Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Princípy dobrej verejnej správy (ZSP 20/2024)
§ 20 ods. 1, § 24 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
§ 61 ods. 1, § 62 ods. 1, písm. a/, b/, § 68 ods. 1, § 88a ods. 1, 7, § 139b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
§ 462 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
Odporúčanie CM/Rec (2007)7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe
Ak kasačný súd zistil, že správny súd založil svoje rozhodnutie na konštatovaní o porušení princípov dobrej verejnej správy bez toho, aby sa pred rozhodnutím oboznámil s obsahom celej dokumentácie týkajúcej sa stavebného konania a jeho právne závery sa v zásade obmedzili na akceptáciu námietok žalobcu bez vyhodnotenia argumentácie ostatných účastníkov konania, je to dôvodom, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie správneho súdu pre jeho nepreskúmateľnosť a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Sžk/1/2021
| SKUTKOVÝ STAv |
Predmetom súdneho prieskumu v kasačnom konaní bol rozsudok Krajského súdu v B. (ďalej len "správny súd"), ktorým bolo podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj "SSP") zrušené rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR vydané 28. septembra 2017. Týmto rozhodnutím bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie vydané Ministerstvom dopravy a výstavby SR 25. mája 2017, ktorým bolo v konaní o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry v Ž. zo 17. marca 2017 a bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Ž., odboru výstavby a bytovej politiky z 26. mája 2016. Toto rozhodnutie zamietlo spoločné odvolanie Jána M. a Márie M. proti rozhodnutiu stavebného úradu Mesta L. M. z 29. januára 2016, ktorým stavebný úrad podľa § 88 ods. 4 stavebného zákona pre žalobcu ako stavebníka dodatočne povolil zmenu stavby "Relaxačno-športové centrum P." na pozemkoch v k. ú. D. (rozhodnutie o zmene stavby).
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobná argumentácia sa sústredila na namietanie nezohľadnenia požiadaviek vychádzajúcich z princípov dobrej verejnej správy pri rozhodovaní žalovaného a neskúmania otázky proporcionality medzi vydaním napadnutého rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o zmene stavby 2 a dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcu, navyše v situácii, keď stavba už bola dokončená a skolaudovaná, kasačný súd považoval za potrebné zahrnúť do odôvodnenia svojho rozhodnutia chronologickú postupnosť jednotlivých rozhodnutí v správnom konaní týkajúcom sa predmetnej stavby od vydania stavebného povolenia po kolaudáciu.
Dňa 12. marca 2008 bolo na základe žiadosti právneho predchodcu aktuálneho stavebníka, spoločnosti K., s. r. o., B., vydané stavebným úradom Mesta L. M. stavebné povolenie na výstavbu "Apartmánové domy D." na pozemku parc. č. KN-C 79/1, 79/11, 79/12, 79/10, 77 v k. ú. D.
Dňa 28. marca 2013 stavebník podal návrh na zmenu stavby pred dokončením - "Radový apartmánový dom - zmena stavby" spočívajúci aj v rozšírení o konzolovú pavlač s nástupnými schodiskami. Na základe späťvzatia tohto návrhu stavebníkom stavebný úrad rozhodnutím z 11. apríla 2013 zastavil konanie o zmene stavby pred dokončením. Dňa 2. marca 2016 bol podaný protest prokurátora proti rozhodnutiu z 11. apríla 2013 o zastavení konania vo veci zmeny na základe späťvzatia (nakoľko dôsledkom bolo de facto tolerovanie čiernej stavby). Dňa 18. apríla 2016 odvolací orgán Okresný úrad Ž. vyhovel protestu prokurátora z 2. marca 2014 a zrušil rozhodnutie stavebného úradu z 11. apríla 2013.
Na základe opakovaného návrhu na zmenu stavby pred dokončením bola rozhodnutím z 25. apríla 2013 povolená zmena stavby "Radový apartmánový dom - zmena stavby pred dokončením - Rekreačno-športové centrum" na pozemku parc. č. KN-C 79/23 a KN-C 79/1, k. ú. D. (zmena č. 1), dodatočné povolenie sa vzťahovalo na dispozičné zmeny na I. NP, vyplývajúce zmeny okenných a dverných otvorov vo fasádach, zmeny sklonu strechy, parkovanie v počte 8 parkovacích miest bolo presunuté na pozemok parc. č. KN C 75/3, k. ú. D.
