnej rady poskytli masmédiám vyjadrenia o tom, že J. Bernát aj I. Volkai sú naďalej kandidátmi na sudcov Ústavného súdu.

Na svete bol nový ústavnoprávne relevantný spor o výklad Ústavy.

"Prezidentov poradca a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák tvrdí, že Volkaiova a Bernátova kandidatúra po zastavení konania úplne zanikla. Toto postavenie zostalo už len trom sudcom z pôvodnej kandidátky, povedal."⁶⁾ "Bárány s Mazákovým názorom nesúhlasí. Tvrdí, že Volkai a Bernát napriek tomu, že stiahli svoje sťažnosti a senát zastavil v tejto veci konanie, kandidátmi zostávajú. "Obidvaja sú kandidátmi a prezident si môže vybrať dvoch sudcov z piatich kandidátov," hovorí Bárány."⁷⁾ Účinnosť tvrdenia o piatich kandidátoch na sudcov Ústavného súdu bez ohľadu na späťvzatie sťažností zvýšila A. Vitteková názorom:

"Pokiaľ ide o späť vzatie sťažnosti, obaja sťažovatelia aj naďalej zostávajú kandidátmi,"⁸⁾ a E. Bárány opakovaním "Platí teda predchádzajúce rozhodnutie, podľa ktorého si má prezident vybrať z pôvodnej pätice".⁹⁾ Ďalšiu možnosť naznačil J. Mazák. "Prezidentov poradca Ján Mazák avizoval, že Kiska môže žiadať od parlamentu aj voľbu nových kandidátov na ústavných sudcov."¹⁰⁾ "Podpredsedníčka ústavnoprávneho výboru Anna Vitteková zo Smeru však tvrdí, že nie je dôvod."¹¹⁾

Spor o aktuálny počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu sa znovu nevyhol Ústavnému súdu.

Vo vzťahu k ústavnému sporu, či J. Bernát a I. Volkai zostal kandidátom na sudcu Ústavného súdu, sudca Ústavného súdu J. Mészáros vo svojom nesúhlasiacom stanovisku k rozhodnutiu väčšiny pléna upozornil na procesné prekážky konštruovania rozhodnutia v prospech oboch kandidátov:

"61. Rozhodnutia prezidenta republiky o nevymenovaní kandidátov J. Bernáta a I. Volkaia za sudcov ústavného súdu napadli obaja kandidáti na ústavnom súde sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy. Tieto konania boli však uznesením sp. zn. II. ÚS 718/2014 zastavené z dôvodu späťvzatia sťažností oboma kandidátmi. Rozhodnutia prezidenta SR sa tak stali právoplatné, keďže neboli orgánom verejnej moci s právomocou zrušiť takéto rozhodnutia zrušené.

62. Právoplatné rozhodnutie prezidenta republiky SR o nevymenovaní kandidátov I. Volkaia a J. Bernáta za sudcov ústavného súdu ako individuálne právne akty zakladajú určitú právnu situáciu adresátov týchto rozhodnutí, ktorú nemožno meniť, samozrejme, s výnimkou rozhodnutia orgánu verejnej moci s právomocou preskúmať a zrušiť tieto rozhodnutia v prípade, že sú tieto rozhodnutia protiústavné. Tým je v tomto prípade ústavný súd a konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 Ustavy. Keďže však rozhodnutia prezidenta republiky o nevymenovaní kandidátov J. Bernáta a I. Volkaia neboli Ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 Ústavy právoplatne zrušené, právna situácia založená právoplatnými rozhodnutiami prezidenta republiky je nemenná a treba ju v súlade s princípom právnej istoty rešpektovať. Inak povedané, naplnením požiadaviek a princípov právneho štátu, konkrétne právnej istoty, je inštitút právoplatnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, menia a rušia právne vzťahy ich adresátov. Právoplatnosť značí predovšetkým nezmeniteľnosť rozhodnutia a jeho záväzné účinky na právne vzťahy ich adresátov, ktoré prostredníctvom inštitútu právoplatnosti nadobudli kvalitu rozhodnutých právnych vzťahov. Do účinkov právoplatnosti nemožno ďalej zasiahnuť.

63. Uvedené vo vzťahu ku kandidátom J. Bernátovi a I. Volkaiovi znamená, že ich kandidatúra na sudcov Ústavného súdu zanikla právoplatným rozhodnutím prezidenta republiky o ich nevymenovaní, keďže tieto rozhodnutia neboli v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 Ústavy Ústavným súdom právoplatne zrušené."¹²⁾

Ako je zrejmé z okolnosti, že tento názor je vyslovený v disente sudcu, väčšina pléna rozhodla inak.

V dôsledku zastavenia konania na Ústavnom súde podľa prezidenta SR zaniklo postavenie dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu, rozhodnutia o ich nevymenovaní sa stali záväzné a nezmeniteľné. Výsledkom týchto konaní na Ústavnom súde vznikol podľa jeho názoru taký stav, že na Ústavnom súde sú stále dve voľné miesta sudcov, avšak na tieto miesta sú aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 571/2014 už len traja kandidáti (E. Fulcová, M. Duriš a J. Sopoliga).

Prezident SR listom z 22. júla 2015 požiadal predsedu Národnej rady, aby Národná rada zvolila ešte jedného kandidáta na sudcu Ústavného súdu.

Predseda Národnej rady listom z 19. augusta 2015 odpovedal na list prezidenta republiky a v relevantnej časti svojho vyjadrenia uviedol:

"(...) Aj keď sťažovatelia J. Bernát a I. Volkai využili svoje právo a v zmysle § 54 zákona Národnej rady SR č. 38/1993 Z.z. vzali svoju sťažnosť späť, nemá to vplyv na ich postavenie kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Národná rada SR nedisponuje žiadnou informáciou o tom, že by kandidáti J. Bernát a I. Volkai vzali späť svoj