Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Trestnoprávny postih dezinformácií v podmienkach Slovenskej republiky
KORDÍK, M., KOPRDA, N.: Trestnoprávny postih dezinformácií v podmienkach Slovenskej republiky. Právny obzor, 107, 2024, č. 1, s. 67 – 78.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.1.05
Criminal penalty of disinformation in the Slovak republic. The article deals with the prosecution of disinformation in the Slovak Republic. It evaluates previous legislative initiatives in this area in order to identify possible solutions to the problematic aspects of the criminalisation of disinformation. The paper also discusses the constitutional limitations in the context of prosecution of disinformation and restrictions on freedom of expression.
Keywords: disinformation, hybrid threats, widespreading of hoaxes, prosecution of the disinformation
Úvod
Až donedávna problematika dezinformácií v spoločnosti obzvlášť nerezonovala. Problematika hybridných hrozieb bola latentná a v spektre záujmu orgánov, ktoré sa venujú najmä bezpečnostným hrozbám. Problémom s celospoločenským dosahom však dezinformácie na území Slovenska začali byť až s príchodom globálnej pandémie a plynulo tematicky prešli k vojne na Ukrajine. Zároveň sa predpokladá, že dezinformácie sa budú šíriť aj v súvislosti s predčasnými parlamentnými voľbami, prípadne ďalšími významnými témami. Dnes už je zrejmé, že dezinformácie sú zneužívané na ovplyvňovanie verejnej mienky spoločnosti, vytváranie nestability a chaosu v spoločnosti, a tiež sú využívané v prospech iných záujmov rôznych, či už vnútroštátnych alebo zahraničných skupín.
V dôsledku širokého dosahu sociálnych sietí a médií predstavujú dezinformácie mimoriadne nebezpečný jav, ktorý môže ohroziť, ba dokonca až poškodiť rôzne zákonom chránené záujmy. Aj to je pravdepodobne jedným z dôvodov, prečo sa pred časom vytvoril návrh novely Trestného zákona (ďalej aj TZ), ktorý mal zaviesť novú skutkovú podstatu trestného činu - šírenie nepravdivej informácie, ale aj zmenu skutkovej podstaty trestného činu podnecovania. Navrhovaná skutková podstata šírenia nepravdivej informácie sa stretla s veľkou vlnou nevôle, pričom vo väčšine išlo o pádne argumenty. Napriek tomu však treba brať na zreteľ nebezpečnosť niektorých dezinformácií a treba sa aktívne danou problematikou zaoberať.
V nasledujúcom článku si najskôr predstavíme ťažiskové argumenty kritizujúce dnes už stiahnutý návrh skutkovej podstaty trestného činu šírenia nepravdivej informácie. Keď že, ako už bolo spomenuté, išlo o pádne argumenty, ich zohľadnenie pri ďalších potenciálnych návrhoch bude zaručene slúžiť v prospech veci. Ďalej sa budeme venovať posudzovaniu ústavnej konformnosti možného postihovania dezinformácií prostredníctvom trestného práva.
1. Trestný čin šírenia nepravdivej informácie a novela trestného činu podnecovania
Navrhovaná zmena skutkovej podstaty trestného činu podnecovania alebo zavedenia nového trestného činu šírenia nepravdivej informácie reagovali na posledný vývoj radikalizácie antisystémovej časti obyvateľstva, ktorá od vlastného nedodržiavania protipandemických opatrení pristúpila k aktívnemu odporu protipandemických a očkovacích opatrení väčšinovej časti obyvateľstva, tým že obyvateľstvu bránila v očkovaní, odhovárala ich, prípadne obmedzovala ostatných od školskej dochádzky, práce alebo podnikateľskej činnosti z dôvodu nedodržiavania protipandemických opatrení. V časti nového znenia trestného činu podnecovania podľa § 360c TZ išlo o reakciu na stupňujúce sa útoky voči predstaviteľom rôznych povolaní, ako napríklad lekárom, zdravotným sestrám, učiteľom či poskytovateľom služieb. Pričom objektom tohto trestného činu je ochrana obyvateľstva pred podnecovaním vzbudzujúcim nenávisť pre výkon ich povolania, zamestnania, funkcie a pre dodržiavanie opatrení uložených na zabránenie šírenia nákazlivej choroby.