Rozhodnutím z 2. júna 2015 stavebný úrad nariadil odstránenie stavby "exteriérová pavlačová komunikácia" pre nesúlad so stavebným povolením. Rozhodnutím z 18. septembra 2015 Okresný úrad Ž., ako odvolací orgán zrušil nariadenie odstránenia a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie.
Dňa 29. januára 2016 bolo vydané nové rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby "Relaxačno - športové centrum P." na pozemku KN-C 79/1 a 79/23, (zmena č. 2). Zmena bola povolená v rozsahu:
- rozšírenie pavlače povolenej zmenou 1 pôvodne na 1,10 m, následne na 1,50 m, zmena konštrukcie z konzolovej na stĺpikovú,
- severné prístupové schodisko presunuté na západ,
- dobudované nové prístupové schodisko na juhozápade.
Dňa 2. marca 2016 bol podaný protest prokurátora proti rozhodnutiu z 25. apríla 2013 - povolenie zmeny č. 1. Rozhodnutím z 28. apríla 2016, odvolací orgán nevyhovel protestu prokurátora proti rozhodnutiu z 25. apríla 2013. Následne Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej aj "MDV SR") rozhodnutím z 22. septembra 2016 zrušilo rozhodnutie odvolacieho orgánu z 28. apríla 2016 a vyhovelo protestu prokurátora proti rozhodnutiu z 25. apríla 2013 (povolenie zmeny č. 1).
Rozhodnutím z 26. mája 2016 odvolací orgán zamietol odvolania majiteľov susediacej nehnuteľnosti Jána M., Márie M. (v tomto konaní ďalší účastníci 2. a 3.), proti rozhodnutiu z 29.01.2016 (zmena č. 2), kde namietali, okrem iného, prekročenie indexu zastavanej plochy, zamietnutie námietky v stavebnom konaní o minimálnom odstupe a potvrdil dodatočné povolenie zmeny č. 2.
Proti rozhodnutiu bol 17. marca 2017 podaný protest prokurátora. MDV SR rozhodnutím z 25. mája 2017 vyhovelo protestu prokurátora a zrušilo rozhodnutie z 26. mája 2016.
Dňa 20. júna 2017 bol podaný rozklad stavebníka proti rozhodnutiu z 25. mája 2017 z dôvodov:
1) MDV SR sa nezaoberalo otázkou ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv,
2) MDV SR neskúmalo proporcionalitu výsledku napadnutého rozhodnutia,
3) MDV SR nezohľadnilo, že už zmenou č. 1 bolo povolené doplnenie pavlače na konzolách.
MDV SR rozhodnutím z 28. septembra 2017 zamietlo rozklad z dôvodov:
1) nesprávne posúdenie pavlače ako samostatnej stavby a určenia samostatného koeficientu zastavanosti pozemku pod pavlačou,
2) dobromyseľne nadobudnuté práva a proporcionalita je vylúčená vzhľadom na zrejmú vedomosť a úmyselný postup v rozpore so stavebným povolením,
3) nesprávnosť záveru OÚ L. M. o preukázaní neexistencie rozporu s verejným záujmom vzhľadom na preukázaný rozpor s územným plánom,
4) rozpor rozhodnutia s § 46 správneho poriadku.
Dňa 17. augusta 2016 bola uskutočnená kolaudácia objektu Relaxačno - športové centrum P. v súlade s podmienkami uvedenými v rozhodnutí o zmene č. 2 z 29. januára 2016.
Žalobným petitom sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z 28. septembra 2017 v spojení s rozhodnutím MDV SR z 25. mája 2017.
