Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Jednostranné zvýšenie nájomného za nájom bytu a nebytového priestoru

33/2016
Jednostranné zvýšenie nájomného za nájom bytu a nebytového priestoru
§ 686 Občianskeho zákonníka
§ 696 a nasl. Občianskeho zákonníka
§ 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
§ 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
Dohoda prenajímateľa a nájomcu o nájomnom za nájom bytu nemôže byť jednostranne menená, pokiaľ sa tak zmluvné strany nedohodli; prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, len v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný právny predpis (§ 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách nie je "osobitným právnym predpisom" v zmysle § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý by ustanovoval prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt a úhradu cien plnení spojených s užívaním bytu.
Právny pomer založený zmluvou o nájme nebytového priestoru je vzťah záväzkový, ktorý nemožno meniť bez súhlasu zmluvných strán, pokiaľ právny predpis nestanovuje inak.
Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov neupravuje možnosť prenajímateľa jednostranne zvýšiť nájomné; prenajímateľ preto nemá podklad pre jednostranné zvýšenie už dohodnutého nájomného za nájom nebytového priestoru, pokiaľ táto právna možnosť prenajímateľa nebola zmluvnými stranami dohodnutá.
Uznesenie
Najvyššieho súdu SR
3 M Cdo 6/2008
Skutkový stav:
Žalobkyňa sa žalobou z 1. júla 2005 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť jej 61 091,50 Sk s príslušenstvom ako nedoplatok na nájomnom a na úhrade za plnenia spojené s užívaním bytu v bytovom dome v Č., resp. ako nedoplatok na nájomnom za nimi užívanú garáž nachádzajúcu sa v tomto dome.
Okresný súd rozsudkom žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni do troch dní spoločne a nerozdielne sumu 61 091,50 Sk spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 ‰ denne ako aj s úrokom z omeškania (za čas uvedený vo výroku rozsudku a vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka); žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia úroku z omeškania nad súdom priznanú výšku, sčasti zamietol.
Súd vychádzal z toho, že nájomnou zmluvou z 27. júna 1994 uzavretou v zmysle § 685 a § 686 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") prenajala žalobkyňa žalovaným na dobu neurčitú 3-izbový byt s tým, že nájomné bolo v zmluve dohodnuté na 344 Sk mesačne. Ďalšou nájomnou zmluvou z toho istého dňa (§ 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov) im prenajala garáž na dobu neurčitú s tým, že nájomné bolo dohodnuté vo výške 233 Sk mesačne. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nájomné zmluvy boli uzatvorené v roku 1994 a žalobkyňa v zmysle opatrení Ministerstva financií SR č. R-1/2001 a R-1/2003 mala právo jednostranne zvýšiť žalovaným výšku mesačného nájomného v rozsahu ustanovenom týmito opatreniami. Súd sa stotožnil so žalobkyňou nielen čo sa týka spôsobu vyčíslenia ročných nákladov súvisiacich s nákladmi spojenými s užívaním bytu a spoločných priestorov, ale aj v súvislosti s výškou jednostranne upraveného nájomného, ktorú boli podľa právneho názoru súdu žalovaní povinní rešpektovať. Keďže žalovaní nesplnili svoju povinnosť riadne platiť nájomné, vznikol im nedoplatok na nájomnom, a to tak v prípade nájmu bytu, ako aj v prípade nájmu garáže. Žalobkyňa sa preto
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).