Objektívna stránka trestného činu podľa § 360c TZ spočíva v podnecovaní proti inému pre výkon jeho zamestnania, povolania alebo funkcie, alebo pre dodržiavanie opatrení uložených na zabránenie šírenia nákazlivej choroby spôsobom, ktorý vyvoláva u časti obyvateľstva nenávisť vzbudzujúcu dôvodnú obavu o svoj život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie jeho blízkej osoby, alebo spôsobom, ktorý podstatne zhoršuje kvalitu jeho života. Subjekt tohto trestného činu je všeobecný.
Potreba regulácie dezinformácií bola reflektovaná v legislatívnom návrhu
1)
, na ktorého základe mal byť do TZ vložený aj § 361a nazvaný šírenie nepravdivej informácie. Podľa tohto návrhu mala skutková podstata trestného činu znieť: "
Kto vyrobí alebo rozširuje nepravdivú informáciu, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach spoločenského významu alebo sa dopustí obdobného konania slovne alebo písomne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo iného záznamu, potrestá sa odňatím slobody na 1 rok až 5 rokov.
" Okrem tejto úmyselnej skutkovej podstaty bola navrhovaná v § 362 TZaj nedbanlivostná skutková podstata v znení: "
Kto z nedbanlivosti opakovane rozširuje nepravdivú informáciu, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu, potrestá sa až na jeden rok.
"Za všeobecný nedostatok skutkových podstát postihujúcich tvorbu a šírenie hoaxov, vyplývajúci z povahy veci, považujeme neurčitosť viacerých pojmov, ktoré obsahujú.
Ide napríklad o samotný pojem dezinformácia. V rámci navrhovanej skutkovej podstaty sa použil pojem "
nepravdivá informácia
". Nie je celkom zrejmé, čo môžeme považovať za nepravdivú informáciu. Vhodnejšia by bola napríklad formulácia
"overiteľne nepravdivá informácia",
keď by sa na ustálenie (ne)pravdivosti informácie vyžadovalo určité overenie na základe objektívnej skutočnosti, ktoré by potvrdilo nepravdivosť informácie. Nejde však o jedinú možnú alternatívu. V zmysle pripravovanej legislatívy
2)
sa dezinformáciou podľa zákona rozumie celkom zjavne nepravdivá informácia, ktorá je vytvorená, prezentovaná a šírená s cieľom klamať verejnosť alebo určitú skupinu osôb a má alebo môže mať za následok spôsobenie škody, alebo ujmy, alebo zabezpečenie prospechu.Ďalšiu neurčitosť predstavuje skutočnosť, aké množstvo obyvateľov by znamenalo
"aspoň časť obyvateľstva nejakého miesta"
. Ide o formuláciu, podľa ktorej môže byť desať obyvateľov časťou obyvateľstva nejakej dediny, ale tiež môže byť časťou obyvateľstva milión obyvateľov Slovenska. To vytvára zjavnú nejednoznačnosť formulácie.Ďalej okrem toho, že nie je jasné, o aké množstvo obyvateľov by išlo, tak šírená dezinformácia by musela byť
"spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia"
tohto neurčitého množstva obyvateľov. V tomto prípade sa vynára otázka, ako by sa spôsobilosť vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia dokazovala. Nie je možné vytvoriť akceptovateľný dôkaz toho, že nejaká informácia bola spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta. Totiž, ak táto skutočnosť nie je v rámci trestného konania dokázaná, tak existuje skutková pochybnosť, pretože je reálna šanca, že by obyvateľstvo mohlo byť dostatočne uvedomelé na to, aby dezinformácii neuverilo, tým pádom ani samotná dezinformácia nemôže byť považovaná za spôsobilú vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia. Z tohto dôvodu by musela byť aplikovaná zásada
in dubio pro reo
.Uvedené zároveň platí aj pre ďalšiu časť skutkovej podstaty hovoriacej o spôsobilosti informácie
"ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní"
. Jednak opätovne narážame na otázku množstva obyvateľov, ktoré spadá pod pojem obyvateľstvo. Taktiež je opakovaným problémom aj dokazov
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 1/2024
