Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Nesporový charakter personálnej exekúcie
NESPOROVÝ CHARAKTER PERSONÁLNEJ EXEKÚCIE
Predkladaný príspevok sa zaoberá typickými črtami právnej úpravy výkonu rozhodnutia o
výchove maloletých detí, teda personálnej exekúcie. Autorka sa snaží poukázať na podstatu tohto
konania, na jeho účel a ciele, ktoré sleduje. Konkrétne sa zameriava na skúmanie štyroch typických
nesporových čŕt (účastníci konania, príslušnosť súdu, možnosť začať konanie ex offo, vyšetrovacia
zásada v rámci dokazovania), ktoré porovnáva s ich úpravou v Českej republike. Autorka dospieva k
záveru, že nesporový charakter personálnej exekúcii nemožno uprieť, inak by bola zmarená ochrana
maloletého, ktorá sa sleduje v základnom konaní. Zároveň však poukazuje na to, že legislatívne
vyjadrenie typických nesporových zásad, vykazuje isté negatíva." Autorka tiež upozorňuje, že
personálna exekúcia nie je nesporovým konaním, nesie len jeho charakteristické črty, ktoré treba pri
výkone rozhodnutí rešpektovať. Poukazuje na odlišné ciele základného (sporového a nesporového) a
vykonávacieho konania, pre ktoré treba tieto druhy konania dôsledne odlišovať."
Personálna exekúcia všeobecne
Personálnou exekúciou označujeme
konanie o výkone rozhodnutia o výchove maloletých
detí. V slovenskej právnej úprave, podobne ako v českej, je toto konanie upravené v 6. časti
Občianskeho súdneho poriadku v časti Výkon
rozhodnutia, konkrétne v 1. hlave, teda medzi všeobecnými ustanoveniami o výkone
rozhodnutia
( §§ 272 až 273d OSP).
Tým je zaradené medzi tzv. vykonávacie konanie, ktoré je v literatúre označované ako osobitný druh
civilného procesu, popri základnom konaní (sporové a nesporové), zabezpečovacom konaní, konkurznom a
reštrukturalizačnom konaní, rozhodcovskom konaní.V rámci personálnej exekúcie súd realizuje výkon práv a povinností, ktoré boli judikované v
základnom (nachádzacom) konaní. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí môže teda nasledovať
(nie však nevyhnutne) po konaní vo veciach starostlivosti o maloletých, kde sa rozhodovalo o výchove
maloletých detí. Treba upozorniť, že personálna exekúcia sa týka len rozhodnutí o výchove, nie tých,
ktoré sa týkajú výživy. Vymáhanie výživného sa realizuje prostredníctvom súdneho exekútora podľa
Exekučného poriadku.
Konania, v ktorých sa rozhoduje o výchove maloletých detí, zaraďujeme medzi nesporové konania,
konkrétne ide o konania vo veciach starostlivosti o maloletých podľa
§ 176 a nasl.
OSP, ktorých spoločným menovateľom je zvýšený
celospoločenský záujem na ochrane maloletých detí. Táto ochrana sa prejavuje práve v špecifikách
charakteristických pri rozhodovacom procese (napr. určenie výlučnej miestnej príslušnosti, určenie
účastníkov podľa 2. a 3. definície, iný priebeh dokazovania, možnosť začať konanie aj bez návrhu,
úplná apelácia, zákaz koncentrácie konania a pod.). V rámci starostlivosti o maloletých do popredia
vstupuje zvýšený záujem na tom, aby každý maloletý vyrastal vo vhodnom prostredí, aby mal dobrú
výchovu, aby sa vždy prihliadalo na jeho záujmy.
Na to, aby boli tieto požiadavky zachované,
je potrebné, aby boli premietnuté aj do vykonávacieho konania, ktoré nastupuje v prípade, ak nedôjde
k dobrovoľnému rešpektovaniu práv a povinností určených v súdnom rozhodnutí.
Preto musí aj výkon týchto rozhodnutí prebiehať tak, aby sa dosiahol účel základného
konania.
Výkon rozhodnutia musí prebiehať spravodlivo, efektívne, s dôrazom na záujem
dieťaťa a individuálny charakter každého prípadu. Výkon rozhodnutia je vlastne zavŕšením
ochrany maloletého (záujem na ochrane maloletého je prvoradý), ale aj ochrany rodičovských práv.
Preto musí mať aj výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí nesporový charakter. Inak by mohla
predchádzajúca súdna ochrana úplne stratiť svoje opodstatnenie.
Cieľom tohto príspevku je skúmať to, či súčasná právna úprava personálnej exekúcie v
slovenskej a českej právnej úprave skutočne vykazuje nesporové črty, ktoré by mohli zabezpečiť
záujem a ochranu maloletých aj v rámci vykonávacieho konania.
