Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Intrakomunitárne dodanie tovaru (ZSP 24/2022)

§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom do 30.11.2011)
§ 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
§ 25 ods. 7, § 25a ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
Nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a Nariadenie Rady (ES) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010
§ 190, § 461 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

Daňový subjekt, ktorý podľa predložených dokladov deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému odberateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžfk/24/2019

 

SKUTKOVÝ STAV
Krajský súd v K.(ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 7S/85/2017-68 zo 14. novembra 2018 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 31. mája 2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom K. (ďalej aj ako „správca dane“) z 20. decembra 2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) určený rozdiel v sume 68 135,60 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie tretieho štvrťroka 2011.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že daňová kontrola u žalobcu začala dňom uvedeným v Upovedomení o vykonaní daňovej kontroly zo 14. novembra 2011, t. j. dňom 7. decembra 2011. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol zo 17. júla 2014 a Dodatok k protokolu z 28. augusta 2014. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, preveroval obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a spoločnosťami ANIX s. r. o. (od 12. decembra 2011 VILHEM s. r. o.) a EUROMAXTRADE s. r. o. aj formou dožiadania miestne príslušným správcom dane a vzhľadom na skutočnosť, že odberateľmi deklarovaného tovaru, t. j. kryštálového cukru, boli zahraničné spoločnosti so sídlom v Maďarskej republike, prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, sekcie daňovej, odboru boja proti podvodom, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj ako „MVI“) listami č. 9800403/2424/2012, č. 9800403/2423/2012, č. 9800403/2373/2012, č. 9800403/2372/2012 a č. 9800403/2425/2012 tak, aby bolo preverené dodanie tovaru (kryštálového cukru) do iného členského štátu pre deklarovaných odberateľov. Správca dane následne v súlade s ustanovením § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj ako „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutím z 15. marca 2012 daňovú kontrolu prerušil do dňa doručenia posledného výsledku z medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu podľa čl. 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003.

Po doručení poslednej odpovede na žiadosť o MVI 2. januára 2014 správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly a túto skutočnosť podľa § 25a ods. 4 zákona o správe daní v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 4 daňového poriadku oznámil žalobcovi oznámením z 24. februára 2014, doručeným 3. marca 2014. Následne správca dane požiadal o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly o šesť mesiacov, o čom žalobcu informoval. Žalovaný o tejto žiadosti rozhodol listom z 5. marca 2014 tak, že výkon daňovej kontroly bol predĺžený o šesť mesiacov. Po vypracovaní Zápisnice o ústnom pojednávaní 3. septembra 2014 zo záverečného prerokovania protokolu o výsledku zistenia z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie tretieho štvrťroka 2011 bola daňová kontrola ukončená.

Na základe uvedených zistení krajský súd konštatoval, že predmetná daňová kontrola bola začatá 7. decembra 2011. S odkazom na § 165 ods. 4 daňového poriadku krajský súd dôvodil, že prerušenie daňovej kontroly v tejto veci bolo vykonané podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že § 25a zákona č. 511/1992 Zb. upravuje prerušenie konania tak, že správca dane môže konanie prerušiť najmä, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Dôvody na prerušenie konania sú uvedené príkladmo, a preto nie je vylúčené, že konanie možno prerušiť aj z iných dôvodov, ktoré môžu mať vplyv na výsledok daňovej kontroly, prípadne na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní. Správca dane preto mohol v preskúmavanej veci konanie prerušiť aj z iných zákonom nepredpokladaných dôvodov, pretože zákon len naznačuje vhodnosť prerušenia konania z dôvodov, ktoré výslovne uviedol v ustanovení § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Prerušenie konania tak nastáva na základe rozhodnutia správcu dane vydaného na základe podnetu účastníka, či z vlastného podnetu správcu dane alebo na základe zákona. V danom prípade k prerušeniu daňového konania došlo z dôvodu, že správcu dane prostredníctvom finančného riaditeľstva požiadal o preverenie deklarovaných obchodov s kryštálovým cukrom u zahraničných obchodných partnerov žalobcu, prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií daňových orgánov.

Krajský súd ďalej konštatoval, že aj keď v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly nie je uvedený dátum, odkedy sa daňová kontrola prerušuje, zo znenia označeného ustanovenia nevyplýva povinnosť uviesť tento dátum, preto sa má za to, že daňová kontrola sa prerušuje vydaním rozhodnutia z 15. marca 2012 o jej prerušení, resp. doručením (rozhodnutie bolo žalobcovi aj riadne doručené 21. marca 2012).

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že realizáciou medzinárodnej výmeny informácií správca dane prerušil daňovú kontrolu v rozpore so zákonom. Stotožňujúc sa so žalovaným poukázal na to, že prerušením daňovej kontroly sa prerušujú (neplynú) všetky lehoty. Mal za to, že prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje práva, ani nepožiadal od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Z dôvodu podozrenia o fiktívnosti deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“) správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Išlo o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o odberateľoch žalobcu a prepravcovi tovaru. Išlo o výmenu informácií uskutočnenú podľa čl. 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 z 8. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti daní z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 prepracované znenie).

Krajský súd dôvodil, že medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi maďarskej daňovej správy a daňovými orgánmi slovenskej daňovej správy spolupracujúcimi na základe uvedeného Nariadenia Rady, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Toto svojim obsahom napĺňa účel určiť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho systému DPH v kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci spoločenstva a v boji proti podvodom súvisiacim s DPH (čl. 1 Nariadenia Rady). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu krajský súd dospel k záveru, že jednotlivé procesné úkony zo strany správcu dane v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali v časovom slede bez zbytočných prieťahov a tiež po ukončení prerušenia výkonu daňovej kontroly. Podľa krajského súdu treba prihliadať na nevyhnutnosť preverenia skutočného dodania tovaru registrovanému platiteľovi na DPH v inom členskom štáte EÚ, v danom prípade v Maďarsku.

V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/46/2015 z 27. júla 2016 týkajúce sa preukazovania splnenia podmienok pre oslobodenie od DPH z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému na DPH v Maďarskej republike, v 

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).