Žalobca zdôrazňoval, že ako stavebník realizoval stavbu "Radové apartmánové domy" na pozemku KN-C parc. č. 79/23 v k. ú. D. (ďalej aj len "stavba"), na základe stavebného povolenia vydaného stavebným úradom Mesta L. M. (ďalej aj len "stavebný úrad") z 12. marca 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. marca 2008. Ďalej stavebný úrad vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby z 25. apríla 2013 ("zmena stavby 1"), ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. apríla 2013 a následne stavebný úrad vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby z 29. januára 2016 ("zmena stavby 2"), ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. júna 2016. Po uskutočnení stavby bolo stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie na povolenie užívania stavby z 15. augusta 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. augusta 2016. V čase uskutočňovania stavby, ako aj v čase vydania kolaudačného rozhodnutia bolo stavebné povolenie, rozhodnutie o zmene stavby 1 a rozhodnutie o zmene stavby 2, právoplatné. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní o povolenie užívania stavby skúmal splnenie podmienok podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona na podklade uvedených rozhodnutí a projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v rámci konania o dodatočné povolenie zmeny stavby, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o zmene stavby 2. Stavebný úrad vyhodnotil, že tieto podmienky boli splnené, na základe čoho vydal kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť.
K rozhodnutiu o zmene stavby 2 žalobca uviedol, že toto bolo napadnuté odvolaním Jána M. a Márie M., o ktorom rozhodol Okresný úrad Ž., odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím z 26. mája 2016 tak, že zamietol odvolanie a rozhodnutie o zmene stavby 2 potvrdil. Proti predmetnému rozhodnutiu podal prokurátor Krajskej prokuratúry Ž. protest. O podanom proteste prokurátora rozhodol žalovaný svojím prvostupňovým rozhodnutím, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Ž., odbor výstavby a bytovej politiky z 26. mája 2016. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister, ktorý rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky potvrdil.
Vzhľadom na opísané vecné a časové súvislosti žalobca namietal, že žalovaný sa pri svojom rozhodovaní neriadil požiadavkami vychádzajúcimi z princípov dobrej správy, predovšetkým z princípu ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj princípu proporcionality. Žalovaný sa otázkou ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv vôbec nezaoberal, neskúmal otázku proporcionality medzi vydaním rozhodnutia - zrušenie rozhodnutia o zmene stavby 2, vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutým právam žalobcu, navyše v situácii, keď už stavba bola dokončená a bolo na ňu vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s tým, že žalobcovi ako stavebníkovi už z rozhodnutia o zmene stavby 1 vyplývali práva uskutočniť stavbu vrátane pavlače s nástupnými schodiskami o celkovej výmere 66,50 m2 tak, ako to vyplývalo z projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby v roku 2013 (rozhodnutia o zmene stavby 1). Žalobca ako stavebník tieto práva nadobudol dobromyseľne.
Namietal, že pokiaľ stavebný úrad pochybil pri vydaní rozhodnutia o zmene stavby 1 a toto rozhodnutie nemal vydať, lebo neoveril projektovú dokumentáciu predloženú žalobcom ako stavebníkom, nemôžu byť takéto (prípadné) pochybenia stavebného úradu na ťarchu žalobcu. Rovnako takéto (prípadné) pochybenia nie sú dôvodom pre spochybňovanie dobromyseľnosti žalobcu ako stavebníka pri nadobudnutí práv v súvislosti s rozhodnutím o zmene stavby 1. S poukazom na rozsah zmien oproti stavu v rozhodnutí o zmene stavby 1 uviedol, že tieto nepredstavovali z hľadiska verejného záujmu chráneného v konaní pred stavebným úradom, konkrétne z hľadiska zastavanosti pozemku predmetnou stavbou, žiadnu podstatnú zmenu oproti stavu pôvodne povolenému v rozhodnutí o zmene stavby 1. Oprávnene preto očakával, že uvedené zmeny oproti predchádzajúcemu, stavebným úradom povolenému stavu, budú povolené zákonom predpokladaným postupom, v rámci dodatočného povolenia zmeny stavby, čo sa aj naplnilo.
Zotrvával na svojej legitímnej požiadavke, aby aj rozhodovanie správnych orgánov odrážalo princípy dobrej verejnej správy vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy, na ktoré opakovane odkazuje aj judikatúra a rovnako na to, že v súlade s judikatúrou vnútroštátnych súdov, aj s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2008, v prípade kolízie objektívneho práva a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka, kedy dochádza k stretu dvoch základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty a princípu legality, nie je možné vo všeobecnosti povedať, že niektorému z nich prináleží väčší rozsah ochrany. Princíp ústavnosti a zákonnosti (princíp legality) nemá v porovnaní s ostatnými princíp
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Zo súdnej praxe 2/2024