Vykonávacie konanie treba odlišovať od základného konania, ktoré sleduje iný cieľ. V prvom rade
treba uviesť, že nesporové konanie je druhom základného, nachádzacieho konania, v rámci ktorého súd
hľadá právo, hľadá riešenie istého problému, ako aj upravuje právom chránené záujmy. V rámci
nesporových konaní vo veciach starostlivosti o maloletých dochádza k úprave právnych vzťahov, ktorá
sa týkajú maloletých detí. Toto konanie má zabezpečiť, aby došlo k úprave týchto vzťahov skôr, ako
by mohlo dôjsť k ujme v právnej sfére maloletého. Preto hovoríme, že nesporové konania majú
preventívnu funkciu, upravujú vzťahy v spoločenskom záujme pre budúcnosť, aby nedošlo k ohrozeniu
týchto vzťahov v budúcnosti.
Konanie o výkon rozhodnutia však tieto ciele nesleduje.
V rámci vykonávacieho konania súd už právo nehľadá, ale nútene realizuje to, čo určil súd v
základnom konaní. Preto by som si dovolila polemizovať s názorom, podľa ktorého je konanie o výkon
rozhodnutia o výchove maloletých druhom konania vo veciach starostlivosti o maloletých
1).Aj vykonávacie konanie o výchove maloletých detí sa realizuje v celospoločenskom záujme, preto
vykonávacie konanie by malo prirodzene vykazovať podobné znaky s nesporovým konaním. Súd by mal
preto disponovať oveľa širšími oprávneniami (napr. v rámci dokazovania a zisťovania skutkového
stavu, pri skúmaní predpokladov výkonu rozhodnutia), nemôže byť len nezávislý arbiter odkázaný na
tvrdenia a dôkazy, ktoré navrhli účastníci. Súd by mal mať možnosť skúmať, či je daná vhodnosť
výkonu rozhodnutia, či to je v záujme maloletého, príp. po zistení, že to v záujme maloletého už nie
je, iniciovať zmenu pôvodného rozhodnutia.
Napriek tomu, že konanie vo veciach výchovy maloletých detí je druhom vykonávacieho konania,
vykazuje od štandardného vykonávacieho konania na peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti.
Najväčšou odlišnosťou je práve sám predmet personálnej exekúcie, ktorým je úprava výchovy maloletého
dieťaťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto konania. Preto aj ten názov -
personálna
exekúcia
. V rámci tohto konania, nemôžeme hovoriť o námietkovom konaní, o upovedomení o
začatí výkonu rozhodnutia ani o príkaze na výkon rozhodnutia, čo sú typické inštitúty vykonávacieho
(resp. exekučného) konania. V rámci personálnej exekúcie súd disponuje rôznymi donucovacími
prostriedkami, ktoré majú osobu povinnú prinútiť odovzdať dieťa osobe oprávnenej. V prípade, že k
dobrovoľnému plneniu nedôjde, môže súd pristúpiť k odobratiu dieťaťa.Znaky nesporového konania v personálnej exekúcii
V rámci skúmania nesporového charakteru sme sa zamerali na štyri črty, v ktorých sa nesporové
konanie pomerne typicky odlišuje od sporového, konkrétne ide o:
- vymedzenie okruhu účastníkov,
- príslušnosť súdu,
- začatie konania
- uplatnenie vyšetrovacej zásady
Opätovne treba uviesť, že tou nosnou nesporovou črtou je vyššie spomínaný zvýšený celospoločenský
záujem na úprave týchto vzťahov aj v rámci vykonávacieho konania. Tiež uvádzame, že rozlišovacích
kritérií je viac, napr. uplatnenie koncentrácie, neúplná apelácia a pod.
Ad. 1.) Vymedzenie okruhu účastníkov
Čo sa týka účastníkov konania, v nesporových konaniach všeobecne platí druhá (
§ 90 OSP - druhá časť vety) a tretia (
§ 94 ods. 1 OSP) definícia účastníkov.
Účastníkmi konania sú tí, o ktorých to hovorí zákon, resp. tí, o právach a povinnostiach ktorých sa
má konať. Čo sa týka účastníkov konania, § 272 ods. 2
OSP výslovne odkazuje na ponímanie účastníkov v zmysle
§ 94 OSP. Možno povedať, že účastníkmi
vykonávacieho konania sú všetci tí, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať. Obdobne tomu tak
je aj v Českej republike, kde § 272 ods. 1 OSŘ odkazuje tiež na 3. definíciu účastníkov v zmysle §
94 ods. 1 OSŘ.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o účastníkov konania, sú vymed
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
