Quo vadis slovenská justícia, alebo skôr...kam ťa ženú politické hry?

V ostatnom čase sme svedkami opätovného a veľmi prudkého oživenia témy "nastolenia poriadku" v slovenskej justícií, dokonca na ústavnej úrovni. My sudcovia sme si zvykli (žiaľ) na to, že vždy, keď treba odviesť pozornosť od pálčivej témy, ktorá v spoločnosti rezonuje, vytiahne sa justičná karta, ktorou politici veľmi účinne brnkajú na strunu utrápených občanov. Zvykli sme si počúvať, že takmer za všetky neduhy, ktorými naša spoločnosť trpí, sme v konečnom dôsledku zodpovední my a keďže nám nedôveruje viac ako 80% obyvateľstva, sme zodpovední aj za zlú vymožiteľnosť práva na Slovensku, za to, že súdne konania trvajú neprimerane dlho, za nekvalitné zákony a nespravodlivé rozhodnutia.

Sudcovia, ktorí sú súčasťou spoločnosti, ktorej slúžia, nemôžu bez dôvery verejnosti efektívne vykonávať spravodlivosť. Otázne je, či je slovenská spoločnosť a jej občania o činnosti súdov informovaná objektívne, vecne a pravdivo, či sa informácie o očakávaniach spoločnosti od súdneho systému a sťažnostiach na jeho fungovanie dostávajú ako spätná väzba k sudcom, či pri komentovaní rozhodnutí sudcov, sa výkonná a zákonodarná moc vyhýbajú kritike, ktorá by podkopávala nezávislosť a dôveru verejnosti v súdnictvo a či sa zdržiavajú akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spochybniť ich ochotu dodržiavať rozhodnutia súdov.

Možno súhlasiť s názorom, že neuspokojivý stav v slovenskom súdnictve je spôsobený dlhodobo neriešenými problémami, avšak na rozdiel od všeobecne akceptovaného názoru, že za tento stav sú zodpovední sudcovia, si dovoľujem tvrdiť, že hlavnou príčinou je permanentné ignorovanie návrhov odborníkov zo sudcovského stavu na ich riešenie. Efektívnosť súdneho systému spočíva vo vydávaní kvalitných rozhodnutí v primeranej lehote pri zachovaní spravodlivého posúdenia jednotlivých prípadov. Na jej dosiahnutí sa sčasti podieľajú sudcovia, ktorí sú povinní zabezpečiť efektívny postup pri rozhodovaní vecí za ktoré sú zodpovední, vrátane výkonu rozhodnutí, ak spadajú pod ich jurisdikciu. Prvotnú úlohu však majú orgány, ktoré sú zodpovedné za organizáciu a fungovanie súdneho systému, ktoré sú povinné vytvoriť sudcom podmienky, ktoré im umožnia plniť ich poslanie a musia zabezpečiť účinnosť pri ochrane a rešpektovaní sudcovskej nezávislosti a nestrannosti. Prvoradým predpokladom je splnenie povinnosti štátu poskytnúť dostatočné zdroje, zariadenia a vybavenie súdov, aby súdy mohli fungovať v súlade so štandardmi ustanovenými v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len "Dohovor") ako aj to, aby sa umožnilo sudcom efektívne pracovať. Súdy musia mať pridelený dostatočný počet sudcov a náležite kvalifikovaného podporného personálu a za účelom prevencie a zníženia preťaženosti na súdoch, musia byť prijaté také opatrenia, aby pri zachovaní sudcovskej nezávislosti bola činnosť nesúvisiaca s rozhodovacou činnosťou zverená iným kvalifikovaným osobám. Aktuálna situácia na Najvyššom súde SR (ďalej len "najvyšší súd") je však taká, že kvalifikovaného podporného personálu je málo (jeden asistent pracuje pre dvoch až troch sudcov) a napriek tomu, že v roku 2013 pribudlo 16 000 nových vecí, čo je o 6 000 viac, ako v roku 2012, rozpočet najvyššieho súdu na rok 2014 opätovne klesol. Je preto otáznym, či si vývojové tendencie v spoločnosti naozaj vyžadujú riešenia na ústavnej úrovni, ako tvrdia politici a či to budú práve tie riešenia, ktoré zahŕňa Návrh poslancov Národnej rady SR na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len "predkladaný návrh"), ktoré pomôžu zefektívniť prácu slovenských súdov a zvýšiť dôveryhodnosť justície v očiach verejnosti.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k predkladanému návrhu, cieľom navrhovaných zmien v ústavnej úprave je zlepšenie fungovania, efektívnosti a kvality výkonu súdnictva. Zmeny sú vecne členené do troch oblastí: zúženie imunity sudcov a odbúranie potreby súhlasu Ústavného súdu SR na trestné stíhanie sudcov, rozšírenie pôsobnosti Súdnej rady SR (ďalej len "súdna rada") v prospech jej výraznejšej účasti na správe súdnictva (zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva a vydávať zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy) a zmena spôsobu kreovania funkcie predsedu Súdnej rady SR a nové zloženie jej členov.

Pokiaľ ide o zúženie imunity sudcov, k tejto téme sa už popísalo veľa článkov a viedlo množstvo diskusií. Žiaľ, vo veľkej väčšine nie v rovine vecnej. V prvom rade je podľa môjho názoru pri zavádzaní akejkoľvek zmeny potrebné vyhodnotiť efektívnosť súčasnej úpravy, zistiť jej nedostatky na základe získaných faktov a až