Okolnosti významné pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby o odstránenie neoprávnenej stavby (ZSP 9/2023)

Žalobca sa v danom spore so žalovaným domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť na vlastné náklady stavbu oporného protipovodňového múrika, ktorá bol zriadená na pozemkoch označených v žalobe. Súd prvej inštancie pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby vychádzal zo zistenia, že strany sporu vlastnia susediace pozemky a žalovaný pri výstavbe oporného protipovodňového múrika čiastočne zasiahol do pozemku žalobcu. Žalobca v žalobe o odstránenie stavby bližšie nešpecifikoval, akým konkrétnym spôsobom by bolo možné časť tohto múrika v rozsahu 3 m2 odstrániť. Podľa názoru žalovaného by technické odstránenie - odrezanie časti múrika nebolo jednoduché. S prihliadnutím na § 135c zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vysvetlil, že v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby môže, ale nemusí akceptovať návrh vlastníka pozemku. Ak nerozhodne o odstránení stavby a ani neprikáže stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku (§ 135c ods. 1 a 2 OZ), môže zvoliť iný spôsob vyporiadania, napríklad zriadiť vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods. 3 OZ). Pri rozhodovaní musí skúmať, či je odstránenie stavby účelné. Účelnosť odstránenia stavby posudzuje so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využitia pozemku. Súd prvej inštancie v okolnostiach prípadu dospel k záveru, že využitie časti pozemku žalobcu vo výmere 3 m2 nie je pre neho nijak osobitne ekonomicky výhodné a prípadným odstránením časti sporného múrika by nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mali pre neho osoh. Navyše, postavený oporný múrik nepochybne vylepšuje povodňové pomery oboch strán, lebo bráni tomu, aby voda z pozemku žalovaného stekala na pozemok žalobcu. Stavba múrika má teda praktický význam a nemôže spôsobovať podmáčanie alebo plesnivenie steny rodinného domu žalobcu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že odstránenie časti oporného múrika nie je účelné a keďže žalobca nesúhlasil s prikázaním časti stavby za náhradu do svojho vlastníctva, súd využil možnosť vyplývajúcu z § 135c ods. 3 OZ a pomery medzi stranami sporu usporiadal zriadením vecného bremena za náhradu. Takýto spôsob ich vysporiadania považoval za účelný, rozumný a šetrný, a zároveň zohľadňujúci, že žalovaný nezriadil časť oporného múrika na pozemku žalobcu v úmysle poškodiť ho na jeho právach. Pri rozhodovaní o výške náhrady za zriadenie vecného bremena vychádzal súd z posudku znalca, ktorý všeobecnú hodnotu predmetného vecného bremena vyjadril sumou 8 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že zriadením vecného bremena (in rem) dôjde k trvalému obmedzeniu vlastníckeho práva nielen žalujúceho vlastníka pozemku, ale tiež jeho právnych nástupcov, určil náhradu za vecné bremeno vo výške 10-násobku znalcom vyčíslenej náhrady.